Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Kliknutím na tlačítko tě přesměrujeme na news.refresher.cz
13. června 2017 11:52
Čas čtení 0:00
Čoje

Čoje testuje: Ako chutí v reštaurácii, ktorá prežila aj tie najhoršie obdobia bratislavského gastra?

GASTRO
Uložit Uložené

„Reštaurácia, ktorá v Bratislave funguje 21 rokov“ znie pôsobivo aj strašidelne. Človek sa nevyhne predstavám, ako toto miesto fungovalo v čase, keď všade vôkol zúrila doba príšerného gastra. A ako sa to na ňom odzrkadlilo.

Vzhľadom na svoj vek registrujem San Marten iba posledných 10 rokov a moje návštevy v ňom by sa pritom dali spočítať na prstoch dvoch rúk. Niežeby som si za ten čas neprečítal kopec pozitívnych skúseností od známych na Facebooku, no mal som popravde trochu problém s identitou reštaurácie.

Nechápte ma zle. Považoval som za zaujímavé, že nepôsobí vôbec snobsky, aj keď v nej jedlo nie je práve najlacnejšie. Dokonca mi prišlo sympatické, že v nej napriek zameraniu nerobia pizzu. A rozumel som aj tomu, prečo okrem toho labužníckeho Talianska z reštaurácie cítiť aj čosi, čo sa dá nazvať „bratislavská klasika“. No skrátka ste ma na konci dňa vždy našli fujazdiť skôr do Rusoviec do úplne inej talianskej reštaurácie, na ktorej nie je slovenské pre istotu vôbec nič.

Čoje testuje: Ako chutí v reštaurácii, ktorá prežila aj tie najhoršie obdobia bratislavského gastra?
Zdroj: Čoje

Tak či onak, San Marten prebrali začiatkom roku 2016 noví majitelia. Nechali v ňom vraj starého šéfkuchára a tak celkovo sa odvtedy zdá, že svoj nový podnik majú radi viac než iba ako biznis. No a zhruba toto do San Martenu nedávno konečne dotiahlo aj mňa.

Sadnúť si v slnečný piatok v čase obeda na terase sa ukázalo byť nereálne, no reštaurácia je našťastie vnútri oveľa útulnejšia a s trochou šťastia neprídete ani o výhľad na Dóm svätého Martina, po ktorom má podnik meno.

V závetrí mimo hlavného menučkárskeho ruchu a so záujmom o regulárny jedálny lístkok som počítal s tým, že obsluhe budú veci trvať trochu dlhšie. Na to som z Bratislavy už zvyknutý. Nakoniec som sa žiaľ nevyhol ani občasnému pripomínaniu a sem tam som si musel počkať, kým mi mladý čašník zistil odpoveď na otázku ohľadom ponuky. Podniky sa ale snažím nehodnotiť podľa individuálnej skúsenosti s obsluhami, tak to keď tak berte iba ako konštatovanie.

 

Čoje testuje: Ako chutí v reštaurácii, ktorá prežila aj tie najhoršie obdobia bratislavského gastra?
Zdroj: Čoje

Nakoniec som sa dozvedel, že polievka dňa je Rajčinová s cícerom (1,60 €). Šlo o trochu redšiu, zjavne menučkársku polievku, no nechutila zle. Ocenil som výrazný olivový olej, ktorým bola pokvapkaná a napriek obavám ma bavili aj guličky jemného cíceru, ktorý okrem zaujímavej chute fungoval ako originálne krutónky.

Čoje testuje: Ako chutí v reštaurácii, ktorá prežila aj tie najhoršie obdobia bratislavského gastra?
Zdroj: Čoje

Zo štyroch predjedál som si vybral Polentu con funghi (6,90 €), teda polentu s hríbami, pretože sa mi zdala najzaujímavejšia na otestovanie umenia šéfkuchára. Prekvapila ma veľkosťou porcie, v niektorých reštauráciách by totiž pokojne obstála ako hlavné jedlo. Dôležitejšie ale bolo, ako chutila. Zvonku bola akurát ogrilovaná a vnútri veľmi jemná. Podobne zbežnou tepelnou úpravou prešla aj sviežo polochrumkavá cukina a dvom chuťovo ľahším ingredienciám dôrazne diktovali chuťové tóny najemno udusené hríby. Ich výrazná prítomnosť na mäkkej textúre polenty z tohto predjedla urobili predčasného kandidáta na vrchol večera, a keby ste sem niekedy zašli len tak na víno a boli hladní iba tak stredne, toto je určite vaše jedlo.

