Bibiána Paršová svoj Instagram vybudovala vďaka turistike po slovenských horách, no dnes s viac ako 16-tisíc followermi ukazuje, ako cestovať popri práci na plný úväzok a za čo najmenej peňazí.
„Zvyčajne nemám konkrétny rozpočet. Ja sa vždy snažím cestovať čo najlacnejšie, takže keď som plánovala Portugalsko a Barcelonu, kam som šla prvýkrát v živote sama, tak som sa snažila využiť hostely, ktoré vedia byť naozaj lacné,“ hovorí Bibiána Paršová, ktorá za posledné roky vybudovala svoj Instagram prakticky od nuly až k viac ako 16-tisíc followerom.
V začiatkoch zdieľala prevažne príspevky zo slovenskej prírody, v ktorej trávila množstvo času. Turistika jej vyniesla popularitu, no napriek tomu, že by sme ju dnes mohli označiť za influencerku, sama seba nepovažuje za travel blogerku, dokonca stále pracuje na plný úväzok v robote, ktorej sa venovala predtým, ako jej „vybuchol“ Instagram.
„My robíme tak, že päť dní som v práci a dva dni – v nedeľu a pondelok – mám voľno. Ak si zapíšem päť dní dovolenky, vďaka víkendu a dvom dňom voľna z nich mám zrazu deväť dní voľna,“ vysvetľuje, ako dokáže popri cestovaní pracovať bez toho, aby sa jej krížili plány.
Pracuješ na plný úväzok, no napriek tomu dokážeš svoju prácu skombinovať s cestovaním. Množstvo Slovákov si dnes pritom myslí, že cestovanie si môže dovoliť len privilegovanejšia vrstva. Ako sa to celé dá skĺbiť?
Skĺbiť sa to dá, ale je to oveľa náročnejšie ako sa len tak niekam vydať. Funguje to tak, že si v práci musím vopred naplánovať dovolenku na celý rok. Väčšinou hľadám dátumy, ktoré sú blízko sviatkov, aby sa mi dovolenka vždy predĺžila, pričom v práci mám vždy dva voľné dni počas týždňa.
Keď mám vopred vybrané dátumy, hľadám letenky bez toho, aby som zadávala presnú destináciu. Kde vyletí lacná letenka, tak tam ju často rovno kúpim. Najčastejšie hľadám letenky možno päť týždňov pred cestou, lebo vtedy zvyknú byť najlacnejšie.
My robíme tak, že päť dní som v práci a dva dni – v nedeľu a pondelok – mám voľno. Ak si zapíšem päť dní dovolenky, vďaka víkendu a dvom dňom voľna z nich mám zrazu deväť dní voľna.
Na Instagrame ukazuješ svoje cesty aj do krajín ako Island, Srí Lanka, Irán či Keňa, o ktorých si možno bežný človek myslí, že sú príliš drahé a nedostupné.
Svojím spôsobom sú drahé, lenže vždy sa dá cestovať lacnejšie ako cez cestovné agentúry. Napríklad letenky na Island nás vyšli možno 100 eur spiatočne aj s kuframi. Za takú cenu sme to podľa mňa parádne vystihli. Celkovo sa mi páči, keď cestujeme vo štvorici, lebo štyria ľudia je ideálny počet – dokážeš rozrátať náklady napríklad na auto, takže zaplatíš menej.
Island však je naozaj drahý, najmä čo sa týka stravy a služieb. My sme sa v jednej chvíli stravovali výlučne hotdogmi, lebo sme nechceli dávať 20 eur za každý obed. Takže áno, niektoré veci v takýchto destináciách bývajú drahé, ale množstvo vecí sa dá vybaviť za málo peňazí, len si to ľudia často neuvedomia.
Keď som to prepočítavala, Island nás vyšiel o polovicu lacnejšie ako cez cestovné agentúry, ktoré robia zážitkové zájazdy. Len tomu treba venovať trochu času, naštudovať si, čo chceš vidieť, a hľadať.
Svoju dovolenku plánuješ rok vopred. Viem, že množstvo ľudí sa snaží maximalizovať dovolenku napríklad vďaka sviatkom. Kde pracuješ, že to vieš takto ideálne skombinovať?
