Přepnout do nočního režimu
Přepnout do denního režimu
Sobota 14. 12. 2019 svátek má Lýdie

hledej na refresheru

Uložený článek najdeš v nabídce uživatele.
Zajímavosti - Věci
25
Kevin Spacey
16. březen 2015, 17:32

Zakázané látky môžu podľa výskumov liečiť depresie a závislosti

LSD, MDMA, lysohlávky a ďalšie látky zaznamenávajú úspechy (nielen) v psychoterapii.

Kevin Spacey
16. březen 2015, 17:32
Zakázané látky môžu podľa výskumov liečiť depresie a závislosti
Musíš být přihlášený/á, abys mohl/a uložit článek.
Nepodarilo sa uložiť zmeny. Skús sa nanovo prihlásiť a zopakovat akciu.

V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
25
Uložit na později.
Uložený článek najdeš v nabídce uživatele.

Slovo „droga“ vo mne vždy vyvolávalo nepríjemné zimomriavky. Už od útleho detstva sú nám pod týmto termínom opisované zakázané látky s ničivými účinkami, ktorým sa treba oblúkom vyhnúť. Koniec koncov, užívanie týchto látok väčšinou zakazuje, prípadne reguluje, i samotný štát. Podľa aktuálnych zákonov môže napríklad konzumácia rastlín s obsahom psychoaktívnych látok viesť až k trestu odňatia slobody. V poslednej dobe sa však čoraz viac dostávajú do pozornosti nové výskumy a experimenty. Halucinogénne huby pomáhajú liečiť závislosť na cigaretách a alkohole, MDMA lieči posttraumatické stresové poruchy (PTSD) u amerických vojnových veteránov, LSD využívajú na posilnenie kreativity najlepšie mozgy sveta.

 

Zakázané látky môžu podľa výskumov liečiť depresie a závislosti

 

Prohibícia drog tu nebola vždy, história ju eviduje iba zriedkavo a v obmedzenej miere. Islamský svet bol už od 7. storočia kvôli svojmu právnemu systému šaría v konflikte s alkoholom, ktorý je dodnes v mnohých krajinách zakázaný. V roku 1360 zakázal kráľ Ramathibodi I. na území dnešného Thajska konzumáciu ópia, osmanský sultán Murad IV. sa v 17. storočí snažil o zákaz pitia kávy.

 

Prvý moderný európsky protidrogový zákon prišiel v roku 1863 vo Veľkej Británii. Týkal sa ópia, ktoré ste si mohli kúpiť iba vtedy, ak vás predajca poznal. Na sáčku s drogou muselo byť nalepené i jeho meno a adresa. V roku 1875 vstúpil do platnosti prvý podobný ópiový zákon i v San Franciscu v USA, ktorý zakazoval jeho fajčenie v tzv. „ópiových brlohoch“, prevádzkovaných čínskymi imigrantmi. Ópium bolo v 19. storočí bežne predpisované pacientom napríklad proti menštruačným bolestiam, čo bolo jedným z dôvodov, prečo na ňom boli závislé najmä ženy.

 

Zakázané látky môžu podľa výskumov liečiť depresie a závislosti

Ópiový brloh v San Franciscu, koniec 19. storočia.

 

V 20. storočí sa zoznam zakázaných látok rozrastal. V našej histórii nebola prohibícia nikdy tak rozsiahla, ako dnes. Zakázané sú i látky, ktoré by mohli zachraňovať životy.

 

Rozšírenie a zákaz 

Drogy zohrávali v našich životoch svoju úlohu už od počiatkov ľudstva, zmienky o ich užívaní sú súčasťou záznamov o každej kultúre. Najvýznamnejšie zákazy a regulácie za začali stupňovať od šesťdesiatych rokoch 20. storočia. V roku 1970 podpísal Richard Nixon, vtedajší prezident USA, zákon Controlled Substances Act, ktorým obmedzil výrobu, dovoz, držanie, užívanie a distribúciu desiatok rôznych substancií. Patrilo medzi ne napríklad LSD, ktorého popularita v tom čase prudko rástla. Za zmienku stojí fakt, že sa využívalo v lekárstve a bolo predpísané 40 000 pacientom. O veľkom potenciále svedčilo množstvo výskumov.

