Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Bála sa, že príde o kamarátov. Neskôr pochopila, že tí správni zostali a odísť na liečenie bol ten najlepší krok.
Nina Aslani bojovala s alkoholom už od tínedžerských čias. Ako pre Refresher priznáva, alkohol bol aj súčasťou ich domácnosti, jej otec s ním mal problém. „Funguje tak mnoho rodín. Alkohol je v spoločnosti úplne akceptovaný a dieťa sa s ním stretne úplne bez problémov. Dokonca mám pocit, že ho normalizujú aj rôzne reality shows. Prosečko sem, prosečko tam, a ja už podľa správania viem odhadnúť, kto má k závislosti blízko. Ľudia to sledujú a berú ako normu,“ vraví Nina.
Z liečenia sa vrátila minulý rok v septembri a vtedy si povedala, že aj ona by potrebovala niekoho, kto by o problémoch s alkoholizmom na sociálnych sieťach otvorene hovoril. „Veľa ľudí sa za to totiž stále hanbí a boja sa o tom rozprávať. Preto som sa rozhodla, že ja sa za to hanbiť nebudem, že o tom budem hovoriť nahlas a možno tým niekomu pomôžem. Aj preto som začala zverejňovať videá a príspevky. Ozýva sa mi veľa ľudí, ktorí hľadajú pomoc alebo len chcú, aby som ich vypočula. A vtedy si uvedomím, že to celé má zmysel.“
Píšu jej stovky ľudí, najmä ženy, ale aj matky, ktoré sa trápia kvôli svojim deťom. Pýtajú sa, čo majú robiť, keď ich syn alebo dcéra pije. Nina im vysvetľuje, že zmeniť sa musí človek sám.
„Môžete mu pomáhať, ale kým si to neprizná, nič sa nezmení. Mnohé ženy mi píšu, že sa hanbia o tom hovoriť, že nevedia, čo by povedali v práci alebo rodine. A ja ich úplne chápem, lebo presne tak som to mala aj ja.“
Nina vysvetľuje, že sa zo začiatku bála priznať sama pred sebou, že má problém. Začala piť okolo svojich 19-tich rokov, približne v roku 2014. Postupne to prerástlo do vážnejšieho problému, no dlho jej trvalo, kým si to uvedomila. Prestala piť vo svojich 28 rokoch, bez alkoholu je momentálne rok a 8 mesiacov.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako vyzerali dni na liečení.
Kedy pocítila prvú úľavu.
Aké príbehy z liečenia ju zasiahli.
Aké vnútorné zmeny a uvedomenia o sebe zažila počas liečenia.
Zo začiatku to brala úplne normálne, piatok znamenal ísť von a vypiť si. Neskôr, keď mala vzťah, sa večer doma otváralo víno alebo pivo, a pitie sa stalo bežnou súčasťou dňa. Po práci si Nina začala nalievať aj sama, a najhoršie obdobie prišlo počas korony, keď bola doma, nudila sa a pila aj cez deň.
V práci toho mala veľa a vždy, keď si vypila, akoby na všetko zabudla. Chcela vraj len vypnúť. „Lenže u mňa to siaha ešte ďalej, už do detstva. U nás doma sa pilo bežne, aj otec mal s alkoholom problém, takže som to vnímala ako niečo normálne. Vyrastala som v prostredí, kde sa to bralo ako súčasť života. A myslím si, že veľa detí to má podobne, vidia to všade okolo seba, a tak sa im to zdá úplne v poriadku.“
Mama aj sestra si to všímali, aj vtedajší priateľ mi hovoril, že by už možno stačilo. Upozorňovali ma, ale ja som to nebrala vážne. Vždy som si hovorila, veď každý pije.
Zlom prišiel jasne a Nina si ho pamätá dodnes. Bolo to na Valentína v roku 2024, keď išla s mamou na večeru a tam sa úplne opila. Ani nevie, ako sa dostala domov, prebrala sa až o dva dni. Vtedy si uvedomila, že takto žiť nechce, a práve v tom momente sa sama rozhodla, že sa prihlási na liečenie. Bola si vedomá, že tým sklamala aj svoju mamu, čo ju ešte viac motivovalo zmeniť svoj život.
Hrala som veľké divadlo
Nina vedela svoj problém s alkoholom veľmi dobre skrývať a hrať divadlo. Nikto v práci netušil, čo sa deje, aj keď si pred robotou občas naliala a po práci jej bolo zle. Ľudia, ktorí ju poznali viac osobne, o tom vedeli, no širšie okolie si to nevšimlo.
Viackrát sa pokúšala prestať piť kvôli mame alebo rodine, no nikdy jej to nevydržalo. „Vždy som do toho zasa spadla, lebo som to v skutočnosti nechcela ja, ale oni. Až keď som si to priznala sama pred sebou, pochopila som, že ak to chcem zvládnuť, musím to robiť kvôli sebe,“ dodáva.
Keď si uvedomila, že je na čase urobiť rázny krok, odhodlala sa na liečenie. Nina dlho hľadala, kam by mohla ísť liečiť svoju závislosť. Nemala záujem o klasické nemocničné alebo psychiatrické liečenie, až kým nenašla resocializačné centrum, ktoré prijíma ľudí s rôznymi problémami, od alkoholu a drog až po gambling.
Zdroj: Nina Aslani
Príbehy z centra ju zasiahli
Centrum je špeciálne aj tým, že pracuje so zvieratami a poskytuje komplexnú podporu klientom. Odporučil jej ho otec, ktorý sa tam kedysi liečil a pomohli mu tam.
