Domáce násilie vyústilo v brutálnu vraždu, ktorá sa skončila rozštvrtením manžela priamo vo vani

Prípad Miroslava a Ruženy, nech sa zdá akokoľvek obyčajný, je predsa len v niečom odlišný. Nevydarené manželstvo utápajúce sa v alkohole a fyzickom týraní nie je síce ničím výnimočným, no vystupňované násilie paradoxne nemalo fatálne následky pre týranú Ruženu. Na svoju agresivitu totiž doplatil samotný násilník. Bolo leto roku 1975, keď prežívali Miroslav a Ružena svoje najšťastnejšie obdobie. Vášnivá zamilovanosť ich držala ďalej od všetkých konfliktov či malicherností. Zaslepení láskou sa napokon rozhodli po ročnej známosti vziať. Rodina a známi mali z ich vzťahu veľkú radosť. Vyzeralo to, ako by toto ružové obdobie nemalo nikdy skončiť. Skončilo sa však rýchlejšie, než by ktokoľvek čakal. Už pár mesiacov po svadbe sa u mladomanželov vyskytli prvé ostrejšie nezhody. A ako to už často býva, aj v tomto prípade spôsoboval problémy najmä alkohol. Miroslav nevidel na pár fľašiach pív denne nič zlé, no manželka mala na celú situáciu odlišný názor. Alkohol totiž manžela podnecoval k agresivite, podráždenosti a vzťahovačnosti, čo zvyčajne viedlo k veľmi zlej rodinnej atmosfére. Hádky a slovné útoky v priebehu troch mesiacov vygradovali na facky a kopance. Presne toľko totiž trvalo, kým prišlo k prvému fyzickému napadnutiu.

Ráno druhého dňa sa však pred manželkou kajá a prosí ju o odpustenie. Sľubuje, že sa nič podobné už nebude opakovať. Veľkodušné sľuby sa ale napokon ukážu ako prázdne frázy. Situácia sa nemení ani v nasledujúcich rokoch, kedy sa rodina postupne rozrastá o ďalších troch členov – Miroslava, Tomáša a Luciu. Manželstvo sa však čím ďalej tým viac rúca. Ruženu najviac mrzí fakt, že svedkami dennodenných hádok sú aj ich deti. S pribúdajúcim množstvom alkoholu začína byť Miroslav vulgárny a paranoidný. Bez akýchkoľvek dôkazov upodozrieva manželku z nevery. Hľadanie tajomného milenca však nie je na mieste. Miroslav svoju ženu totiž len málokedy púšťa samú von a navyše ju aj nadmerne kontroluje. To viedlo k hlučným hádkam, ktorých svedkami neboli len ich maloleté deti ale aj okolití susedia. Ružena sa situáciu rozhodne riešiť rázne. Na jar roku 1982 uteká aj s deťmi ku svojim rodičom. Odvážne správanie však po dvoch mesiacoch pominie a na manželovo naliehanie a prehováranie sa aj s deťmi vracia domov. Miroslav jej sľubuje pokojnú domácnosť. Realita bola však sľubom na míle vzdialená.

Sud, do ktorého nahádzala kusy tela

Čas trávený v krčmách sa i naďalej významne podieľa na Miroslavovom dennom programe. Pre svoje agresívne výstupy na verejnosti si vyslúži aj pozornosť polície. Napokon je obvinený z viacerých výtržností, za ktoré dostane od súdu nariadenú protialkoholickú liečbu. Tú však čoskoro opúšťa a núti manželku, aby mu jeho abstinovanie dosvedčila aj pred súdom. Ružena fyzický i psychický nátlak ďalej nezvláda. Pomoc hľadá u svojej mamy, sestry, svokry a dokonca aj na Národnom výbore, pomocnej ruky však niet. Keďže sa blížia Vianoce, dúfa, že aspoň počas sviatkov si s deťmi užije trochu pokoja a pohody. Po manželovom príchode k štedrovečernému stolu okolo 17:00 sa ale atmosféra radikálne zmení. Miroslav je opäť dostatočne opitý a manželku znova upodozrieva z nevery. Ani vianočný stromček a sviatočná atmosféra ho nezastavia pred žiarlivostnou scénou. Tentokrát sa navyše vypytuje aj najstaršieho, iba 5-ročného syna. Ten však jeho podozrenia nepotvrdí. Ani tak ale nie je Miroslav spokojný a plný hnevu sa vydáva do kuchyne za manželkou, kde ju niekoľkokrát udrie päsťou priamo do tváre.