 

Látka prenikala i do kultúry, k užívaniu sa priznali napríklad skupiny The Beatles a Pink Floyd. Pripisujú sa jej zásluhy pri rôznych objavoch. Francis Crick, držiteľ Nobelovej ceny za objavenie štruktúry molekuly DNA z roku 1953, sa netajil tým, že tento významný objav dosiahol s pomocou LSD. Posledné roky pred zákazom prišiel s masovým rozšírením LSD i vznik rôznych hnutí, ako napríklad hippies. Liberálne názory hnutia, voľnomyšlienkárstvo a pacifistický postoj voči vojne vo Vietname boli pre väčšinovú konzervatívnu americkú spoločnosť provokáciou. Drogovú prohibíciu Ameriky nasledoval prakticky celý svet. Poslednou krajinou, ktorá zakázala LSD, bolo v roku 1975 Československo.

 

Americký filozof a autor Terence McKenna zastával názor, že každá spoločnosť si vyberá niekoľko drog, bez ohľadu na ich toxickosť. „Zakotví ich do svojich kultúrnych hodnôt a démonizuje všetky ostatné. Potom spúšťa hon na čarodejnice voči užívateľom iných drog, kedykoľvek to niektorá politická zámienka vyžaduje. Je to stará hra, ktorá sa už hrala na mnohých miestach. Verím, že nastáva zlepšenie v spoločenských myšlienkach o univerzálnych ľudských právach, ktoré by mali jednoznačne obsahovať ľudské právo na prijatie zodpovednosti za zmenu stavu vedomia jednotlivca tak, ako to sám uzná za vhodné.“

 

Zakázané látky môžu podľa výskumov liečiť depresie a závislosti

Nie je jednoduché porovnať škodlivosť jednotlivých látok, niektoré grafy však pomôžu utvoriť si bližšiu predstavu. Tento graf znázorňuje riziko vzniku závislosti. Pri LSD je „veľmi nízke“, pri alkohole „stredné“, pri nikotíne „vysoké“.

 

Halucinogény spôsobujú dočasné hyperprepojenia v mozgu 

Počet výskumov zakázaných látok v posledných desaťročiach postupne klesol až na minimum. V októbri 2014 bol v Journal of the Royal Society publikovaný výskum od anglických a talianskych vedcov, ktorý dramaticky spôsobuje veľký posun vo vnímaní pôsobenia psilocybínu na ľudský mozog. Psilocybín je alkaloid z halucinogénnych húb, nachádzajúci sa napríklad v lysohlávkach. Je zodpovedný za psychedelické zážitky, tzv. „tripy“. Účastníci tripov popisujú svoje zážitky ako pozmenený stav vedomia a zmyslového vnímania s hlbokými spirituálnymi pocitmi. Doteraz nebolo vysvetlené, ako tieto stavy vznikajú, objasňuje to až tento výskum.

 

Zakázané látky môžu podľa výskumov liečiť depresie a závislosti

Pokus ukázal, že psilocybín narúša komunikáciu mozgových regiónov, ktoré sa následne spoja novými cestami. Nastáva hyperprepojenie, spojené sú dokonca i mozgové regióny, ktoré medzi sebou bežne nekomunikujú - výsledkom je trip. Na ľavom obrázku je sken mozgovej aktivity „triezvej“ skupiny, ktorá dostala placebo. Obrázok vpravo znázorňuje mozgovú aktivitu ľudí, ktorí dostali skutočnú dávku psilocybínu.

