Farmári platili za sex s orangutankou: Opicu oholili, ozdobili šperkami a vycvičili k prostitúcii. Bola hviezdou nevestinca

Záchrana orangutanky bola podľa slov vtedajšej riaditeľky organizácie Michelle Desilets veľmi náročná. Dedinčania sa jej nemienili vzdať a bojovali o ňu, pretože pre nich znamenala pravidelný príjem peňazí:

„Vždy, keď sme tam prišli s policajtmi a miestnymi úradníkmi, obkľúčili nás dedinčania. Odmietali nám ju vydať. Vyhrážali sa nám a vyťahovali na nás rôzne zbrane vrátane nožov s čepeľami potretými jedom. Do dediny muselo prísť až 35 policajtov vyzbrojených samopalmi AK-47, aby nám ju konečne vydali,“ povedala Michelle Desilets pre portál Vice s tým, že boj o Pony trval viac než rok.

Ešte predtým, ako sa spoločne pozrieme na mrazivý príbeh orangutanky Pony, ktorý sa stal symbolom boja proti ilegálnemu obchodu s divokými zvieratami, radi by sme ti pripomenuli, že tvoriť kvalitný obsah môžeme len vďaka našim predplatiteľom.

Našu prácu môžeš podporiť aj ty vstupom do klubu Refresher+. Získaš tak prístup k stovkám zaujímavých článkov – napríklad o výskumníčke Margaret Lovatt, ktorá sa zamilovala do delfína, či o príbehu skutočného Mauglího.

Čierny trh s mladými orangutanmi

Orangutanka Pony sa narodila v dažďových pralesoch na indonézskej časti ostrova Borneo, známej aj ako Kalimantan. Ide o tretí najväčší ostrov na svete, ktorý sa nachádza v juhovýchodnej Ázii. Jeho územie patrí trom krajinám: Indonézia, Malajzia a Brunej.

Zobrazit galerii

(8)

Borneo je známe pre masívnu produkciu palmového oleja, ktorý sa nachádza vo veľkom množstve potravinárskych výrobkov a drogérie. Nájdeš ho napríklad v šampónoch, zubných pastách, pracích prostriedkoch a mnohých iných produktoch.

Na ostrove klčujú dažďové pralesy a budujú palmové farmy, čím pripravujú orangutany o ich teritórium. Odborníci odhadujú, že na farmách ročne zomrie tisíc až päťtisíc orangutanov.

Mnohé zvieratá, ktoré takýmto spôsobom prídu o svoj domov, hľadajú obživu práve na palmových plantážach. Farmári v snahe ochrániť svoju úrodu orangutany zabíjajú. To však neplatí pre mláďatá.

Na Borneu prekvitá ilegálny trh s mladými orangutanmi. Keď farmári zastrelia matku, mláďa predajú do zahraničných chovov za niekoľko stoviek dolárov. Každý rok takýmto spôsobom z ostrova odvezú približne 200 až 500 orangutanov.

Obyvatelia ostrova obchodujú aj s orgánmi zastrelených orangutanov. Na mestských trhoch napríklad ponúkajú lebku orangutana za 70 dolárov (približne 60 eur, pozn. red.), píše na svojich webových stránkach organizácia World Wide Fund for Nature.

V ojedinelých prípadoch mláďatá orangutanov predajú do sexuálneho otroctva. Presne to sa stalo samici Pony.

Farmári si chceli „vyskúšať sex s orangutánom“

Orangutanka Pony bola ešte len mláďa, keď ju uniesli z dažďového pralesa. Ukradli ju matke a previezli do verejného domu v neďalekej dedine Kareng Pangi. Prevádzkarka nevestinca ju oholila a vycvičila na sex, píše The Sun.

Pony naučila ako vrtieť bokmi, predvádzať sa pred klientmi a nebrániť sa znásilňovaniu. Navoňala ju parfumom, namaľovala jej tvár šminkami, vyzdobila ju prsteňmi, náušnicami a náramkami, a za pár dolárov ju predávala miestnym farmárom dvakrát tak veľkým, ako bola Pony.