Na následky vzniknutých zranení musí okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Zlomený nos však nie je jediné zranenie, ktoré jej manžel v ten večer uštedril. Akonáhle sa Ružena vráti z pohotovosti, manžel sa dožaduje sexuálneho styku. Napokon si ho vynúti silou. Pár týždňov po tomto incidente sa Ružena odhodlá k ráznemu kroku. Manželove agresívne správanie už nehodlá tolerovať, a tak podáva žiadosť o rozvod. V priebehu pár dní však svoje rozhodnutie na nátlak manžela prehodnocuje. Miroslavov postoj k manželke sa ale ani po tomto nemení. Naďalej sa oddáva bezstarostnému pitiu, čo hrdlo ráči. Permanentná opitosť však Miroslavovi prekáža najmä v posteli. Pod vplyvom alkoholu totiž nie je schopný sexuálneho styku. Všetku zlosť si tak prenáša na manželku, ktorú stále väčšmi obviňuje z nevery. Ani privolanie policajnej hliadky problém nevyrieši. Po niekoľkohodinovom výsluchu Miroslava vždy pustia naspäť domov. Ružena sa ocitá v bludnom kruhu, z ktorého niet cesty von. Rodina ani priatelia jej pomôcť nedokážu, prikrátka je aj polícia. V hlave sa jej začínajú vynárať znepokojivé myšlienky.

Je 30. august 1983, v kalendári sa ligoce meno Ružena. Myslí si, že aspoň na meniny bude doma pokoj, prípadne sa možno dočká aj malej pozornosti. Nanešťastie je to deň ako každý iný. Miroslav sa na prahu dverí zjaví až za hlbokej noci. Samozrejme je aj teraz značne posilnený alkoholom. Po pár vyčítavých pohľadoch sa dotacká do kúpeľne, kde si napustí vaňu. O chvíľu kričí na manželku, aby mu šla umyť hlavu, čo nebolo nič nezvyčajné. Miroslav bol na podobný servis zvyknutý. V snahe zabrániť ďalšiemu konfliktu sa Ružena púšťa do šampónovania. Miroslav si ani počas horúcej kúpele nedá pohov a manželku stále obviňuje, že potajomky spáva so susedom od vedľa. Uštipačná poznámka funguje ako katalyzátor činov, ktoré budú o pár minút nasledovať. Ružena sa plná zlosti vydáva do kuchyne, kde jej oči padnú na mohutný mlynček na mäso. V úplnej tichosti vojde naspäť do kúpeľne, kde si všetku svoju nahromadenú zlosť vybije tromi údermi do manželovej hlavy. Kachličky sú náhle postriekané krvou a číra voda vo vani sa postupne sfarbuje do krvavo červena.

Akonáhle manžel stíchne, zamyká kúpeľňu a vyberá sa znova do kuchyne. Dostáva strach, na posilnenie si dáva zopár pohárikov tvrdého. Do kúpeľne vojde ešte niekoľkokrát, no jediné, čo tam vidí, je nehybné zakrvavené telo svojho manžela. Napadne jej ho vyniesť a zakopať priamo na záhrade. Po chvíľke je ale jasné, že akákoľvek manipulácia s telom je ťažšia, než si myslela. Telo sa teda rozhodne nakrájať kuchynskými nožmi a pílkami. S nástrojmi vojde do kúpeľne a bez dlhého premýšľania sa pustí do práce. Najprv sa pokúša odrezať ruky, no nôž si musí niekoľkokrát brúsiť. Následne sa pustí do rezania hlavy. Tú oddelí pílkou. Na kosti si berie sekáčik na mäso. Kosti uloží do vriec, ktoré vloží do sudov v šope. Nohy a ruky obalí v novinách a uloží do kuchynských hrncov. Zvyšky tela dá do kanví od mlieka. Niekoľko hodinová špinavá práca ju už značne vyčerpáva. Ku všetkému už začína pomaly svitať. Aj napriek vyčerpaniu tak nepoľavuje.

Z kúpeľne vynáša vo vedrách pre ošípané hlavu a ostatné zbytky. Snaží sa vydrhnúť kúpeľňu a všetky nože a nástroje, ktoré sa podieľali na brutálnom rozštvrtení. Ráno vyzerá ako každé iné. Deti pozerajú televízor a raňajkujú. Ružena začína v strachu o svoju slobodu na záhrade hĺbiť jamu, do ktorej chce zakopať kusy tela. Niektoré časti tela sa rozhodne vhodiť do neďalekého potoka a kríkov. O niekoľko dní neskôr nahlási manžela ako nezvestného. O necelé dva mesiace neskôr nájdu náhodní okoloidúci odrezanú nohu. Nález okamžite nahlásia na miestnej polícii. Polícia si ľahko spojí Miroslavovo zmiznutie s nájdenou nohou. Ružena sa už pri prvej návšteve polície prizná. Svoje konanie pred súdom oľutovala, no nevedela ho nijako vysvetliť. Brutálnosť činu jej vyniesla rozsudok v trvaní 13 rokov. Po odpykaní polovice trestu bola však prepustená za dobré správanie.