 

7 vedcov sledovalo počas experimentu 15 dobrovoľníkov. Vyberali tých, ktorí mali v minulosti pozitívne skúsenosti s halucinogénmi, aby sa minimalizovalo riziko tzv. „bad tripu“. Rozdelili sa na dve skupiny - jedna dostala placebo, druhá psilocybín. Ich mozgová aktivita sa skenovala pomocou magnetickej rezonancie. U prvej skupiny nenastali žiadne zmeny, u druhej pozorovali prudký nárast komunikácie medzi jednotlivými mozgovými regiónmi (obrázok vyššie). K podobným prepojeniam za bežného stavu vôbec nedochádza. Po vyprchaní účinkov látky sa mozgová aktivita vrátila do normálu.

 

Tieto zistenia môžu mať veľké dôsledky pre viaceré vedné disciplíny, halucinogény zaznamenávajú úspech napríklad v asistovanej psychoterapii. Spoluautor experimentu Paul Expert verí, že táto štúdia pomôže s využitím psilocybínu pri liečbe depresie a psychických chorôb.

 

Úspech pri liečbe závislostí 

Opäť 15 dobrovoľníkov, opäť psilocybín. Tentokrát išlo o tuhých fajčiarov s priemerným vekom 51 rokov, ktorí za posledných 31 rokov vyfajčili skoro krabičku denne. Neraz sa pokúšali zlozvyku zbaviť, vždy neúspešne. Experiment zastrešovala John Hopkins University v Baltimore. 10 mužov a 5 žien dostalo tabletku s psilocybínom v deň, keď sa rozhodli s fajčením skoncovať. O 2 týždne dostali tabletku opäť, tentokrát s vyššou dávkou. O 8 týždňov znova. Dobrovoľníci boli vždy v bezpečnom a pohodlnom prostredí pod dohľadom odborníkov, väčšinou mali na očiach masku, relaxovali a počúvali hudbu. Stretnutia trvali 6-7 hodín.

 

Zakázané látky môžu podľa výskumov liečiť depresie a závislosti

 Huba s obsahom psilocybínu.

 

12 z 15 dobrovoľníkov (čiže 80%) po 6 mesiacoch úspešne s fajčením úplne prestalo. Úspešnosť ostatných typov liečby, ako napríklad náhrady nikotínu a nikotínové náplaste, je väčšinou pod 30%.

 

Záznamy evidujú viacero podobných úspešných experimentov, okrem nikotínu sa týkajú i ďalších závislostí, napríklad alkoholu. Už pred rokom 1960 zaznamenali výskumníci z Weyburn Mental Hospital v Kanade výborné výsledky pri liečbe pomocou LSD a meskalínu. Opierali sa o antropologické údaje, ktoré potvrdzujú využívanie halucinogénov pri cirkevných obradoch pôvodných obyvateľov USA (konzumovali kaktus Peyote) a Južnej Ameriky (Ayahuasca) v súvislosti s liečením problémov s alkoholom. Napriek úspechom sa v liečbe nepokračovalo. O pár rokov prišla prohibícia a vlády prestali dotovať výskumy spojené so zakázanými látkami.

 

Spomínaná John Hopkins University má na výskumy povolenie od vlády a jej výskumy sú čiastočne financované i z federálnych zdrojov. USA financovala napríklad výskum z roku 2006, ktorý mal za úlohu analyzovať spirituálne účinky psilocybínu. 36 vysokoškolsky vzdelaných mužov a žien v priemernom veku 46 rokov, ktorí nikdy nemali akúkoľvek skúsenosť s drogami, boli 8 hodín pozorovaní pod jeho vplyvom. Viac ako dve tretiny účastníkov označili túto skúsenosť ako jeden z piatich najhlbších duchovných zážitkov vo svojom živote. 79% účastníkov hlásilo niekoľko mesiacov po experimente pozitívne zmeny vo svojom živote - zvýšenie úrovne spokojnosti, zlepšenie vzťahov s rodinou a okolím, zníženie resp. zmiznutie pocitov úzkosti a depresie. Po 14 mesiacoch od experimentu tieto pocity stále pretrvávali u 64% účastníkov.

