Československí inžinieri vymysleli obdivuhodné dielo.
Každoročné niekoľkohodinové cesty na dovolenku do Chorvátska mohli v súčasnosti vyzerať úplne inak, keby sa ešte v 70. rokoch minulého storočia začal realizovať jeden z najodvážnejších projektov, aké vo vtedajšom Československu vznikli. Myšlienka za projektom tunelu z juhu Česka až ku Jadranskému mora bola pritom veľmi jednoduchá. Československí inžinieri dostali úlohu, ktorá sa zdala byť na prvý pohľad neriešiteľná, pretože vrchnosť našej krajiny chcela za každú cenu získať prístup k moru. Tunel, ktorý by sa mohol javiť ako najbláznivejšie riešenie, inžinieri nielenže vymysleli, ale ho aj do detailov prepracovali tak precízne, že jeho plány uložené v archívoch obdivujú aj dnešné kapacity. Obdivujúce pokrokové myslenie zašlo až tak ďaleko, že tunel nemal ústiť niekde na pobreží, ale priamo na umelo vybudovanom ostrovčeku v Jadranskom mori, ktorý by sa stal majetkom Československa vďaka súhlasu a spolupráci s Juhosláviou.
Myšlienka spojiť Československo s Jadranským morom čo najkratšou cestou otvorila tunelu dvere v roku 1975, keď profesor Karel Žlábek vymyslel približnú trasu. Pri pohľade na mapu Európy sa jasnou voľbou stalo spojenie Českých Budějovíc s umelým československým ostrovom blízko pri meste Terst v súčasnosti ležiacom na taliansko-slovinských hraniciach. Aj vybudovanie umelého ostrova bolo premyslené do najmenších detailov, pretože materiál na jeho stavbu mal pochádzať z horniny vyťaženej pri razení tunela. Samotná trať mala byť dlhá až 410 kilometrov, z čoho 350 kilometrov by viedlo pod zemou, ale na trase sa našlo aj zopár miest, kde by vlak vyšiel späť na zemský povrch. Zo stanice v Českých Budejoviciach by po 72 kilometroch dorazil do rakúskeho mesta Linz a odtiaľ by pokračoval až priamo ku Jadranskému moru, kde by posledných 12 kilometrov trate viedlo už na povrchu.
Umelý ostrov vo vlastníctve Československa nemal slúžiť len ako miesto, kde by sídlila konečná stanica celej linky, pretože podľa plánov sa z neho mal stať náš významný prístav s názvom Adriaport a Československo by sa konečne stalo plnohodnotným štátom s prístupom k moru. Projektanti tunelu samozrejme počítali aj s tým, že veľká časť československých obyvateľov by sa k moru aj napriek tunelu najradšej dopravila autom, a tak plánovali na vlaky zaradiť najmä väčšie množstvo vagónov na prepravu áut. Vďaka tomu by československí dovolenkári nastúpili v Českých Budejoviciach, svoje auto nechali na vagónoch a pohodlne sa dve hodiny zviezli vlakom. V konečne stanici by vystúpili oddýchnutí a svieži, aby potom mohli prejsť trajektom z nášho prístavu na pobrežie, kde by už nebol žiadny problém napojiť sa na diaľničnú sieť a pokračovať južnejšie do vyhľadávanejších destinácií. Na druhej strane, menej nároční a vyberaví československí turisti by mohli zakotviť neďaleko cieľovej stanice a potom sa len odviezť na vlak späť domov.
Odvážny projekt československých inžinierov mal aj zopár väčších či menších nedostatkov. Hneď prvým z nich je fakt, že v plánoch neexistovala žiadna časť o tom, ako by Československo vyriešilo problém s väčšinou trate umiestnenou v Rakúsku. Nikto v plánoch nespomínal, ako by mala vyzerať zmluva s Rakúskom o využívaní tunelu a bolo by mimoriadne naivné myslieť si, že Rakúšania by len tak súhlasili s prekopaním stoviek kilometrov na ich území, aby socialistické Československo mohlo získať prístup k moru. Článok českého portálu Lidovky.cz spred pár rokov po konzultácii s odborníkmi odhadoval, že odhadovaná cena projektu by dosiahla viac ako 3 bilióny českých korún, čo je v dnešnom prepočte okolo 115 miliárd eur, ale bez toho, aby sme do úvahy zobrali infláciu za posledné desaťročie. Problematická mala byť aj výstavba, ktorá by si vyžadovala veľké množstvo pracovníkov a pokročilé technológie v neustálom nasadení. Napriek tomu mala výstavba tunela trvať približne 30 rokov, čo je podčiarkuje ambicióznosť vtedajšieho vedenia Československa a poskytuje zaujímavú perspektívu na to, že len veľmi málo ľudí v polovici 70. rokov očakávalo rozpad socialistického režimu už o 14 rokov neskôr.
Projekt československého tunela, ktorý predbehol dobu, tak dodnes leží v českých archívoch a každý, kto sa k nemu dostane a bližšie si ho prezrie musí uznať, že naši odborníci mierili vysoko. Ak by na výstavbu tunela k Jadranskému moru nebola potrebná taká horibilná suma, vraj by sa o pôvodnom projekte s miernymi úpravami dalo uvažovať aj dnes, lenže investovať viac ako 100 miliárd eur to tunela, ktorý cestu k moru skráti na dve hodiny aj s vidinou efektívnejšej úspory energie a času, to nie je práve najrozumnejšia investícia v dnešných podmienkach. Koniec koncov, ani Slovinsko by nebolo nadšené, keby sme mu zaklopali na dvere a navrhli, že si pri jeho pobreží Česko a Slovensko postavia vlastný ostrov s prístavom, aby sme konečne získali prístup k moru.
