Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Kliknutím na tlačítko tě přesměrujeme na news.refresher.cz
31. ledna 2016 10:28
Čas čtení 0:00
Michal Beňo

Pyrrhos Epirský: Macedónsky vojvodca a vynikajúci stratég, ktorého preslávili hrdinské víťazstvá na pôde Ríma

ZAJÍMAVOSTI
Uložit Uložené

Vzostup a pád Epirského hegemóna.

Po Hannibalovi si predstavíme ďalšieho nepriateľa Rímskej ríše, geniálneho stratéga, vládcu epirského spolku, kráľa Molossov, Macedónie a Sicílie, ktorého dobrodružný život vytvoril pojem „Pyrrhovo víťazstvo

Pyrrhos sa narodil v roku 319 alebo 318 pred Kr. ako jediný syn slávneho epirského kráľa Aecida a kňažky z Tesálie, Fthye. Mal dve sestry, Deidamiu a Troiasiu, staršia Deidamia sa neskôr stala ženou jedného z najznámejších veliteľov toho obdobia, Demetria Poliokéta. Ďalej je tiež zaujímavé spomenúť, že celá rodina bola pokrvne spätá so samotným Alexandrom Veľkým, geniálnym veliteľom, ktorý dokázal dobyť šíry svet a vytvoriť ríšu nevídaných rozmerov. Obrovské impérium sa však krátko po jeho smrti rozpadlo, poriadok a spravodlivé zákony vystriedali vojny bývalých generálov (diadochovia) o jednotlivé časti ríše. A práve macedónsky panovník sa stal pre Pyrrha  obrovským vzorom, ktorý mal naňho počas detstva silný vplyv. No keď mal mladý kráľovič iba dva roky, zastihla jeho rodinu smutná tragédia, otec Aecida bol v bitke porazený a následne sťatý najvýznamnejším diadochom, Kassandrom. Ten dal po príchode do mesta celú kráľovskú rodinu zlynčovať a vyhnať z rodného Epiru. Po dobrodružnom putovaní si nakoniec Pyrrhos našiel nový domov u ilýrskeho kráľa Glaukia, ktorý mu poskytol azyl a adoptoval ho. Vyhnancovi sa tak dostalo najlepšieho tréningu a najskúsenejších učiteľov, nadpriemerne exceloval v jazdeckom a vojenskom remesle, no nezaostával ani v umení, histórii či filozofii.

Pyrrhos Epirský: Macedónsky vojvodca a vynikajúci stratég, ktorého preslávili hrdinské víťazstvá na pôde Ríma

Ako dvanásťročného ho Ilýri dosadili za kráľa Molossov. Dlho však jeho vláda netrvala, roku 306 pred Kr. proti nemu povstala opozícia v Epire a znova ho vyhnala z krajiny. Mladý Pyrrhos sa tak pripojil k svojmu švagrovi, Demetriovi Poliorketovi a jeho otcovi, macedónskemu kráľovi Antigonov I. V roku 301 pre Kr. sa talentovaný mladík zúčastnil krvavej bitky pri Ipse, kde bola armáda macedónskeho panovníka (samotný Antigonos prišiel o život) rozprášená spojeneckými vojskami Kassandra, Seleuka a Lysimacha. Aby sa zachovalo prímerie a predišlo ďalším vojenským stretom, musel ísť Pyrrhos ako rukojemník na dvor egyptského kráľa, ktorý však  so svojimi väzňami zaobchádzal veľmi zdvorilo. Oboznámený s Pyrrhovými vojenskými kvalitami ho oženil so svojou nevlastnou dcérou, egyptskou princeznou Bereniké. O štyri roky neskôr, kráľ podporil svojho zaťa a dovolil mu návrat do rodného Epiru.

Pyrrhos Epirský: Macedónsky vojvodca a vynikajúci stratég, ktorého preslávili hrdinské víťazstvá na pôde Ríma

Pyrrhos sa po príchode rýchlo zbavil svojho bývalého spoluvládcu Neoptolena, ktorého dal chladnokrvne zavraždiť v spánku. Následne zhromaždil armádu, vtrhol na územie Demetria a zmocnil sa Macedónie. Po tomto triumfe mu vojaci udelili čestnú prezývku Orol. Jeho radosť z víťazstva však netrvala dlho, kráľovský titul si totiž nárokoval aj ďalší mocný diadoch, Lysmachom. História sa opakovala a Pyrrhos bol opäť donútený utiecť. V tom čase si Rím rozširoval svoju moc, podrobil si Etruskov, Samitov a malé grécke kolónie na juhu polostrova. Rozpínavosť a vplyv „pyšnej orlice“ začali pomaly prenikať aj do bohatého a mocného mesta Tarentu. Pobrežná veľmoc sa bránila a napadla v prístave rímsku posádku. Legionári boli zabití alebo predaní do otroctva, lode samotné skončili na dne mora. Rím sa snažil ešte vyjednávať, no Gréci odmietli akékoľvek ústupky, vyslancov vyhnali z mesta a s prosbou o ochranu sa obrátili na Epiros.