 

Napriek snahe o vytvorenie najlepších podmienok a minimalizovanie nepriaznivých účinkov, 22% účastníkov (8 z 36) zaznamenalo silné pocity strachu, niekedy sprevádzané s paranojou. Výskumníci uviedli, že vzniknutá situácia bola vďaka odbornej pomoci ľahko vyriešená upokojením účastníkov.

 

Väzni z Osvienčimu 

Jednou z najväčších výziev psychoterapie je progres v liečbe osôb so stresovými poruchami, vyvolaných extrémne traumatickým zážitkom. Jan Bastiaans bol holandský doktor, ktorý po 2. svetovej vojne liečil stovky bývalých väzňov z koncentračných táborov s LSD a psilocybínom, keďže na nich bežná liečba nemala žiadny účinok. Nadviazanie dôvery s terapeutmi nebolo jednoduché - nemali totiž potuchy o hrôzach, ktoré väzni zažívali na vlastnej koži.

 

Bastiaans ich opisuje ako osoby, ktoré musia vynakladať značnú vôlu a silu na kontrolu a potlačenie svojich bolestných spomienok, úzkosti, smútku a hnevu. Bezmocná obeť sa dostane do stavu mentálnej izolácie, ktorý znemožňuje vyrovnanie sa s traumatickým zážitkom. Strata mentálnej slobody ovplyvňuje akýkoľvek vzťah s vonkajším svetom. „Jedinec sa vedome či nevedome zamkne do štrukúr mentálnej nezraniteľnosti psychotického, psychoneurotického, či psychosomatického charakteru“, napísal Bastiaans. V metaforickom zmysle žije každý, kto trpí z hrôz vytvorených človekom, vo svojom vlastnom koncentračnom tábore.

 

Zakázané látky môžu podľa výskumov liečiť depresie a závislosti

 Papierik s obsahom LSD je najrozšírenejšou formou konzumácie látky.

 

Ako sa z tábora oslobodiť? Vojnové obete trpeli alexithymiou a nedokázali o svojich pocitoch a spomienkach hovoriť. LSD pomáha znovu prežiť traumatickú spomienku z inej perspektívy a opäť cítiť potlačené emócie. Jedným z pacientov Bastiaansa bol napríklad izraelský spisovateľ Yehiel De-Nur. Terapia začala v 1976. Od vojny uplynulo 30 rokov, De-Nur sa však stále cítil ako väzeň a prenasledovali ho nočné mory. Počas prvých troch terapií s LSD sa s Bastiaansom rozprávať nedokázal, zlomová bola štvrtá terapia.

 

De-Nur sa počas nej vrátil do pekla Auschwitzu, kde zomrel a poletoval nad táborom. Cítil, ako sa jeho rozpoltená osobnosť zjednocuje. Odmietol pokračovať v ďalších terapiách, cítil sa vyliečený, holokaust ho vo svojich snoch prestal prenasledovať. Prišiel k uvedomeniu, že za mračnami dymu nad komínami Auschwitzu nestojí Satan, ale človek, čo spravilo jeho problém mentálne zvládnuteľnejším. De-Nur zažil smrť a znovuzrodenie, ktoré ho vyslobodilo z jeho mentálneho väzenia. 

 

Párty droga lieči vojnových veteránov 

V roku 1912 bola farmaceutickou spoločnosťou Merck syntetizovaná psychoaktívna látka MDMA, ktorá je dnes hlavnou súčasťou tabletiek extázy. Za jej spopularizovanie v psychológii od roku 1976 je zodpovedný chemik Alexander Shulgin, ktorý počas svojho života objavil a syntetizoval 230 rôznych látok s psychoaktívnymi účinkami. Prischla mu prezývka „krstný otec psychedelík“.