Čoje testuje: Ako chutí v reštaurácii, ktorá prežila aj tie najhoršie obdobia bratislavského gastra?
Zdroj: Čoje

Z ručne vyrábaných cestovín som si vybral Fettucine con rucola e straccetti di Manzo (9,90 €), teda fettucine s kúskami hovädzej sviečkovice dochutené plátkami cesnaku, chili a rucolou. Chvíľu som hľadal názor na masívnejšie, takmer „drevorubačské“ rezance, ktoré na seba strhávali veľkú pozornosť a príliš ma zaujala aj výrazná slanosť jedla. Podozrivo vyzerali aj hrubšie kúsky hovädzej sviečkovice, ktorých bolo neobvykle veľa na jedlo pod desať eur v podniku na bratislavskom korze. Ale viete čo? Boli plné šťavy a urobené ozaj dobre. Mať slabosť pre delikátnejšie chute, takéto maskulínne jedlo ma asi zaskočí, no ak vás tento detailný opis aj s varovaním medzi riadkami oslovil, pokojne choďte do toho. Za nedostatok považujte akurát to nadmerné množstvo soli. A málo štipľavosti! Lebo to vlastne malo obsahovať aj to márne avizované „chili“, z ktorého som tam našiel iba pár červených kúskov bez väčšej chuťovej stopy.

Čoje testuje: Ako chutí v reštaurácii, ktorá prežila aj tie najhoršie obdobia bratislavského gastra?
Zdroj: Čoje

Pollo ripieno con olive e funghi (11,90 €), teda kuracie prsia plnené olivovo-hríbovou tapenádou, obalené v slaninke a obliate smotanovou omáčkou so zeleným korením, boli jednoznačne najlepším jedlom tohto obeda. Pečené zemiaky som si preobjednal na ryžovú prílohu, čo pre podnik našťastie nebol problém. A viem, kuracie prsia obliate omáčkou sú taký slovenský evergreen, no v San Martene išlo o vec, ktorú si nabudúce objednávam bez váhania. To, ako bolo mäso mäkké, pružné a šťavnaté, prekonalo všetky moje očakávania a nádherné bolo použité aj celé čerstvé zelené korenie v omáčke. Zvyčajne by som si ho povyberal a dal bokom, spokojný s tým, čo pustilo do omáčky. Toto však bolo také delikátne a jemné, že som ho po opatrnom otestovaní s radosťou nechal praskať pod zubami.

Čoje testuje: Ako chutí v reštaurácii, ktorá prežila aj tie najhoršie obdobia bratislavského gastra?
Zdroj: Čoje

Ó, áno, dezert. Ako jediný z celého zážitku sa mi zdal iba taký obyčajný. Fondant al cioccolato (4,90 €), teda čokoládový lávový koláčik splnil čo avizoval, no nič viac. Ocenia ho najmä milovníci veľmi sladkých vecí. Ja som ho očakával rafinovanejší a viac horkastý.

Keby som mal zadefinovať identitu San Martenu po tejto návšteve, ešte stále trochu tápem, no už v tom mám oveľa viac jasno. Pretože ten slovenský typ „ľudovosti“, presakujúci pomedzi koncept talianskej posh reštaurácie vyššej strednej triedy, mi v roku 2017 príde vlastne celkom sympatický.

Ktovie, ako to pôsobí na zahraničného návštevníka. No celých tých posledných 21 rokov Bratislavy, ktoré v San Marten cítiť – v dobrom – na mňa ako obyčajného Bratislavčana funguje. A zjavne to dokáže pritiahnuť aj návštevníkov mne podobnej krvnej skupiny, keď dostanú chuť na čosi talianske a kulinárske, čo mi je príjemné tiež.

Cítim sa tu dobre a páči sa mi, že z môjho jedla cítiť osobnosť. A smotánke a zahraničným turistom rád doprajem to Hviezdko za rohom.

7,5 / 10

Čoje testuje: Ako chutí v reštaurácii, ktorá prežila aj tie najhoršie obdobia bratislavského gastra?
Zdroj: Čoje

Vizitka:

San Marten Bar & Restaurant

Panská 33, Bratislava

web

facebook

mapa

Čas návštevy: 2.6.2017 12:45

Účet za obed pre dvoch bez pitia: 36,20 €

Návšteva tohto podniku prebehla inkognito a podnik nevedel, že práve obsluhuje foodbloggera, ktorý o svojej návšteve napíše recenziu pre desaťtisíce čitateľov. Účet za skonzumované jedlo zatiahol Refresher. Podnik si pre svoju návštevu vybral autor sám.

 

Ak má nejaký iný podnik záujem o recenziu na Refresheri, môže si zaplatiť za prednostnú inkognito návštevu a v takom prípade bude článok tak aj viditeľne označený. Čo si však zaplatiť nemôže, je pozitívne hodnotenie autora, pretože ten aj naďalej bude písať pozitívne aj negatívne subjektívne hodnotenia výhradne podľa vlastného uváženia a iba vtedy, ak si to podnik naozaj zaslúži.

 

Tak si to radšej ešte rozmyslite. :) 

V prípade záujmu o nezávislú recenziu napíšte na [email protected] 

Domů
Sdílet
Diskuse