Slúžka je odvážnou drámou o láske dvoch žien. Čaká ťa silný emotívny príbeh aj sexuálne scény (Recenzia)

Úspešná slovenská režisérka v historickej dráme inšpirovanej knižnou predlohou Hany Lasicovej ukazuje novú, nepoznanú tvár. A my sa z toho nesmierne tešíme. Slúžka je prekvapivo úplne odlišným filmom, než boli politické trilery Únos a Sviňa. A nie je to len zmenou žánru.

Zatiaľ čo sa režisérke v predchádzajúcich dielach podarilo zobraziť dôveryhodnosť vybranej doby len spolovice, tu sa jej to darí bravúrne. Okrem toho majstrovsky pracuje s atmosférou, napätím a v neposlednom rade s charaktermi jednotlivých postáv. 

Aj vďaka tomu je Slúžka koherentnou, poetickou a mimoriadne citlivou baladou o zakázanej láske dvoch žien či hrôzach vojny. Najnovšiu snímku Mariany Čengel Solčanskej sme zaradili medzi najočakávanejšie filmy tohto roka a je možné, že na konci ju zaradíme aj do výberu tých najlepších.

Nebezpečná hra s neistým koncom

Hlavnou hrdinkou historickej drámy zasadenej do obdobia Rakúsko-Uhorska je len pätnásťročná Anka (Dana Droppová), ktorá prichádza pracovať ako slúžka do pražskej vily vysokopostavenej rakúsko-uhorskej rodiny. Musí sa vyrovnať s neľahkými podmienkami, intrigami, častým ponižovaním a so zlomyseľnosťou rovesníčky menom Resi (Radka Caldová), ktorá je dcérou panskej rodiny.

Postupom času sa však dospievajúce dievčatá začnú zbližovať, dokonca viac, než to dovoľovali vtedajšie normy. Bez ohľadu na to, čo sa smie a čo vravia ostatní, podliehajú vášni a rozohrávajú nebezpečnú hru s neistým koncom. Neistotu ešte viac prehĺbi začiatok prvej svetovej vojny.  

 
Solčanská obsadila do hlavnej úlohy nádejný mladý talent Danu Droppovú, ktorá si zahrala malú rolu aj vo Svini, no vidieť si ju mohol takisto v rozprávke Hodinárov učeň alebo v seriáli Sestričky. Svojej roly sa zhostila priam skvele a pri náročnej skúške ukázala, že vie sama doslova potiahnuť celý film.

Solčanská nakrútila svoj najlepší film

Napriek tomu, že film zobrazuje príbehy viacerých postáv a v úlohách Ankiných kolegýň sú výborné aj Vica Kerekes a Aňa Geislerová, práve Droppová dostáva najviac priestoru a jej herectvo vyniká najviac zo všetkých. Jej odvahu a profesionalitu vidno aj pri sexuálnych scénach, v ktorých šla donaha. 

Štandardne skvelá bola Zuzana Mauréry v úlohe dominantnej a ráznej matky Resi. Vo filme hovorí rovnako dobre maďarsky, česky či nemecky a ukazuje svoje bohaté herecké skúsenosti či prirodzený šarm. Jasne vidieť, že Slúžka je postavená na ženských osobnostiach. Snímka vzdáva poctu ženskej sile a schopnosti poradiť si v tých najťažších situáciách.  

Zároveň viditeľne, no nesmierne citlivo nabáda na toleranciu a nastavuje spoločnosti zrkadlo. Otvára pálčivé, stále aktuálne témy nenútene a s ľahkosťou. Bezpochyby najviac sa režisérke darí budovať vzťah medzi Ankou a Resi. Aj preto Slúžka mierne pripomína o niečo staršiu historickú francúzsku drámu Portrét ženy v plameňoch.

Slúžke možno vyčítať jedine pomalší rozbeh a to, že občas stráca dych, teda miestami prichádza o divákovu pozornosť. Nakrútená je však krásne a s citom, čo má na svedomí kameraman Laco Janošťák. O to, že všetko drží pohromade, sa zase postarala dramaturgička Zuzana Gindl-Tatárová. 

Solčanská nakrútila komornú, autentickú dobovú drámu a doposiaľ svoj najlepší film. Udržala si pritom naďalej status odvážnej tvorkyne, ktorá vyhľadáva spoločensky polarizujúce témy a nekompromisne tne do živého. Slúžke preto udeľujeme silných osem bodov z desiatich.