Humor, na ktorom sa smeje (nielen) južné Slovensko.
„Bundáskenyér“ ako srdcovka pre „fele Magyar, fele Tóth“. Stránka s meme @shitnyostrov už vyše roka zabáva na Instagrame poslovenčených Maďarov aj pomaďarčených Slovákov. Svojím obsahom totiž vykryla „dieru na trhu“, a to vtipmi postavenými na stereotypoch o juhu a na kuchynskej maďarčine.
Ako nám prezradil jej anonymný autor, keď ju zakladal, sám nepredpokladal, že bude mať takýto úspech. Stránku založil len z nudy minulý rok počas prvého lockdownu. „Mal som veľa času a chýbal mi tu content, ktorý by bavil aj poslovenčeného Maďara,“ dodal s tým, že hľadal niečo pre svoju cieľovku, keďže všade sa viac-menej opakovali len východniarske memečká.
Ak ťa zaujímajú rozhovory s umelcami, so známymi osobnosťami, s autormi instagramových profilov či s rôznymi inšpiratívnymi ľuďmi, môžeš si ich prečítať v tomto vlákne. Podporiť nás pri ich tvorbe môžeš vstupom do klubu Refresher+.
Chlieb vo vajíčku je „cringe“
Najdominantnejším vtipom a ikonou celej stránky je bezpochyby „bundáskenyér“ – maďarsko-slovenský slangový výraz pre chlieb vo vajci. Preto maďarsko-slovenský, keďže toto synonymum poznajú aj Slováci, ktorí po maďarsky nerozumejú, ale žijú v končinách krajiny s maďarskou menšinou.
„Prišlo mi to ako úplne výstižný príklad nášho slangu, keďže aj doma sa rozprávame iba slovensky, ale nikdy nepovieme chlieb vo vajíčku, vždy len bundáskenyér,“ prezrádza autor a dodáva, že keďže sa mu to zdalo úplne familiárne, skúsil to „predať do sveta“ a celkom sa to uchytilo. „Nechápem, že to ľudí baví dodnes, mohol by som byť ambasádorom bundáskenyéru,“ zasmial sa s tým, že slovné spojenie chlieb vo vajci mu ani nejde do úst.
Zaujímavosťou je, že profil sledujú ľudia z celého Slovenska, a to aj napriek tomu, že niektorým vtipom ani nedokážu rozumieť, keďže nemajú skúsenosť s Maďarmi, ich slangom a zvykmi. Podľa štatistík má najviac fanúšikov v Bratislave, hneď za ňou v Dunajskej Strede a v Šamoríne. „Väčšinou sú to teda trefne zo Žitného ostrova,“ dodal autor stránky, ktorý tiež pochádza z tejto lokality.
Z každodenného života na juhu
Autor stránky s meme nám prezradil, že drvivá väčšina jeho nápadov pochádza z jeho osobného života. „Zo začiatku som mal vytypované stránky podobné tej mojej, napríklad už nefungujúcu Troll DS, aby som sa mal kde inšpirovať. Keď sa to rozbehlo, už to išlo samo,“ dodal s tým, že v poslednom čase sa do tvorby omnoho viac zapájajú aj fanúšikovia.
„Často sa stáva, že mi pošlú námet alebo dokonca aj hotové meme, avšak ja si to vždy spracujem podľa seba. Prerábam to najmä graficky do tej podoby, aby som bol s výsledkom spokojný,“ priblížil autor.
Keďže má na práci aj iné veci a stránku berie len ako svoje hobby, nesnaží sa na ňu „focusovať“. „Nápady a témy si držím v hlave, pričom každý týždeň si raz či dvakrát sadnem za počítač a hrám sa s nimi. Niekedy hodinku, maximálne dve,“ dodal s tým, že keď sa už do konkrétneho meme pustí, do šesťdesiatich minút ho má spravené.
Stereotypy v praxi
Najväčšou inšpiráciou je pre autora stránky tzv. kuchynská maďarčina, resp. miešanie maďarských výrazov so slovenskými. „Tento slang alebo nárečie ma veľmi baví. Keď počujem, ako sa miešajú maďarské a slovenské slová, je to úplne úžasné,“ zasmeje sa s tým, že v hlave mu zostáva práve veľa zmiešaných výrazov, ktoré neskôr spracuje.
Slováci bez znalosti maďarčiny sa na niektorých príspevkoch nezasmejú, sú totiž kompletne v maďarskom jazyku. Hoci sa autor snaží ťahať stránku viac do slovenčiny, pri tomto type obsahu je nemožné vyhnúť sa tomu.
