10 najlepších filmov o LGBTQ+ ľuďoch (Rebríček)

Ak sa chystáš na sobotňajší Dúhový Pride v Bratislave, no nie si príliš párty typ a namiesto pitia v bare preferuješ pokojný večer pri filme s polovičkou, tu máš niekoľko tipov, ako si po pochode spraviť vlastnú afterpárty v podobe filmového maratónu. Kinematografia je rozmanitá presne ako ľudská sexualita, a preto sme sa rozhodli pripraviť zoznam desiatich najlepších filmov o queer ľuďoch. 

Láska medzi ľuďmi rovnakého pohlavia dnes už našťastie nie je žiadne tabu ani na plátne a ani v televízii. Ak ťa to však náhodou vyrušuje, skús vyjsť z komfortnej zóny a rozšíriť si trocha obzor. Práve snímky, ktoré v našom zozname nájdeš, ti môžu zmeniť pohľad na svet a dostať ťa z ulity. 

Aj ty určite poznáš tie najznámejšie queer filmy ako Call Me by Your Name, The Danish Girl, Moonlight, 120 BPM, Carol, Booksmart alebo The Favourite či Rocketman. Nepochybne sú všetky skvelé, pripravili sme však pre teba také, o ktorých si možno nikdy predtým nepočul (nájdeš tam však, samozrejme, aj zopár známych klasík), pritom majú silu ako slon a rozprávajú o menšinách s potrebným citom aj pokorou.

Ak sa ti páčia naše filmové novinky, tipy, recenzie, profily hercov a režisérov či rebríčky, neváhaj nás podporiť a pridaj sa do klubu Refresher+. Aj vďaka tomu ti budeme môcť priniesť viac kvalitného filmového obsahu.

1. Girl (réžia: Lukas Dhont, 2018)

Nenápadný klenot, ktorý ťa v závere zloží ako pravý hák od Mika Tysona. Od prvej do poslednej minúty precízna strhujúca psychologická štúdia mladej transženy Lary prechádzajúcej zmenou pohlavia. Chce si splniť sen, byť baletnou tanečnicou, pričom ide až za hranicu fyzickej bolesti. Snaží sa zapadnúť aj si nájsť partnera, no všetko je pre ňu doslova boj. 

Napriek obrovskej podpore okolia (rodiny, učiteľov, spolužiakov) stále trpí v „cudzom“ tele a démoni v jej hlave sú čoraz silnejší. Absolútne úchvatný výkon Victora Polstera (prakticky nezlezie z obrazu a kamera ho zaberá aj v tých najintímnejších momentoch), ktorý mal počas nakrúcania len neuveriteľných 16 rokov, a maximálne citlivá réžia Lukasa Dhonta dojmú aj tých, ktorí sa tomu budú brániť zubami-nechtami. 

2. Portrait of a Lady on Fire (réžia: Céline Sciamma, 2019)

Úchvatné, nádherné a geniálne. Ak hľadáš skutočné majstrovské dielo, nemáš nad čím váhať. Historická dráma zasadená do 18. storočia rozpráva o pomalom, no krásnom milostnom vzplanutí dvoch žien z odlišných vrstiev a taktiež s úplne odlišnými povahami. Jedna je plachá, hanblivá Héloise z bohatej rodiny, ktorej už nadiktovali, koho si vezme za muža, druhá je nezávislá, priama a vo vzťahoch skúsenejšia maliarka Marianne.

Ich zakázaný románik je odsúdený na neúspech. Obe vedia, že krátke chvíle šťastia nepotrvajú večne, preto si ich užívajú do sýtosti. To, čo zažijú, ich však poznačí už navždy a zostane v ich pamäti aj srdci. Štyridsaťjedenročná Céline Sciamma je vyzretá filmárka, za čo si vyslúžila aj dve ceny z Cannes, a ak ti sadne, určite vyskúšaj aj jej staršie dielo Akvabely (Naissance des pieuvres). 

