Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Kliknutím na tlačítko tě přesměrujeme na news.refresher.cz
23. září 2017 14:55
Čas čtení 0:00
Tomáš Blahuta

Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum

ZAJÍMAVOSTI
Uložit Uložené

Naše túlavé topánky zavítali do najzápadnejšej, najjužnejšej, najsevernejšej a najvýchodnejšej obce naše krajiny.

Ľudia radi cestujú. Či už do susedných krajín alebo ďalekého zahraničia. Keďže nie každého baví len leňošenie na hoteloch a turistických rezortoch, mnohí radi skúšajú dosiahnuť významnejšie geografické body. Či už ide o "naj" záležitosti, stretávacie body viacerých krajín a podobne. Ak si chcete vo svojom denníku odškrtnúť napríklad aj slovenské extrémy, odporúčame navštíviť 4 dediny pýšiace sa podobnými prvenstvami. O aké výnimočnosti ide ste sa už mohli dočítať z popisu, teraz prezradíme, že sa jedná o Záhorskú Ves, Patince, Oravskú Polhoru a Novú Sedlicu. Pobalili sme veci a vyrazili doslova na cestu okolo Slovenska. Aké dojmy v nás zostali? Viac podrobností nižšie.

Záhorská Ves

Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta

Každý znalec geografie už tuší, že náš najzápadnejší bod sa nachádza na Záhorí. Región rozprestierajúci sa medzi riekou Moravou a Malými Karpatmi je charakteristický najmä svojím špecifickým nárečím. Zmes češtiny a slovenčiny, to je záhoráčtina. Počuť ju už vo vlaku na stanici v Bratislave chystajúcom sa smerom na Kúty. Nasadáme a vydávame sa na cestu. Keďže chceme aspoň z okna vozňa, vidieť čo najviac okolia, našou prvou destináciou je Skalica. Krásne historické mestečko sa pýši príjemným centrom a pohodovou atmosférou. A trdelníkmi! Po istom čase opäť zasadáme do vlakovej súpravy a vydávame sa do vytúženého cieľa - Záhorskej Vsi. Veľmi potešiteľnou správou bolo, keď sme zistili, že obec má svoju vlastnú železničnú stanicu. Uľahčilo nám to cestovanie, a tak sme iba prestúpili v Zohore a vydali sa do neznáma. 

Po niekoľkých minútach cesty a pri pohľade na mapu v smartfóne badať prvé strechy a domy. Koľajnice pretnú ešte niekoľko miestnych ciest a sme tam. Vystupujeme. Na konci sveta. Úplnom. Ošarpaná, posprejovaná a očividne dlho opustená budova stanice víta hŕstku vystupujúcich ľudí, medzi ktorými sme aj my. Prejdeme hneď na ulicu a rozhliadame sa. Potrebujeme dôkaz, že sme sem skutočne prišli, a preto pokračujeme pozdĺž hlavnej cesty k okraji dediny. Po splnení jednej z povinných úloh sa otáčame, začíname krátku prechádzku smerom k rieke Morave. Lemujeme jedny potraviny, druhé, krčmičku, (alebo to boli všetko krčmy?), kostoly a podobne. Všetko, čo k dedinskému životu patrí. Menej zvyčajný je už len pozostatok hraničnej kontroly. Je opustený a hneď za ním tečie Morava. Kde končí Slovensko, začína Rakúsko, a preto je na brehu rieky k dispozícii aktívna kompa. Pokračujeme ďalej po chodníku a cestou natrafíme na pozostatky vojenských bunkrov skrytých v húštinách. Celú scenériu dotvárajú komíny z tamojšej fabriky a úplný kľud.

Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta

 

Patince

Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta

Ďalšou cieľovou destináciou je úplný juh republiky. Čaká nás putovanie po dlhej rovine Podunajskej nížiny až pokiaľ nám cestu neskríži Dunaj. Najskôr však vchádzame do Komárna na krátku zastávku. Pekné mesto, chutná pizza a príjemní ľudia. Po krátkom oddychu už vyrážame do neďalekých Patiniec. V diaľke vidno jediné kopce široko-ďaleko, no ešte pred nimi leží náš cieľ. Po dlhej rovinke vchádzame do obce, ktorá u nás drží prvenstvo ako najjužnejšia obec na Slovensku. Opäť nejde o rozľahlé sídlo, zopár ulíc a to je všetko. Najväčším lákadlom bol pre nás neďaleko sa nachádzajúci Dunaj. Stačilo prejsť zopár stoviek metrov za val a boli sme pri ňom. Človek vojde do hustejších stromov a zrazu sa ocitá na kamenistej pláži s výhľadom na protiľahlý breh. Tam je už Maďarsko.

Ovlažíme už hneď na začiatku unavené nohy a vraciame sa do dediny. Človeka možno stretnúť len sem-tam. Počas celej našej návštevy sme narazili len na chlapca s fúrikom a deduška na bicykli. Na druhom konci ulice však badáme pohostinstvo. Na terase sedí zopár miestnych štamgastov, ženy popri nich predávajú melóny. Krásne, veľké, zelené. Patince sú známe ešte kvôli tamojšiemu letnému termálnemu kúpalisku. Keď ho chce človek navštíviť, musí dedinu opustiť a prejsť o kúsok ďalej. Prídeme pred jeho bránu, no opäť, takmer bez života, vraciame sa radšej späť. Hľadáme, čo by sme ešte navštívili, no už nie je čo. Dáme nejaké to kolečko okolo dediny a odchádzame. Na mapke si môžeme teda odškrtnúť najjužnejšie miesto Slovenska.

Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta

Oravská Polhora

Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta

Sever nám ihneď po príchode potvrdil naše očakávania. Hory všade naokolo, ovčie stáda prechádzajúce cez cestu a krásna príroda. Prvé dojmy boli fantastické. Dediny mali svoj šmrnc, pekne upravené okolie i námestia, ľudia chodiaci vonku kade-tade po uliciach. A samozrejme nechýbali ani ponuky na predaj korbáčikov, ovčích syrov a ďalších podobných výrobkov. Odolali sme a blížili sme sa k Námestovu, kde sme chceli trocha doplniť baterky. Námestie sa nachádza hneď popri hlavnom ťahu a na skok sú aj pekne upravené brehy Oravskej priehrady. Veľmi príjemné prostredie, lenže nebolo príliš teplo na kúpanie. Tak sme aspoň pozorovali okolie. Po istom čase opäť vyrážame a na navigácii nám svieti pojem Oravská Polhora.

Konečne vidíme začiatok cieľovej obce. Ideme ňou minútu, dve, akosi nemá konca. Skutočne, veľa dedín na Orave akoby bolo postavených na štýl - jedna hlavná cesta a všetko popri nej. Prešli sme teda niekoľko kilometrov a uvideli koniec. V diaľke sa nad okolím pýši známa Babia hora vysoká 1725 metrov nad morom. Delíme sa o ňu s Poľskom a kedysi tu bol aj samotný pápež Ján Pavol II. Po chvíli sa vraciame zasa k druhému koncu obce. Vidíme asi najsevernejšie futbalové ihrisko, ktoré práve polievajú a behajú po ňom deti. Samozrejme, keďže sme na Orave, nechýbajú kostoly. Takpovediac hneď za kopcom sa rozprestiera susedná dedina Klin, kde je najväčšia socha Ježiša Krista na Slovensku. Týči sa na kopci, je okolo nej krásne upravené okolie a pohľadom stráži Oravu.

Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta

Nová Sedlica

Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta

Východ Slovenska je známy pre rôzne prívlastky a povery. Nie všetko sa tu ale točí okolo alkoholu a Košíc. Aj za našim druhým najväčším mesto sa rozprestierajú ďalšie menšie mestá a dediny. Nakoľko sme mierili tentoraz do najvýchodnejšej obce - Novej Sedlice, vstupujeme do kraja, kde žijú okrem Slovákov aj Rusíni. Ide o ľudí slovanského pôvodu žijúcich prevažne na severovýchode našej republiky. Podobne ako sú na juhu označené obce dvojjazyčne, teda aj v maďarčine, tuná badať už aj cyriliku. Míňame Humenné, Sninu a autobusom prechádzame cez jednotlivé dedinky do cieľa. Zdá sa nám, že vodič je asi najznámejšou osobou v okrese, každému máva, trúbi, okoloidúci mu s úsmevom mávajú. Nečudo, ak sa chcete dostať niekde na väčšiu vzdialenosť, okrem auta je dobrou voľbou aj autobus. No nechodí ich sem zo Sniny veľa.

Vystupujeme na konečnej, najvýchodnejšej autobusovej zastávke u nás. Za ňou sa cesta už len stráca a v pozadí sa týčia Poloniny. Využívame našu prítomnosť a kráčame ku Kremencu. Nielenže ide o najvyšší bod nášho najmenej navštevovaného národného parku, ale pri jeho vrchole sa nachádza trojmedzie - miesto, kde sa stýkajú hranice Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Keď sem pôjdete, nezabudnite byť v strehu. Po lesoch sa tu preháňajú medvede a sem-tam i vlky. Ak by ste mali šťastie, natrafili by ste na zubry. Prídavné meno "najvýchodnejší" berieme smrteľne vážne. Samotná obec pôsobí veľmi príjemným dojmom. Aj keď pre niekoho ide o zapadákov, má svoje čaro. Stredom preteká zurčiaci potok, všade kľud a pokoj. Nájdete tu pekne upravený obecný úrad, príjemný penzión za prijateľné ceny a samozrejme ide hlavne o vstupnú bránu do NP Poloniny. Počas rannej prechádzky stretávame rôznych starkých. Vstávajú skoro ráno, kŕmia svoje sliepočky a žijú svojím pokojným životom. Po dvoch dňoch odchádzame s naozaj príjemným pocitom.

Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta
Prešli sme 700 kilometrov, aby sme videli 4 jedinečné slovenské dediny. Každá má svoje lákavé špecifikum
Zdroj: Tomáš Blahuta

Návštevu spomenutých obcí rozhodne odporúčame. Každá z nich je svojím spôsobom špecifická a má čo ponúknuť.

Domů
Sdílet
Diskuse