 

Chemická štruktúra MDMA je podobná meskalínu a metamfetamínu, má však odlišný psychologický profil. Zasahuje emocionálnu sféru, ostatné psychologické funkcie (vizuálne vnímanie, kognitívny proces) nie sú výrazne ovplyvnené. Užívateľ cíti po požití látky eufóriu, silné pocity empatie, zhovorčivosti a prívalu energie. MDMA totiž zvyšuje aktivitu troch neurotransmiterov - serotonínu, dopamínu, noradrenalínu. Je známa ako „tanečná droga“, ktorá je veľmi obľúbená na diskotékach a festivaloch.

 

Zakázané látky môžu podľa výskumov liečiť depresie a závislosti

 „Eufória? To slovo by som nepoužil," hovorí Tony Macie, vojnový veterán, ktorý strávil 15 mesiacov v Iraku. "Pre mňa má to slovo iracionálny význam. Na MDMA som sa cítil najjasnejšie vo svojom živote, bol som schopný spracovať čokoľvek. Niektoré spomienky sú desivé, ale i tak sa z nich môžem poučiť. Teraz cítim, že robím neustále pokroky.“

 

Terapeutický potenciál MDMA spočíva v dočasnom znížení až odstránení pocitov úzkosti a strachu, vďaka čomu má pacient prístup k svojim emóciám a vnútorným konfliktom bez paralyzujúceho stresu. Ľahšie sa dostane k traumatickým spomienkam, čo môže terapeutovi významne pomôcť v liečebnom procese. Podpora introspekcie je jedným z najdôležitejších predpokladov liečebného výsledku, kvôli čomu sa MDMA javí ako ideálny nástroj psychoterapie. Pod vplyvom látky sa zlepšuje schopnosť pacientov verbálne vyjadriť svoje pocity.

 

Pred zákazom drogy v USA (1985) sa stihlo uskutočniť množstvo výskumov a experimentov, pacientom bolo spolu dokopy podaných okolo 500 000 dávok. Donedávna však existovala iba jediná štúdia s kvantitatívnymi dátami, vykonaná Dr. Greerom a jeho ženou. 80 pacientov dostalo počas liečebného procesu jednu alebo viac dávok. 90% z nich hlásilo s odstupom jedného roka dlhodobé pozitívne zmeny.

 

V posledných rokoch výskumy opäť pribúdajú, veľkú zásluhu na tom má Multidisciplinary Association For Psychedelic Studies (MAPS). MDMA pomáha s liečbou obetí sexuálneho zneužívania, alebo napríklad s problémami vojnových veteránov z Iraku a Afganistanu. Po príchode domov majú problém začleniť sa do bežného života, prenasledujú ich nočné mory, mnohým je diagnostikovaná PTSD (odhadom 20%, skutočný počet je pravdepodobne oveľa vyšší). Väčšina sa nevyhne problémom s alkoholom, xanaxom a antidepresívami. V roku 2010 spáchalo každý deň podľa vládnych štatistík samovraždu priemerne 22 veteránov. Podľa čísiel z roku 2011, vládna organizácia U.S. Veterans Administration minula z peňazí daňových poplatníkov neuveriteľných 5,5 miliardy dolárov v súvislosti s nákladmi na veteránov postihnutých PTSD, ktorých v tom čase bolo 275 000. Ich počet však každý rok rastie. Celkový rozpočet Amerického ministerstva pre záležitosti veteránov v roku 2014 vyráža dych, jeho výška je 152,7 miliardy dolárov. Táto suma prekračuje rozpočet Slovenskej republiky v roku 2014 viac ako deväťnásobne. Nasledujúce roky rozpočet opäť porastie.