3. Mysterious Skin (réžia: Gregg Araki, 2004)

Provokatívna, drsná a poriadne temná dráma od jedného z najlepších tvorcov zlatej éry americkej nezávislej kinematografie. Nikto nedokáže tak autenticky, trefne a zároveň otvorene rozprávať o queer ľuďoch ako práve Gregg Araki. Všetku bizarnosť aj hĺbku, ktorú cibril v deväťdesiatkových klasikách Totally F***ed Up, The Doom Generation či Nowhere, vyšperkoval v Mysterious Skin do dokonalosti.

Nielenže ide o jeho najlepší film, ale zároveň najodvážnejší, keďže sa zaoberá pedofíliou a obsahuje niekoľko mimoriadne znepokojivých a kontroverzných scén s detskými hercami. Natočili ich však nesmierne citlivo. Araki je diabol aj Boh v jednej osobe. S vážnymi témami pracuje s fascinujúcou ľahkosťou a hravosťou. Tentoraz mal ako pomôcku knižnú predlohu Scotta Heima. 

4. Boys Don’t Cry (réžia: Kimberly Peirce, 1999)

Depresia par excellence. Dych vyrážajúci celovečerný debut s tou najťaživejšou atmosférou, akú si len vieš predstaviť. Treba ho napriek tomu vidieť kvôli životnému výkonu Hilary Swank a naturálnemu spracovaniu stále dôležitej témy. Herečka za svoj výkon transmuža Brandona získala Oscara a konečne sa presunula z béčkových krimitrilerov medzi hollywoodsku elitu, aby ukázala, čo všetko v sebe ešte ukrýva.

Boys Don’t Cry je desivým skutočným príbehom kriminálničky, ktorá si zmenila identitu a pohlavie, aby ušla pred zákonom. Väz jej však v úvodzovkách zlomí známosť s Larou, ktorej zatají svoje tajomstvá a kruto na to doplatí. Okrem Swank podali skvelý výkon aj Chloë Sevigny či až démonický Peter Sarsgaard. Film, po ktorom sa ti bude ťažko zaspávať.

5. The Miseducation of Cameron Post (réžia: Desiree Akhavan, 2018)

Tridsaťsedemročná Newyorčanka Desiree Akhavan má na konte len dva celovečerné filmy, oba sú však hodné zlata. Za práva menšín bojovala už v debute Appropriate Behavior, v ktorom si dokonca zahrala hlavnú rolu, bisexuálku Shirin. The Miseducation of Cameron Post je adaptáciou rovnomennej knihy Emily M. Danforthovej a reže ostro pod kožu. Miesto hlavnej herečky tentoraz obsadila čoraz výraznejšia Chloë Grace Moretz. 

Akhavan tu ukazuje, ako to vyzerá, keď sa niekto snaží liečiť homosexualitu kresťanstvom. Po tom, ako tínedžerku Cameron nájdu bozkávať sa s dievčaťom na maturitnom večierku, pošlú ju do nápravného centra, kde sa má vzdať svojich „zvrhlých“ chúťok. Namiesto nápravy však iba nachádza nových priateľov a je svedkom absurdnej a zarážajúcej totality najhrubšieho zrna.

6. Heartbeats (réžia: Xavier Dolan, 2005)

Sebavedomý mladík z Montrealu Xavier Dolan patrí k najtalentovanejším autorským režisérom súčasnosti. Nielenže si svoje filmy píše a režíruje, nerobí mu problém zahrať si v nich aj hlavnú úlohu. V prvom rade je však špičkový formalista. Jeho diela si ťa získajú až manieristickým vizuálom, krásnymi jednozáberovkami aj zábavnou prácou s hudbou. Keďže je sám gay, vie, ako ich preniesť na plátno s úctou aj bez servítky so všetkými neresťami.

Vie si z nich robiť žarty aj k nim byť empatický. Ich príbehy reflektuje už od pôsobivého debutu I Killed My Mother a Heartbeats nie je výnimkou. Je ohromné, ako už v 21 rokoch dokázal tak komplexne zobraziť komplikovanosť vzťahov a ľudskej sexuality. V tejto snímke jemne ironicky rozoberá najmä silu priateľstva na príbehu gaya Francisa a jeho heterosexuálnej kamarátky Marie. Obaja sa snažia získať si priazeň tajomného Nicolasa. 