Pyrrhos Epirský: Macedónsky vojvodca a vynikajúci stratég, ktorého preslávili hrdinské víťazstvá na pôde Ríma

Pyrrhos (už ako spoluvládca Epiru) ponuku  prijal, chcel využiť túto príležitosť na dobytie celej Itálie, z ktorej by neskôr vytvoril vlastnú ríšu. S pomocou zdrojov získaných počas dobyvačných výprav by potom mohol ľahko dobyť Macedóniu, Sicíliu, Kartágo či dokonca celé Grécko. Na uskutočnenie svojich vízií však nemal dostatok finančných prostriedkov, a tak sa obrátil na svojho úhlavného soka, nového vládcu Macedónie Ptolemana Keraunoma. Ten mu poskytol 20 000 pešiakov, 300 tesálskych jazdcov, 2000 lukostrelcovo, 500 katapultov a 20 vojnových slonov. Invázia začala okolo roku 280 pred Kr., keď sa Pyrrhos po dobrodružnej plavbe (blúdenie na mori, loďstvo rozohnala silná búrka) vylodil na juhu Itálie. Očakávalo sa rýchle víťazstvo, grécky vojaci boli oproti tým rímskym profesionálnejší a lepšie vyzbrojení, navyše sa počítalo, že ich armádu v prípade problémov posilnia kmene Samnitov, Lukáncov a Bruttiov.

Pyrrhos Epirský: Macedónsky vojvodca a vynikajúci stratég, ktorého preslávili hrdinské víťazstvá na pôde Ríma

Na príkaz senátu Rimania postavili štyri armády, najväčšia z nich čítajúca cez 30 000 mužov na čele s konzulom Publiom Leaviniom sa stretla s Pyrrhom blízko lukánskeho mesta Herakleia. Vojsko orlice malo početnú prevahu, grécka falanga sa opakovane pokúšala preraziť nepreniknuteľné rady húževnatých legionárov, no utrpela ťažké straty. Nepriateľom sa dokonca podarilo priblížiť až k samotnému epirskému stratégovi, ten si však včasne vymenil brnenie s jedným vojakom zo svojej elitnej družiny, ktorého krátko na to zasiahol šíp. Pyrrho, aby povzbudil vojakov a zažehnal fámy o svojej smrti, nasadol na koňa a s odkrytou hlavou pozdĺž línie motivoval vojakov k boju. Krvavé jatky nakoniec ukončili slony, ktoré rozdupali légiu a zahnali rímsku jazdu na ústup. Kráľ stratil približne 4000 mužov, naopak nepriateľ 7000. Po bitke dorazili očakávané posily a Pyrrho sa tak mohol so svojou armádou vydať na sever, dobyl malé mestá v Kampánii a vyplienil Latium, k priamemu boju s Rímom sa však neodhodlal.

Pyrrhos Epirský: Macedónsky vojvodca a vynikajúci stratég, ktorého preslávili hrdinské víťazstvá na pôde Ríma

Aj v tých časoch konzuli prejavili čestnosť a kráľa upozornili na zradu jeho osobného lekára. Ten poslal do Ríma list, v ktorom ponúkal za dostatočnú úplatu hlava epirského veliteľa. Pyrrho zradcu popravil a láskavosť oplatil prepustením zajatcov. Vojna však pokračovala, kráľa posilnili italské kmene a roku 279 pred Kr. s doplneným vojskom znova vyrazil proti Rimanom. Druhá bitka sa odohrala pri Auscule, kde proti sebe stálo približne 60 000 mužov. Boje prebiehali rovnako ako pred rokom, légie urputne odrážali nátlak falangy a na oboch stranách dochádzalo k obrovským stratám. Zmenu predstavovali jedine rímske bojové vozy (ako náprotivok slonov), tie sa však v teréne nedali naplno využiť. Krv sa prelievala dva dni, Pyrrho dal nakoniec rozkaz svojim slonom, ktoré bitku opäť rozhodli. Víťazstvo však nebolo úplné, keďže sa mnohým legionárom podarilo utiecť do neďalekého tábora. V ten večer, keď zranený Pyrrho prechádzal bojiskom, si nad mŕtvolami svojich vojakov len horko povzdychol „Ešte jedno také víťazstvo a sme stratení“. Mal pravdu, hoci Rimanov padlo dvakrát viac, grécke straty boli vysoké, cez 3600 mužov. Kráľ dobre si vedomý svojej situácie ponúkol nepriateľom mier, senát však odmietol, keďže Rím uzatváral prímerie len z pozície víťaza.