Príprava na pobyt však nebola jednoduchá. Nina si musela vybaviť odklad platieb v banke, u Telekomu, cez poisťovňu aj sociálku. Pobyt v centre totiž nie je len na pár týždňov, ale minimálne na rok. Vďaka otcovi sa jej však podarilo nastúpiť skôr, miesto štandardného dvojmesačného čakania do centra nastúpila už po dvoch týždňoch.
Spomína aj na príbehy, ktoré ju počas pobytu hlboko zasiahli. „Spomínam si najmä na 17-ročného chlapca závislého na pervitíne, ktorý mal pritom úžasnú rodinu. Začal s drogami už od pätnástich a viackrát sa vracal do centra, abstinoval, odišiel a opäť sa vrátil. Bolo mi ho veľmi ľúto, lebo bol naozaj inteligentný a rozumný, no vždy ho táto závislosť dostala.“
Nina si myslí, že závislosti sa človek môže úplne zbaviť, len ak je s abstinenciou stopercentne stotožnení. „Robia to možno pre niekoho iného. Ale ak sa človek rozhodne sám pre seba, dá sa z toho vyjsť. Musí to však naozaj chcieť a byť ochotný pre to niečo robiť.“
Ako vyzerali dni na liečení a kedy pocítila prvú úľavu?
Režim v resocializačnom centre je prísny. Budík zazvonil už o 6:30 a do desiatich minút sa všetci museli obliecť, upratať a vyraziť von starať sa o zvieratá.
Od šiestej do siedmej sa starali o kozy, kravy a kone, dávali im jesť a poriadili ich priestor. Po rannej službe nasledovali raňajky a potom si rozdelili ďalšie úlohy. Niektorí sadili kvety, iní pracovali so zvieratami alebo s drevom, niekto upratoval, žehlil či mal službu v kuchyni. Dôležité bolo naučiť sa disciplínu a dodržiavať režim.
Ten režim bol kľúčový. Aj dnes si plánujem celý týždeň dopredu, čo budem robiť v pondelok, v stredu, vo štvrtok. Pomáha mi to fungovať a vedieť, čo ma čaká.
Počas pobytu mala aj ťažké chvíle. Najmä počas prvých troch mesiacov niekoľkokrát uvažovala o odchode, no vždy ju niečo zastavilo.
Najväčšiu oporu našla Nina vo viere v Boha. Práve vtedy, keď bola na dne, cítila sa sama, bez kontaktu s rodinou, a nemala ani telefón, sladkosti či noviny. Postupne sa však naučila nachádzať vnútornú silu. „Večer som sa pomodlila a bolo mi lepšie. Tá viera mi tam veľmi pomohla, keď som bola úplne sama, bez rodiny.“
Úľavu a svetlo na konci tunela pocítila až po štyroch až piatich mesiacoch. „Bola som tam v úplnom diskomforte, ale práve vtedy sa človek mení. Keď si v komfortnej zóne, nič sa nezmení. Až tam som sa veľa naučila o sebe,“ spomína.
Počas liečenia si Nina zapisovala svoje skúsenosti, ktoré plánuje vydať ako knihu v decembri. Chce v nej zachytiť všetko, čo zažila, vrátane množstva zážitkov a vnútorných zmien.
Okrem toho, že sa vyliečila zo závislosti, dozvedela sa o sebe aj niečo viac. „Zistila som, že mám problém s autoritami. Keď mi niekto prikazuje, mám tendenciu spraviť presný opak. V liečebni nám personál často niečo prikazoval a ja som to mala problém prijať. Až tam som pochopila, že to pramení z detstva, otec nám stále prikazoval, takže som si vyvinula obranný mechanizmus. Uvedomila som si, ako veľmi nás formuje detstvo,“ dodáva Nina.
Zdroj: Nina Aslani
O niektorých kamarátov prídete, a je to úplne v poriadku
TikTok sa pre Ninu stal formou terapie. Rozprávaním sa s ľuďmi o tejto téme sa neustále vracia k svojim skúsenostiam a zároveň si pripomína, prečo prestala piť. Hrdo dodáva, že alkohol je pre ňu uzavretou kapitolou. „Som veľmi vďačná, že som na to liečenie išla. Ale mrzí ma, že alkohol je stále všade okolo nás, v televízii, v reality shows, v seriáloch, na sociálnych sieťach. Je prezentovaný ako niečo normálne, dokonca štýlové. A pritom to má obrovský vplyv, hlavne na deti, ktoré si myslia, že piť je súčasť života.“
Po liečení sa Nina rozhodla zmeniť prostredie. Najprv bývala u mamy, no cítila, že potrebuje nový začiatok. Presťahovala sa do Prahy, chcela nový život a nových ľudí. Zo starého obdobia jej ostali len dve kamarátky, ale práve to jej ukázalo, kto sú jej skutoční priatelia. „Mnohí sa boja, že keď prestanú piť, prídu o kamarátov. Ale je to dobré, pretože ostanú len tí praví.“
Nina hovorí, že si v liečebni našla aj jednu výnimočnú kamarátku, s ktorou je v kontakte dodnes, hoci pochádza z iného mesta. „Nikdy predtým som nezažila také pravé kamarátstvo. Ona mala problém s drogami, ja s alkoholom, ale nejako sme sa tam našli, akoby sme si boli súdené.“