7. Brokeback Mountain (réžia: Ang Lee, 2005)

Šesťdesiate roky, vidiek a drsní kovbojskí mačovia. Veľa toho nenahovoria, no z ich tvárí sa dá vyčítať viac než dosť. Ang Lee odkrýva záves a pozýva do sveta zatrpknutých nešťastných mužov žijúcich život v strachu a klamstve, ktoré je toxické ako jed, a čím sa zväčšuje, tým horšie škody môže spôsobiť. Ennis a Jack majú deti aj rodiny, napriek tomu sa milujú a túžia po sebe. Nevedia to udržať. 

O svojom tajomstve však nehovoria nikomu, pričom ich to vnútri pomaly zožiera. Doba a miesto, na ktorom žijú, im prakticky nedovolia sa o podobných veciach vôbec baviť, nieto ešte sa k homosexualite/bisexualite priznať. Brokeback Mountain stojí na silných výkonoch dua Jake Gyllenhaal a Heath Ledger. Ukážkovú robotu však spravilo aj ďalšie duo, ktoré sa často opomína – scenáristi Larry McMurtry a Diana Ossana (adaptovali knihu Annie Proulxovej).

8. Blue Is the Warmest Color (réžia: Abdellatif Kechiche, 2013)

Ak hľadáš queer film plný nielen emócií, ale aj vášnivého sexu, nech sa páči. Tu ho nájdeš neúrekom. Táto trojhodinová lesbická dráma nakrútená podľa komiksu ťa vzruší aj rozcíti, no v prvom rade ťa pohltí svojou atmosférou a hereckým obsadením. Adèle Exarchopoulos a Léa Seydoux ukázali divákom, aké široké sú hranice herectva.

Iným režisérom zase to, čo všetko sú ochotné podstúpiť pre funkčné umelecké dielo, čím si hneď zabezpečili ďalšiu prácu. Prvú menovanú ocenili v Los Angeles, druhá bohužiaľ získala len nomináciu na cenu Cézar. Kechiche bodoval v Cannes aj v San Sebastiáne. Naprázdno neodchádzal ani z Independent Spirit Awards a získal si tiež kritikov v Los Angeles.

9. Philadelphia (réžia: Jonathan Demme, 1993)

Film, ktorý rozdelil publikum na dve barikády. Zatiaľ čo jedna časť bola nadšená z ukážkovej filmárčiny a výborného Toma Hanksa, ostatní kritizovali citové vydieranie a kalkul. Philadelphia je čistá „oscarovka“ a nie je na tom vôbec nič zlé. Podstatné je, že má jasný a stále mocný odkaz. Ukazuje jeden veľký prostredník diskriminácii a všetkým ľuďom s predsudkami.

Hanks si zahral homosexuálneho právnika Andrewa Becketta umierajúceho na AIDS, ktorého práve pre smrteľnú chorobu vyhodia zo zamestnania so zámienkou, že si nesplnil svoju prácu. V jeho boji za pravdu mu v súdnej sieni pomáha Afroameričan Joe Miller (stvárnil ho Denzel Washington), pričom sám počas procesu prehodnocuje svoje životné postoje. 

10. Milk (réžia: Gus Van Sant, 2008)

Ak si si doteraz nevedel predstaviť Seana Penna, ktorému idú najlepšie úlohy nekompromisných zamračených drsniakov s pištoľou v ruke, ako útleho gaya, budeš veru poriadne prekvapený. Gus Van Sant ti totiž ukáže, že je možné všetko. Penn tu stvárnil politického aktivistu Harveyho Milka. Toho ako prvého otvorene homosexuálneho politika zvolili do verejnej funkcie v Kalifornii, konkrétne do zastupiteľstva San Francisca.

Dalo sa čakať, že to, čo presadzuje, sa nebude páčiť každému, nakoniec však za svoju orientáciu a boj za ľudské práva zaplatí vlastným životom. V roku 1978 ho zastrelil iný politik, Dan White. Sant tu ukazuje, podobne ako v skoršej dráme Elephant, temný obraz konzervatívnej Ameriky a zároveň výstižne zobrazuje atmosféru 70. rokov. V prípade, že budeš chcieť Santovu filmografiu prebádať viac, môžeš skúsiť aj queer road movie My Own Private Idaho s Keanu Reevesom a Riverom Phoenixom.