„Tá maďarčina tam proste musí byť, keďže je to gro môjho humoru. Aj tak sa to snažím mixovať, lebo maďarsky síce rozumiem, ale mám problém s gramatikou. Tipujem, že mnoho ľudí to má podobne, a preto sa snažím pridávať aj videá s maďarčinou,“ dodal s tým, že okrem samotných výrazov sa na stránke nachádza aj veľmi veľa vizuálneho obsahu, ktorý si ľudia môžu spojiť s konkrétnou dedinou na juhu, kde žijú bez znalosti jazyka.
Keďže autor stránky nemá pri rozhovore žiaden prízvuk, pýtame sa ho, ako je na tom so slovenčinou on. Prezrádza, že ju prirodzene ovláda bez problémov, keďže navštevoval slovenské školy. S maďarčinou to však má, prekvapivo, náročnejšie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Neviem veľmi dobre po maďarsky, rozumiem všetko, viem aj rozprávať, ale nie som v tom úplne doma. Je to proste tak, že ako má niekto prízvuk v slovenčine, ja mám prízvuk v maďarčine. Som z neho tak v strese, že keď som v Maďarsku v reštaurácii, objednávam si jedlo po anglicky, aby som nespravil nejaké faux pas,“ zasmeje sa a doplní, že hovorí takmer rovnako dobre anglicky ako maďarsky.
Pozná síce ľudí, ktorí sú na tom so slovenčinou zle, ale keďže sa nachádza v oblasti, kde žije pomerne veľa Slovákov, nemá ani kamarátov, ktorí by po slovensky vôbec nevedeli. To, že ovláda aj ďalší jazyk, berie ako veľkú výhodu.
„Je to super. Babka mi od malička hovorila, že čím viac jazykov vieš, tým viac si človekom. Je to tak, lebo môžem prísť do Maďarska a budem sa tam rozprávať po anglicky alebo prepnem do maďarčiny, budem sa snažiť a dorozumiem sa opäť. Na festivale sa mi to už aj párkrát potvrdilo, čiže Sziget, do toho,“ zasmeje sa autor stránky.
„Fele Tóth, fele Magyar.“ Asi najviac nepríjemnou otázkou, na ktorú upozorňuje autor aj vo svojich memečkách, je spýtať sa maďarsky hovoriaceho Slováka, či sa cíti ako Slovák alebo ako Maďar. Ako sám prezrádza, ide o nálepku, ktorú dostanú všetci ľudia pochádzajúci z južného Slovenska.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Je to prirodzené a je to fajn. Neprekáža mi to, len sa na tom bavím. Čo však nenávidím, je, keď niekto hovorí namiesto bundáskenyér chlieb vo vajíčku,“ zasmeje sa s tým, že na iné dogmy si nedokáže spomenúť.
Tenký ľad od humoru k vysmievaniu
Pred tým, než stránku vôbec rozbehol, obával sa, či svojím obsahom nemôže uraziť maďarskú menšinu. „Dúfal som, že sa to nikoho nedotkne, lebo viem, že Maďari sú ako národniari na niektoré veci veľmi citliví. Na moje prekvapenie sa to však mnohým z nich páči,“ prezradil autor stránky s tým, že kamarát, ktorý pozná jeho identitu a má tiež maďarské korene, sa na jeho príspevkoch baví doma aj s partnerkou. „Hádam to tak majú aj ostatní, lebo sa nikoho nechcem dotknúť. Išiel som do toho s tým, že som netušil, či to bude vôbec fungovať. Nakoniec to funguje a som veľmi rád,“ dodal.
Hoci autorovi sa na Slovensku žije dobre, tiež sa už v živote stretol s predsudkami spájanými s jeho národnosťou. „Zažil som si to ako od Maďarov, lebo som im odpovedal po slovensky, tak aj od Slovákov, lebo viem po maďarsky. Nechcem však škatuľkovať, lebo to nie je o ľuďoch ako takých, ale vždy len o konkrétnom človeku.“ Dodáva, že riešiť otázku národnosti v 21. storočí sa mu zdá veľmi hlúpe.
„Nemusím radikálov, ktorí sa bijú do pŕs, že sú najväčší Maďari, alebo, naopak, prehnaných Slovákov národniarov. Preto napríklad príliš nechodím ani na domácu futbalovú ligu, aj keď mám futbal naozaj veľmi rád,“ priblíži svoj postoj.
Hoci sa svojím obsahom na stránkach nikoho nikdy nesnažil uraziť, priznáva, že sa vždy našiel niekto, kto vtip zobral zle. „Spomínam si napríklad, že keď som odfotil vyvesený plagát informujúci o strate fretky a zavesil ho na stránku, písal mi jej majiteľ, aby som to stiahol, že to je rok staré,“ uzavrie s tým, že ani v tomto prípade sa to nikoho nedotklo preto, že by urážal Maďarov, ale išlo o iný problém. „Väčšina ohlasov je pozitívna a dúfam, že to tak aj zostane. Zatiaľ so stránkou nemám veľké ciele, čiže uvidíme, ako sa všetko vyvinie,“ dodáva na záver autor.