Pracujem pre firmu Decathlon. My robíme tak, že päť dní som v práci a dva dni – v nedeľu a pondelok – mám voľno. Ak si zapíšem päť dní dovolenky, vďaka víkendu a dvom dňom voľna z nich mám zrazu deväť dní voľna. Ak si ju naplánujem okolo sviatku, tak je z toho hneď desaťdňová dovolenka.
Na konci roka si rozmyslím, v ktorom období by sa mi cestovalo najlepšie, na základe čoho si v tabuľke rozplánujem 20 dní, ale, samozrejme, aj my sa musíme riadiť nejakými pravidlami.
Teraz si bola v Portugalsku a Barcelone, spávala si v hosteloch a cestovala s nízkymi nákladmi. Predstav si, že máš práve päť týždňov pred najbližšou dovolenkou. S akým rozpočtom pred takýmto výletom pracuješ? Koľko peňazí si ochotná za trip zaplatiť?
Zvyčajne nemám konkrétny rozpočet. Vždy sa snažím cestovať čo najlacnejšie, takže keď som plánovala Portugalsko a Barcelonu, kam som šla prvýkrát v živote sama, snažila som sa využiť hostely, ktoré vedia byť naozaj lacné. Vieš si v nich nájsť veľa známych, s ktorými sa môžete poskladať napríklad na taxík a náklady sa rozpočítajú.
Na tento trip som nemala rozpočet, dokonca som si ani neplánovala konkrétne aktivity, ktoré chcem zažiť. Šla som tam s myšlienkou, že pricestujem a uvidím, čo sa bude diať. Vedela som, že Portugalsko je celkom lacná krajina, takže ak som niekam chcela ísť, tak som šla. Ale neboli to žiadne extrémy, že by som vyhadzovala veľa peňazí za špeciálny zážitok.
Koľko ťa vyšiel tento konkrétny výlet do Portugalska a Barcelony?
Celý výlet vrátane letenky aj vlaku ma vyšiel okolo 450 eur. Za vlak som platila, pretože som v Portugalsku navštívila Porto aj Lisabon, a tak som sa medzi mestami musela presunúť.
Zarábaš, pracuješ na plný úväzok, a tak by ma zaujímalo, ako narábaš s peniazmi. Minieš väčšinu výplaty na cestovanie?
Priznám sa, že okrem cestovania si nekupujem veľa vecí. Snažím sa peniaze ušetriť, lebo ich chcem míňať na cestovanie, čo je podľa mňa najlepšia investícia, lebo sa vždy vráti. A keďže sa snažím cestovať celkom lacno, z výplaty vždy dokážem peniaze ušetriť, aj keď časť investujem do výletu.
Toto bol tvoj prvý sólo výlet. Mala si pred vycestovaním očakávania či obavy, ktoré sa naplnili?
Zo začiatku som mala trošku stres, lebo to bol pre mňa obrovský výstup z komfortnej zóny. Nemusela som ísť sama, ale chcela som to spraviť. Moje očakávania sa naplnili, ba skôr sa to skončilo oveľa lepšie, ako som čakala.
Stretla som skvelých ľudí, s ktorými som trávila čas. Ja vo všeobecnosti rada spoznávam nových ľudí z celého sveta a rozprávam sa s nimi. Za všetko zrejme hovorí, že už teraz som rozhodnutá, že musím znovu vycestovať sama, lebo je to super zážitok.
Keď som v Iráne bývala v hosteli, noc na osobu stála možno sedem eur.
Doteraz si cestovala s kamarátmi v partii. Ten stereotyp zvyčajne vyzerá tak, že ľudia sa boja sólo cestovania, lebo majú strach, že budú čas neustále tráviť osamote, aj keď v hosteloch sa dá ľahko skamarátiť s novými ľuďmi. Naozaj to tak funguje, že prídeš do hostela a všetci majú rovnaký mindset?
Nemyslím si, že všetci v každom hosteli majú rovnaký mindset. V minulosti som už zažila hostely na Islande, ale aj v Iráne, kde to tak nebolo, takže záleží na konkrétnom hosteli. Vždy si pred cestou čítam recenzie, na základe ktorých sa rozhodujem.