 

Nájsť efektívnejšie a lacnejšie spôsoby liečby (prípadne prestať posielať vojakov zabíjať ľudí na druhý koniec sveta) je nevyhnutné. Na komunitnom portáli Reddit svoje spovede a skúsenosti s úspešnou asistovanou MDMA psychoterapiou zverejnili seržanti James HardinTony Macie. Existuje i špeciálna sekcia MDMATherapy, kde sa o svoje skúsenosti delia ďalší pacienti. Mentálny stav Macieho sa radikálne zlepšil už po jedinej dávke MDMA, po ktorej bol schopný vysadiť všetky predpísané lieky (antidepresíva, ktoré užíval roky).

 

Zakázané látky môžu podľa výskumov liečiť depresie a závislosti

 Tabletky extázy. Hlavnou zložkou je MDMA, takmer vždy obsahujú prímesy - napr. amfetamíny.

 

Macie podstúpil MDMA sedenie na klinike vedenej Michael Mithoeferom. Ten získal pozornosť veteránov tým, že zorganizoval experiment s 20 pacientmi. Všetci mali chronickú PTSD, ktorou trpeli priemerne 19 rokov. 16 z nich (80%) po experimente nespĺňalo kritéria na diagnostiku PTSD – zjednodušene povedané, „vyliečili sa“.

 

Tradičná terapia na PTSD podľa Mithoefera nefunguje - pacienta paralyzuje úzkosť a je emocionálne otupený, čo komplikuje konfrontáciu so strachom.

 

Časté užívanie MDMA môže viesť k zdravotným problémom, pacientom však väčšinou stačí jedna dávka. „Z klinického hľadiska ide o veľmi atraktívny model. Myslíme, že táto cesta je veľmi bezpečná. MDMA je katalyzátor, ktorý nás dokáže dostať ku koreňu problémov. Keď sa k nemu dostaneme, látku už nepotrebujeme,“ hovorí Mithoefer. V porovnaní s antidepresívami, ktoré užívajú veteráni na dennej báze i dlhé roky, ide prinajmenšom o perspektívnu alternatívu.

 

Pôvodný patent na MDMA expiroval a látka nemôže byť patentovaná dva krát. Farmaceutický priemysel tak nemôže profitovať z exkluzívnych predajných práv. Ak sa MDMA začne využívať, priemysel s liekmi bude strácať miliardy z predaja antidepresív.

 

Pri užití látky na párty a festivale sa môžu nasledujúce dni dostaviť neželané „dojazdy“. Častým dôvodom je nezodpovedné užívanie, nedodržanie základných opatrení, zlý pitný režim, heroická dávka alebo neželaná prímes v tabletke. V akomkoľvek prípade však častá konzumácia MDMA (napr. viac dní po sebe na festivale) môže byť veľmi nebezpečná a ohroziť zdravie. Dlhodobé zneužívanie látky môže viesť k poškodeniu mozgu. Pred užitím látky (samozrejme jedine v krajine, kde je povolená) je nevyhnutné oboznámiť sa so všetkými potrebnými bezpečnostnými informáciami napríklad na RollSafe.org

 

Pomoc namiesto trestu 

Nevedomosť, slabá informovanosť, nedostatok snahy o kognitívnosť a zovšeobecňovanie nám bránia v rozvoji v mnohých smeroch. Protidrogové prednášky a výchovné koncerty, ktorých sa každý z nás chtiac-nechtiac už niekedy zúčastnil, kontraproduktívne hádžu všetky látky do jedného vreca a dezinformujú (i keď možno s dobrým úmyslom) šírením nepravdivých mýtov. Ak sa vyberiete do lesa, pravdepodobne narazíte na jedlé huby, zdraviu prospešné huby a asi aj jedovaté huby. Má zmysel zakázať kvôli muchotrávkam všetky huby? A má vôbec zmysel zakázať skúmanie muchotrávok? Má zmysel zakazovať?

