Nastražte uši, prichádza solídna dávka umenia.
Obľuba vážnej alebo ak chcete klasickej hudby v poslednom desaťročí ide v porovnaní s inými hudobnými štýlmi rapídne dole. Štatistiky hovoria o výrazne nižšom záujme o koncerty či albumy a je jasné, že najmä mladí ľudia sa podstatne skôr uchyľujú k populárnej hudbe. Ako blesk z jasného neba však prichádzajú streamovacie služby na čele so Spotify a Apple Music, ktoré pomaly, ale isto navádzajú užívateľov k objavovaniu nových, pre nich dosiaľ nepoznaných hudobných štýlov. Poslucháči tu nájdu skutočne všetko. Hudobné knižnice v prípade oboch služieb obsahujú približne 40 miliónov piesní pokrývajúcich väčšinu známych, ale i menej známych vydavateľstiev a naša prirodzená zvedavosť nám tak ľahko dokáže rozšíriť obzory. Dnes preto upriamime pozornosť na päticu klavírnych mágov, ktorých tvorba podľa nášho subjektívno-objektívneho názoru stojí za vypočutie. Číselná hodnota poslucháčov uvádzaná spolu s menom autora predstavuje mesačný údaj o autorovej popularite na Spotify.
Ludovico Euinaudi (*1955, 2 812 468 poslucháčov)
Taliansky pianista a skladateľ Ludovico vyštudoval konzervatórium v Miláne a hoci sa spočiatku venoval rôznym hudobným nástrojom, lásku pre piáno objavil až v druhej polovici 80-tych rokoch. Od útleho veku inklinoval ku komponovaniu vlastných skladieb a tak sa jeho živobytie už od začiatku uberalo práve týmto smerom. Prvý bod zlomu, pri ktorom bol predstavený širokému publiku, nastal v roku 1997, po premiére na BBC Radio 1. Od tohto momentu si získaval čoraz viac fanúšikov a stal sa pravidelným interpretom v zvyčajnom playliste rádia. Dnes už má za sebou niekoľko štúdiových albumov pokrývajúcich viac než 30-ročnú, ešte stále aktívnu kariéru. Okrem vlastných projektov ste jeho noty mohli zachytiť vo filmovej tvorbe, spomenieme životopisnú drámu Nedotknuteľní (2011) a svojím umením taktiež prispel do rôznych reklamných spotov.
Nils Frahm (*1982, 1 795 990 poslucháčov)
Kombinácia elektronickej hudby s tou akustickou pri troške hudobného cítenia môže vyústiť v nádherný počin dokonale spájajúci obe strany rieky. Nemecký skladateľ a producent si toto spojenie uvedomuje a v rámci diskografie ponúka fanúšikom nielen klavírové skladby. Jeho "rukopis" tvorí dokonalý cit pre zachytenie emócie a keby sme si mali zostaviť vážny playlist na večerné posedenie pri krbe a dobrom víne, siahli by sme práve po Frahmovi. Zaujímavým míľnikom jeho života je okrem hudobnej tvorby zostrojenie vlastného klavíru Una Corda s použitím iba jednej struny na tón, ktorý sa s váhou 100 kilogramov radí k tým prenosnejším. Mnohých určite poteší správa o budúcoročnom turné s koncertnou zástavkou vo Viedni (30. apríla 2018).
Joep Beving (*1976, 1 855 860 poslucháčov)
Ako často sa rodí hudobná hviezda, ktorá vzplanie raketovým tempom už po prvom vydanom albume? V prípade rádiových umelcov pravidelnosť, vo vážnej hudbe sa však s podobným javom stretáme len málokedy. Holanďan Joep Beving svoj debutový album Solipsism pôvodne zložil pre rodinu a známych. Po tom, čo sa ho rozhodol v roku 2015 nahrať na Spotify, sa jeho život od základu zmenil. Za 2 roky má na konte viac než 120 miliónov prehratí a tento rapídny nárast mu umožnil dať výpoveď v práci a venovať sa hudbe naplno. Ako sám hovorí, živiť sa hudbou je extrémny luxus, s ktorým nepočítal. Vďaku pripisuje najmä vývinu technológií umožňujúcich túto situáciu. Podľa neho je trh s hudbou za pomoci nich viac otvorený a demokratický než tomu bývalo kedysi. Momentálne má vonku 2 plnohodnotné albumy, za ktoré by sa určite nehanbili ani zabehnutejší umelci.
Max Richter (*1966, 2 610 840 poslucháčov)
Presunieme sa do Spojeného kráľovstva, kde momentálne pôsobí 51-ročný skladateľ pôvodom zo Západného Nemecka. Prevláda názor, že Richter bol jeden z vedúcich umelcov hudobného minimalizmu po začiatku 21. storočia. Termín minimalizmus v spojení s hudbou bol po prvýkrát použitý v roku 1968 a postupom času sa stával čoraz častejšou voľbou pri komponovaní hudby. Poslucháč si tento pojem môže interpretovať ako zámerne obmedzenie hudobných prostriedkov a rytmických či melodických prvkov pre dosiahnutie na prvý pohľad jednoduchej, no zároveň estetickej muziky. Okrem ôsmich sólových albumov Richter aktívne prispieva do divadelných hier a taktiež má na svedomí množstvo filmových soundtrackov.
Goldmund (*1981, 1 619 323 poslucháčov)
Na záver si spoza veľkej mláky predstavíme muža dvoch tvári skrývajúceho sa pod umeleckými pseudonymami Goldmund alebo tiež Helios. Zatiaľ, čo Goldmund má záľubu v akustickom zvuku klavíra a nehanbí sa za melancholické, pomaly plynúce tóny, Helios sa venuje elektronickým zvukom. Charakterizujúcim znakom hudobníka a zvukového inžiniera s krstným menom Keith Kenniff sú predovšetkým ambientné prvky, ktoré dokážu v človeku ľahko navodiť uvoľnenú atmosféru. Ak vás zaujme ako Goldmund, neváhajte a vypočujte si i jeho ostatnú tvorbu, s ktorou ste sa minimálne stretli pri sledovaní videa oslavujúceho 10. výročie vzniku Facebooku a rôznych reklamných spotoch známych spoločností ako Apple či Google.
Vznik klavíru sa podľa dostupných informácií odhaduje na skorý začiatok 18. storočia. Za viac než 300 rokov existencie boli pomocou neho skomponované tony hudby, no ešte stále môžeme prehlásiť, že sa hudobnému publiku svojím zvukom nedokázal zunovať, či už si ho vychutnávaš v rape, rocku, elektronickej hudbe alebo od niekoho z nášho výberu. Na záver pridávame tip na playlist obsahujúci mix rôznych autorov nesúci sa v štýle klavírovej hudby. Prajeme príjemné počúvanie.