Ak v nich ľudia píšu, že je to sociálny hostel, kam často chodia sólo cestovatelia, tak si ho vyberiem. Ľudia dnes odporúčajú hostely už aj na Instagrame či Tiktoku, takto som si teraz vybrala hostely aj v Portugalsku a Barcelone.
V týchto hosteloch to vyzerá tak, že si sadneš do spoločenskej miestnosti a začneš sa s niekým rozprávať. Alebo si sadneš a vzápätí si k tebe niekto prisadne, lebo sa chce zoznámiť.
Mám taký príklad z Lisabonu, kam som do hostela dorazila možno o desiatej večer. Sadla som si do spoločenskej miestnosti, do 20 minút za mnou prišli náhodné dievčatá s otázkou, či s nimi nechcem ísť von, a o polhodinu som už bola v klube s ľuďmi, ktorých som práve spoznala.
V Portugalsku si bývala vo viacerých parádne vyzerajúcich hosteloch. Koľko stojí noc v takomto hosteli?
Cena sa odvíja od krajiny, v ktorej sa nachádzaš. V Portugalsku sa cena za noc v hosteli pohybuje od 15 do 30 eur, avšak treba počítať s tým, že množstvo hostelov ponúka v cene raňajky a večerný program.
My sme napríklad mali karaoke, popri ktorom sme zadarmo dostali poldecáky a miešané kokteily, ktoré boli kvázi v cene ubytovania. Keď som v Iráne bývala v hosteli, noc na osobu stála možno sedem eur. Preto hovorím, že záleží na destinácii, kam človek cestuje.
Čo ti hovorili kamaráti, keď si sa prvýkrát vydala do sveta sama?
Moji kamoši o tomto výlete práveže veľmi nevedeli, lebo som o tom nikomu nehovorila. Vedela som, že by sa ma časť z nich snažila odhovoriť, ale vedelo o ňom pár kolegov. Nesnažili sa ma odhovoriť, ale vypytovali sa, či sa nebojím.
Keď som doma povedala mame, že idem cestovať sama, zhrozila sa. Ja som jej dokonca ani nepovedala pravdu, lebo som jej tvrdila, že mám ísť s kamoškou, ale kamoške do toho niečo vošlo, tak musím ísť sama. Určite bude nadšená, keď si to teraz prečíta.
Mama sa ma pýtala, či naozaj chcem ísť sama, ale ja s kamošmi cestujem na vlastnú päsť od svojich 17 rokov, čo je už viac ako 5 rokov, takže rodičia si postupne zvykli. Pochybnosti mali, aj keď sme šli do Iránu, ale ani teraz sa ma nesnažili odhovoriť. Zo sólo tripu teraz nebola nadšená, ale nakoniec bola rada, keď som prišla a rozprávala jej, ako bolo.
Vydala si sa do Barcelony, ktorá je známa ako mesto vreckárov, kde si treba dávať pozor na svoje osobné veci. Stalo sa ti tam niečo nepríjemné, čo v tebe zanechalo pachuť?
Nie, mne sa našťastie nič negatívne nestalo, ale poznám ľudí, ktorým zmizol telefón. Vopred som vedela, že Barcelona môže byť nebezpečnejšia, tak som si kúpila ľadvinku, aby som mala všetky osobné veci pri sebe. Na telefóne som mala kryt, ktorý sa dal chytiť okolo ruky, keby mi ho chcel niekto náhodne zobrať na ulici.
Na hlavnej ulici La Rambla som však videla veľa policajtov, ktorí s rôznymi ľuďmi zrejme riešili, ak ich niekto okradol, a spoločne to vyšetrovali. Je pravda, že tieto veci sa v Barcelone dejú, no ja som zlú skúsenosť nemala.
Máš pred sebou človeka, ktorý má vyhranený negatívny názor na hostely a preferuje vlastné izby s vlastnou kúpeľňou. Ako by si mu možno vedela vysvetliť alebo ho nalomiť, že tie hostely nie sú vôbec zlé?