 

Zakázané látky môžu podľa výskumov liečiť depresie a závislosti

 

Boj proti drogám nie je racionálny a zákazy majú opačný efekt, než by sme si želali. Ruka v ruke s prohibíciou kráča rast kriminality a čierny trh. Postavenie drog mimo zákon užívateľa heroínu nezastaví. Táto droga predstavovala veľký problém v Portugalsku, na konci 20. storočia bolo na tejto látke závislé takmer 1% populácie. V roku 2011 sa Portugalsko odhodlalo k veľkému rozhodnutiu – zakázané látky boli v malom množstve pre vlastnú spotrebu dekriminalizované. Rozpočet na zatýkanie a väznenie závislých sa začal využívať na skutočnú pomoc. Bezpečné bývanie, dotované pracovné miesta a prívetivé kliniky s odborníkmi im po traumatických rokoch pomohli začleniť sa späť do života. Spúšťačom závislosti nemusí byť látka, ale hľadanie cesty von z ľudského nešťastia. To si portugalská spoločnosť uvedomovala a preto sa zameriavala na pocity závislých. Mnohí z nich našli spokojnosť a šťastie, vďaka čomu sa už k heroínu nevrátili.

 

Svedčí o tom nezávislá štúdia, ktorá bola vykonaná 9 rokov po dekriminalizácii a publikovaná v British Journal of Criminology. Počet osôb závislých na heroíne v Portugalsku sa znížil, injekčná aplikácia drogy klesla až o 50%. Najväčším bojovníkom proti dekriminalizácií bol Joao Figueira, vrchný veliteľ protidrogovej jednotky v Lisabone. S odstupom času povedal, že žiadna z jeho pôvodných obáv sa nenaplnila. Dúfa, že Portugalsko bude v tomto smere nasledovať celý svet. U nás môže byť prvým krokom dopredu dekriminalizácia marihuany.

 

Pre istotu ešte raz opakujeme, že látky spomenuté v článku sú nelegálne a ich nezodpovedné užívanie môže mať veľmi nežiaduce účinky. Tento text má informatívny charakter, nikoho nenabádame na užívanie drog.

Ohodnoť článek
58
Sdílej článek
Hodnocení tohoto článku je dostupné jen s aktivním předplatným REFRESHER+.
Předplatit
Zrušit
Při hodnocení článku nastala chyba. Zkus se nově přihlásit a znovu ohodnotit článek.

V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHORU
Nejčtenější
Záleží nám na soukromí čtenářů. I z toho důvodu ti poskytujeme detailní informace o tom, jak využíváme soubory cookies a jiné technologie zabezpečující správné fungování a vývoj stránky. Pro víc informací si přečti naše Zásady ochrany osobních údajů , kde najdeš, jak používáme soubory cookies, případně se seznam s Podmínkami užívání portálu platnými od 24. 5. 2018. Zpracování cookies můžeš zabránit nebo změnit své preference v nastaveních internetového prohlížeče. Pro detailnější nastavení klikni na víc možností níže.
Upozornění na právo nastavení ochrany osobních údajů na Refresheru

Vzhledem k existujícím i chystaným změnám v zákonech ti dáváme možnost detailního nastavení zpracování osobních údajů a preferencí spojených s jejich zpracováním.

Přečti si možnosti, posuň zobrazení níže, nastav si své preference a klikni na tlačítko Souhlasím, když budeš chtít pokračovat na Refresher. Soubory cookies jsou důležitou součástí technologie v tvém prohlížeči. Jsou natolik důležité, že je budeme muset použít pro zapamatování si toho, že jsi toto okno potvrdil/a, v opačném případě bychom ti ho museli zobrazovat znovu a znovu.