Pyrrhos Epirský: Macedónsky vojvodca a vynikajúci stratég, ktorého preslávili hrdinské víťazstvá na pôde Ríma

O rok neskôr sa Pyrrho rozhodol ukončiť vojnu s Rímom, vybral sa však na Sicíliu, kde africký žoldnieri začali ohrozovať grécke mestá. Tu sa mu dostalo väčších úspechov, vyhral mnoho bitiek a dobyl južné pevnosti pod Kartáginskou vládou. Vyhlásili ho dokonca aj za sicílskeho kráľa. V úplnom dobytí ostrova mu však bránila posledná bašta nepriateľov, mocná citadela Lilybaeum. Pyrrho sa ju pokúšal niekoľkokrát dobyť, ale bez výsledku. Požiadal preto sicílskych Grékov o nové lode a ďalších mužov, tí však kvôli zvýšením daniam a jeho despotickému správaniu odmietli epyrskému kráľovi akokoľvek pomôcť. Došlo k ďalším ozbrojeným stretom, počas ktorých si Pyrrho uvedomoval, že si Sicíliu silou neudrží. Rovnako vďaka vyslancom zistil, že Rím si už stihol okrem Tarentu podrobiť všetky veľké mestá v Itálii. Obrátil preto zrak na svojho úhlavného nepriateľa na Apeninskom polostrove.

Pyrrhos Epirský: Macedónsky vojvodca a vynikajúci stratég, ktorého preslávili hrdinské víťazstvá na pôde Ríma

Rím na nepriateľa nečakal, za jeho neprítomnosti dokázal zhromaždiť tisíce čerstvých regrútov, ale aj stovky veteránov z prímorských oblastí. Proti Pyrrhovi teraz stála armáda nevídaných rozmerov, počtom, silou ale aj technikou prevyšujúca možnosti tej gréckej. Po nočných útokoch a diverzných akciách sa nakoniec obe armády stretli roku 275 pred Kr. v bitke pri Beneventa. Pri útoku sa grécke šíky nemohli naplno rozvinúť, dochádzalo tak k medzerám, ktoré rímske légie naplno využívali. Bojové slony boli rovnako nepoužiteľné, skúsení rímski strelci vrhali oštepy slonom do chobotov a tým ich hnali proti falange. Masaker zavŕšili bojové vozy, ktoré dorážali na krídla gréckej armády a spôsobovali veľké straty. Bitka skončila rímskym víťazstvom, kráľ z Epiru nemal inú možnosť, ako sa so svojou rozdrvenou a demoralizovanou armádou (8000 pešiakov a 500 jazdcov) vrátiť domov.

Pyrrhos Epirský: Macedónsky vojvodca a vynikajúci stratég, ktorého preslávili hrdinské víťazstvá na pôde Ríma

Po návrate do Epiru sa Pyrrhos znovu zapojil do vojny o macedónsky trón. Hoci bola jeho armáda, spojenci a financie oslabené, zaútočil na panovníka Antigona Honata, nečakane ho porazil a zmocnil sa kráľovstva. Odtiaľ postupom času obsadzoval ďalšie časti Macedónie a Grécka. Roku 272 pred Kr. sa vydal na juh, kde niekoľkokrát porazil Sparťanov, no ich nečakane silný odpor zmaril akúkoľvek snahu mestský štát úplné ovládnuť. V peloponézskych bojoch dokonca padol aj Pyrrhov syn Ptolemaios. Kráľovi sa krátko na to naskytla možnosť zasiahnuť do vnútorných sporov mesta Argos. Aby podporil jednu zo súperiacich strán, silou obsadil mesto, no miestna posádka a obyvateľstvo sa postavili na odpor. Pyrrhos sa osobne zúčastnil brutálnych bojov v úzkych uličkách, ale neznáma starena, brániaca svojho syna, mu zo strechy hodila na hlavu škridlu. Slávneho veliteľa úder omráčil, vojaci ho odtiahli do jedného z domov, kde si ho však našiel nepriateľský vojak menom Zopyros, ktorý mu bez milosti odťal hlavu. Pyrrhovou smrťou sa zároveň končia všetky nádeje gréckych miest na juhu Itálie. Aj tí najhúževnatejší uzavreli roku 272 pred Kr. nevýhodný mier s „chamtivou orlicou“. Od tej doby patril Rímu celý Apeninský polostrov, vďaka čomu mohol svoj vplyv rozširovať do všetkých okolitých krajín. Začala sa éra Rímskeho impéria.

Pyrrhos Epirský: Macedónsky vojvodca a vynikajúci stratég, ktorého preslávili hrdinské víťazstvá na pôde Ríma

Samotný Pyrrhos sa považuje za veľmi talentovaného veliteľa a stratéga. Vybojoval mnoho ťažkých bitiek s cieľom zabezpečiť svojej ríši postavenie veľmoci, no jeho ďalekosiahle ciele sa mu nakoniec stali osudnými. Epiros bol pre ambiciózneho panovníka príliš slabý a malý, navyše jeho netrpezlivosť a neustále výboje priniesli do dobytých území len ďalšie nepokoje a vzbury. Sicílsky kráľ bol však uznávaný nielen za života, osemdesiat rokov po Pyrrhovej smrti sa stretli v Efeze dvaja najväčší vojvodcovia staroveku, Hannibal Barkas a Scipio Africanus. Rímsky stratég sa vtedy Hannibala opýtal, koho pokladá za najlepšieho stratéga histórie. Hannibal označil za najlepšieho stratéga Pyrrha, na druhé miesto umiestnil Scipióna a na posledné seba.

Domů
Sdílet
Diskuse