Povedala by som, že je to ideálny spôsob cestovania, ak človek ide sám, ale nechce tráviť čas osamote. V hosteloch si nájde kamarátov, je tam 24-hodinová recepcia, keby sa čokoľvek stalo, takže sa nemusí obávať, že by zostal na všetko sám.
Napadol mi taký tip, ako možno prvýkrát vyskúšať život v hosteloch. Množstvo z nich ponúka súkromné izby, kde si môžeš priplatiť, stoja možno 40 eur na noc, ale máš vlastnú izbu so spoločnou kúpeľňou a toaletou. Znamená to, že máš svoje súkromie, ale môžeš sa stretávať s ľuďmi v spoločenskej miestnosti a skombinovať tie zážitky do jedného.
Rozumiem, ak má niekto rád svoj komfort, a poznám veľa ľudí, ktorí by do hostela nikdy nešli. Ale ak by sa niekto chcel nechať nahovoriť, tak súkromná izba by mohla byť prvým krokom.
Ale do Kene by som sa na vlastnú päsť neodvážila ísť, lebo keď sme sa presúvali po vnútrozemí, mala som pocit, že to bolo dosť nebezpečné.
Keď bývaš v hosteli, spávaš v zmiešaných nocľahárňach, kde sú baby aj chalani? Množstvo ľudí by sa možno cítilo nekomfortne.
Väčšinou som ani nevedela, kto je so mnou v izbe. Tie postele sú vo väčšine hostelov robené tak, že si môžeš zatiahnuť záves a máš v posteli súkromie. Ja sa v hosteloch cítim fajn a som na spoločné nocľahárne zvyknutá, lebo som takto cestovala už v minulosti s kamarátmi.
Mne to neprekáža, lebo teraz v Portugalsku som spala v dievčenských izbách, zmiešaných izbách a na konci pobytu v Lisabone som dokonca zistila, že som bola jediná baba so siedmimi chalanmi v izbe. Všetci cestovatelia v hosteloch sú podľa mňa rovnako nastavení, takže si nemyslím, že by sa mal človek zbytočne báť.
Odporúčaš Portugalsko na prvý sólo výlet pre babu?
Na prvý sólo trip by som odporúčala skôr Portugalsko, keďže Barcelona vie byť celkom nebezpečná vinou zlodejíčkov. Nie nadarmo má prezývku mesto zlodejov. Portugalsko je super, ale odporúčala by som, aby človek navštívil aj iné časti mimo miest.
Ja som bola len v Lisabone a Porte, ale stretla som ľudí, čo cestovali do menej známych regiónov. V Portugalsku je veľa krásnej prírody, takže keby som mala ísť znova, zrejme celých desať dní venujem Portugalsku a šla by som viac na juh.
Sama hovoríš, že si destinácie vyberáš dosť náhodne podľa leteniek, ktoré sú najdostupnejšie. Ako si sa dostala napríklad do Kene?
Práveže do Kene som cestovala s rodičmi, takže to bolo trošku iné. Ak moji rodičia chcú niekam ísť, zvyknú si ma zobrať ako sprievod, lebo nevedia po anglicky a nevyznajú sa v cestovaní. Ale do Kene by som sa na vlastnú päsť neodvážila ísť, lebo keď sme sa presúvali po vnútrozemí, mala som pocit, že to bolo dosť nebezpečné. Nemala som z toho úplne príjemný pocit.
Aj v Iráne ste spávali v hosteloch. Hovorí sa, že Iránci patria medzi najpriateľskejších ľudí na svete. Mala si rovnaký pocit?Je to naozaj tak. Irán bol doteraz môj najobľúbenejší výlet vďaka miestnym ľuďom. Bežne sa ti tam stane, že prídeš do reštaurácie, niekto vidí, že si z inej krajiny, tak príde k tebe a pozve ťa k sebe domov na obed.
Oni sú mimoriadne milí ľudia, nikto nebol dotieravý, ale radi sa vypytovali, odkiaľ sme. Keď si im povedal, že si zo Slovenska, často reagovali „Bratislava?“ alebo sa odzdravili po slovensky, lebo predtým stretli slovenských turistov a naučili sa napríklad „ahoj“.