Údaje, které zpracováváme, když používáš Refresher
Ze strany Refresheru sbíráme tyto osobní údaje:
  • Když navštívíš Refresher, uchováváme informace o tom, které články sis přečetl, identifikátory zařízení a prohlížeče, část IP adresy nebo IP adresu v případě přihlášení, soubory cookies a polohu.
  • Při přihlášení do účtu e-mailovou adresu.
Proč sbírá Refresher tyto údaje:
  • Ke zlepšení kvality našeho webu a vývoji nových webových služeb.
  • K provádění analýz a měření s cílem pochopit, jak je náš web využíván.
  • K tomu, abychom nezobrazovali obsah, který jsi už viděl.
  • Pro zobrazování přizpůsobeného obsahu, jako jsou například relevantnější články.
  • Pro schopnost identifikovat tě jako uživatele při přihlašování do svého účtu.
Sbíráme údaje pro partnery a reklamní sítě:
  • Identifikátory zařízení a prohlížeče, část IP adresy, soubory cookies a poloha.
Proč sbíráme tyto údaje pro partnery, třetí strany a reklamní sítě:
  • K tomu, aby mohli fungovat a zobrazovali relevantnější a užitečnější reklamy.
Seznam reklamních sítí a nastavení reklam

Nevyhnutelné osobní údaje – cookies – pro zobrazování reklam sbíráme pro následující společnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
formulář kontakt v souvislosti s osobními údaji >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
kontaktní údaje pro nejbližší pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
kontaktní údaje pro nejbližší pobočku >

 

Možnost vypnout si personalizování reklam a sbírání osobních údajů pro jednotlivé partnery:

Upravit nastavení typů reklam Google - personalizování od společnosti Google

Upravit nastavení typů reklam AdForm - personalizování od společnosti AdForm

 

Svá nastavení pro všechny ostatní reklamní sítě, i ty, které na Refresheru nenajdeš, si můžeš prohlédnout na stránce youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Měření a analýza návštěvnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránek používají ke zlepšení funkčnosti svých stránek údaje shromážděné službou Google Analytics. Shromážďování údajů můžete deaktivovat tak, že si stáhnete a nainstalujete doplněk pro svůj prohlížeč.

Stáhnout doplněk pro prohlížeč

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Společnost Gemius podobně jako služba Google Analytics vyhodnocuje a měří návštěvnost na některých webových stránkách. K měření využívá Cookies, které si můžeš deaktivovat ve svém prohlížeči.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využíváme k analýze návštěvnosti a chování uživatelů. Vytváří nám mapu aktivity návštěvníků, a to na webových stránkách, které vizualizuje a vyhodnocuje. Tyto informace nejsou sbírány vždy, nikde nejsou spárovatelné s aktivitami uživatelů a není tedy možné identifikovat jednotlivce, ale Hotjar ti může nastavit soubory cookies.

Ovládací prvky související s prohlížečem

Nastavení souborů cookies

Soubory cookies jsou životně důležitou součástí technologie ve vašem prohlížeči a slouží ke zlepšení prostředí při používání internetu.

Pokud například na určitém webu nastavíte předvolený jazyk, soubory cookies pomohou prohlížeči zapamatovat si tuto volbu. Některé nebo všechny soubory cookies můžete též zablokovat, to ale může vést k narušení fungování některých funkcí na internetu.

Mnoho webů například vyžaduje zapnuté soubory cookies, když se chcete přihlásit.

Zásady ochrany osobních údajů
Další informace o tom, jak Refresher používá cookies ke zlepšení služeb
  • Přihlašování – pro účely přihlašování potřebujeme tvoji e-mailovou adresu.
  • Přizpůsobení – pro zjištění toho, co tě zajímá, vytváříme tvůj unikátní profil. Pokud nějaké informace posbíráme, najdeš je ve svých nastaveních soukromí a profil můžeš upravit, změnit nebo celé personalizování vymazat.
Jak změnit nastavení zpracování osobních údajů?

Pokud změníte názor, kdykoliv můžete tyto údaje změnit na adrese https://refresher.cz/nastavenia/sukromie.
Pokud toto okno nechceš vídat, když nás navštívíš z jiného zařízení nebo prohlížeče, přihlas se a tvé preference si zapamatujeme.