„Keď sa k nej priblížil nejaký muž, otočila sa, predstavila sa a začala sa krútiť a robiť rôzne pohyby, aby zaujala jeho pozornosť. Zneužívali ju ako sexuálnu otrokyňu,“ povedala pre portál Vice dobrovoľníčka z Borneo Orangutan Survival Foundation, Michelle Desilets, ktorá ju pomáhala zachrániť. 

Podľa jej slov farmári navštevovali nevestinec práve kvôli Pony: „Mohli si vybrať ženu – človeka, ale mnohí muži si chceli vyskúšať sex s orangutanom.“

Mužov neodradilo ani to, že zapáchala a mala celé telo posiate hnisavými vredmi. „Keďže ju každý druhý deň holili, bola doštípaná od komárov. Neustále si škrabala, pokožka sa jej zapálila a začala hnisať,“ dodala Michelle Desilets.

Pre portál The Sun neskôr priznala, že pohľad na Pony ju šokoval. „Musela veľmi trpieť. Ani si neviem predstaviť, aký mala z ľudí obrovský strach. Vo svojej naivite som si nikdy nemyslela, že by bol nejaký človek schopný niečo takéto urobiť zvieraťu.“

Pony má dodnes nočné mory a nechce sa páriť

Záchrana Pony nebola vôbec jednoduchá a trvala viac než rok. Obyvatelia dediny sa jej nechceli vzdať a vyzbrojení nožmi sa vyhrážali dobrovoľníkom, ochranárom aj policajtom.

„Odmietali nám ju vydať. Pony bola pre nich 'dojná krava' – dedine zarábala veľa peňazí. Chceli, aby sem chodili ľudia – muži z polí – a míňali peniaze za sex s orangutanom,“ povedala Michelle Desilets pre portál Mirror.

Miestni podľa jej slov opicu „milovali“, ale veľmi svojským spôsobom. Hodnota Pony pre nich nespočívala len v zárobkoch z prostitúcie, ale tiež verili, že im nosí šťastie. K tomuto presvedčeniu dospeli preto, lebo im vyberala čísla do lotérie. V praxi to vyzeralo tak, že pred ňu rozostlali lístky alebo predmety s číslami a potom sledovali, ktorého sa dotkne.

Orangutanku Pony sa dobrovoľníkom nakoniec podarilo zachrániť až v roku 2003 za asistencie 35 policajtov vyzbrojených samopalmi. Michelle Desilets si spomína, že keď ju odviedli, prevádzkarka nevestinca hystericky plakala.

Dobrovoľníci Pony umiestnili do rehabilitačného centra pre orangutany Nyaru Menteng, ktoré sa nachádza na ostrove. Odhadovali, že v čase vyslobodenia mala šesť alebo sedem rokov, pričom väčšinu života prežila v zajatí ako sexuálna otrokyňa.

Najskôr bola v karanténe a neskôr ju pustili do výbehu s mladšími orangutanmi, ale len so samičkami, pretože sa bála samcov. Rovnako to bolo aj s opatrovníkmi – v rehabilitačnom centre sa o ňu starali spočiatku len ženy. Až po niekoľkých mesiacoch k nej začali púšťať aj mužských zamestnancov.

Počas prvých mesiacov v rehabilitačnom centre navštevovala Pony aj prevádzkarka nevestinca. Dobrovoľníci týmto krokom chceli zaistiť, aby sa im nahnevaní dedinčania nepomstili za to, že im orangutanku odobrali. Vždy keď ju Pony zbadala, kričala a zo strachu sa vyprázdnila.

Napriek obrovskej traume, ktorú orangutanka prežila, sa však postupne naučila dôverovať ľuďom. Keďže strávila príliš veľa času v ľudskom zajatí, nedokáže prežiť vo voľnej prírode, a preto do konca života bude žiť v rehabilitačnom centre s ďalšími zachránenými orangutanmi. Hoci sa naučila mať rada ľudí, sexuálne otroctvo na nej zanechalo nezmazateľnú stopu. Dodnes máva nočné mory a odmieta sa páriť.

„Zostala navždy traumatizovaná. Bojí sa, má nočné mory a neustále potrebuje objímať seba a svojich priateľov,“ povedala Michelle Desilets pre portál Mirror v roku 2018 – čiže 15 rokov po jej oslobodení. Ide o poslednú aktualizáciu v jej príbehu.