Keď sa povie Irán, väčšine ľudí zrejme napadne moslimská krajina s prísnymi pravidlami. Ako sa ti po Iráne pohybovalo ako žene?
Museli sme nosiť hidžáb cez hlavu, nemohli sme mať výstrih a museli sme mať zakryté ramená aj kolená. Ja som však nemala žiadny problém pre to, že by som bola žena, podľa mňa ma rešpektovali rovnako ako môjho kamaráta.
Možno to bolo preto, že som bola cudzinka, ale nijak som to nepostrehla. Zaujalo ma, že ani mnohé iránske ženy tie pravidlá tak precízne nerešpektujú, lebo mne po príchode nebolo vidieť ani centimeter vlasov a ony mali hidžáb často len tak prehodený cez hlavu.
V Iráne ste boli štyria a aj na Islande ste boli štyria. Teraz si cestovala sama. Preferuješ cestovanie v takejto veľkej skupine alebo ťa viac bavia výlety napríklad vo dvojici?
Radšej ako vo dvojici by som išla buď sama, alebo vo väčšej skupine. Veľmi záleží na tom, s kým cestuješ vo dvojici, pretože nie je jednoduché nájsť osobu, s ktorou viete stráviť celý týždeň bez akýchkoľvek problémov.
Štvorica je podľa mňa ideálny počet – nielen finančne, ale hlavne sa všade vojdeme. Štyria sa vopchajú do taxíka, zvyčajne aj za stôl v každej reštaurácii. Ak ideš sám, je to iné. Vo štvorici nemáš dôvod socializovať sa a spoznávať cudzích ľudí, ale keď si sám a si zvedavý, nič iné ti nezostáva.
Keď sa zamyslím nad destináciami, ktoré si navštívila, vychádza mi z toho, že ťa nelákajú klasické mestské výlety po Európe, ale preferuješ radšej exotiku.
Pravdupovediac, oveľa viac ako výlety po európskych mestách ma lákajú arabské krajiny. Rada by som navštívila krajiny ako Saudská Arábia, Maroko, pokojne by som šla aj do Pakistanu. Mám strašne rada prírodu, takže mestá, prirodzene, nie sú mojím obľúbencom, ale, samozrejme, rada si ich pozriem.
Lacné letenky sa dnes dajú zohnať pokojne za 20 eur. Čo by si poradila človeku, aby prekonal mentálnu bariéru, keď niekto nechce zaplatiť za letenku stovky eur, ale vycestoval by do lacnejšej destinácie, kde potom všetko stojí pár eur?
Dnes sa letenka na Srí Lanku dá zohnať skutočne za málo peňazí, len človek musí byť flexibilný. Sledujem množstvo stránok na Instagrame aj Facebooku, ktoré pridávajú lacné letenky, a teraz dokonca na Srí Lanku začala lietať nízkonákladovka, takže človek vie letieť spiatočne za 150 eur.
Záleží na tom, či chce človek konkrétnu destináciu naozaj navštíviť a je pripravený zažiť inú mentalitu a kultúru. Ak nie, môže mať lacnú letenku, no vôbec si to v tej krajine neužije ani za pár eur.
Dovtedy som sa moslimov bála, lebo v slovenských správach z nich robia len teroristov a migrantov, ale v skutočnosti to vyzeralo úplne inak.
Keď si sa chystala na Srí Lanku, ako sa ti podarilo nahovoriť ostatných, aby išli s tebou?
Na Srí Lanke som bola s mojím ocinom. On sa tam chcel ísť pozrieť už dlho, ale nevie po anglicky, tak ma vzal so sebou. Srí Lanka ma lákala, ale nevedela som sa rozhodnúť, či chcem alebo nechcem ísť. Nakoniec som sa nadchla, že idem. Letenky sme mali vybavené cez cestovateľský portál, lebo on potrebuje mať v niektorých veciach istotu. Na Srí Lanke som už požičanie auta aj ubytovanie riešila ja.
Vypestovali tvoj vzťah k cestovaniu rodičia?
V skutočnosti to neboli rodičia. Môj ocino rád chodí po výletoch, ale obľubuje hlavne turistiku a výlety po Slovensku. U mňa láska k cestovaniu vznikla sama od seba, keď som ako 12-ročná na Youtube sledovala videá Jaya Alvarreza a hovorila som si, že takto chcem určite žiť aj ja.
Spočiatku som sa bála, lebo keď sme chodievali na dovolenku do zahraničia, nikdy som sa nestretla s iným náboženstvom alebo kultúrou. Keď som mal 17 rokov, šla som na Erasmus projekt do Bulharska, kde som stretla ľudí z Turecka. Všetci boli moslimovia, niektoré baby boli zahalené.
Dovtedy som sa moslimov bála, lebo v slovenských správach z nich robia len teroristov a migrantov, ale v skutočnosti to vyzeralo úplne inak. Zistila som, že sú to rovnakí ľudia ako my, len inak vyrastali.
Kým si nemala sedemnásť, vyvíjala sa tvoja láska k cestovaniu prostredníctvom turistiky? Už roky zdieľaš svoje fotky z turistiky po Slovensku, vďaka ktorým si si vybudovala aj Instagram.
Určite som svoj Instagram vybudovala turistikou, aj keď som už pred rokmi pridávala fotky z cestovania, keď sme niekam šli. Turistike sa však venujem odmalička, rodičia ma vždy ťahali do hôr, tak som postupne začala pridávať fotky a možno od 16 rokov som sa Instagramu venovala aktívnejšie pre kamošov a pár sledovateľov, ktorých som mala. Rozrastať sa to začalo počas korony.
Dnes máš už viac ako 16-tisíc followerov. Vnímaš, ako tvoja popularita stúpa a z baby, ktorá zdieľala turistiku, sa možno stala influencerka?
Či to vnímam... Píše mi viac ľudí, ale že by som to nejak vnímala, to ani nie. Snažím sa to stále robiť tak, aby ma to bavilo. Nechcem na svoj Instagram ťahať veľa reklám a peniaze, lebo to robím najmä pre seba. Vždy ma poteší spätná väzba, keď mi niekto napíše, že sa inšpiroval mojím tipom, vyskúšal ho a páčilo sa mu. Ale že by to bola nejaká popularita, to si nemyslím.
Považuješ sa za travel blogerku?
Nepovažujem sa za travel blogerku, aj keď niekto iný by možno povedal, že ňou som. Neviem, či k tomu smerujem, lebo nerada plánujem svoju budúcnosť, skôr uvidím, ako sa mi bude dariť, a podľa toho sa zariadim. Cestovanie je momentálne spoločne s turistikou to, čomu sa chcem venovať naďalej, deliť sa o svoje zážitky, dávať ľuďom tipy. Už teraz rozmýšľam, kam sa vydám nabudúce.
Videl som, že na Instagrame máš spolupráce s pár značkami, ale reklamy do svojich príspevkov veľmi netlačíš. Máš pocit, že tvoj cestovateľský profil má potenciál zarábať?
Veľakrát mi píšu značky, ktoré nie sú nijak spojené s cestovaním ani turistikou. Na tom by sa dalo zarobiť, ale nechcem to úplne ťahať týmto smerom. Ak ma osloví niekto, kto sa venuje tomu, čo rada robím, tak s tým nemám problém. Mám spoluprácu so značkou, ktorá mi poskytuje vybavenie do hôr, ale nemám problém ani s propagovaním rôznych doplnkov ako tyčinky, ktoré aj tak bežne na turistike používam.
Mám pocit, že množstvo travel blogerov, ktorí kedysi začínali cestovaním za lacný peniaz, sa postupom času zmenilo a dnes cestujú do prémiovejších destinácií. Tie už často nie sú také dostupné pre bežného človeka. Vnímaš takýto trend?
Neviem, či je to trend, ale podľa mňa je to možno peniazmi. Keď človek začne zarábať peniaze, chce vytvárať lepší obsah a ľudia na Instagrame radi vidia luxusný život, aj keď záleží na človeku. Veľa z mojich obľúbených travel blogerov sa podľa mňa ani rokmi nezmenilo a zostali takí, akí boli. Ak chce niekto ľuďom ukázať luxusný život a hotelové izby s výhľadmi na Eiffelovku, je to pekné, ale nie je to úplne môj štýl.
