Vyšetrovateľ sériového vraha, ktorý škrtil ženy v Bratislave: Chcel mi ukázať masový hrob s 50 telami, dodnes si voláme

V husto zalesnenej oblasti bratislavskej Železnej studničky našli policajti prvú (1978) aj poslednú obeť (1991) sériového vraha Jozefa Slováka prezývaného Škrtič. Štvoricu jeho vrážd v 90. rokoch objasňoval vyšetrovateľ Jozef Vachálek, ktorý si s páchateľom dokázal vybudovať vzťah. V kontakte zostali až do dnešného dňa.

„Slovák mi veľmi dôveroval. Keď moji kolegovia odišli pri jednom z prípadov preč z vypočúvacej miestnosti, trochu som mu prehovoril do duše. A vtedy mi povedal, že sa mi prizná, lebo som ho vraj ako jediný nespovedal s hlúposťami. V tom momente sa všetko postupne rozbehlo a začal mi rozprávať aj o ďalších obetiach,“ objasnil pre Refresher Vachálek, ktorý dnes už 72-ročného sériového vraha dostal za mreže.

Vďaka podpore členov klubu Refresher+ môžeme pravidelne prinášať články s pútavým kriminálnym obsahom. Staň sa členom klubu a prečítaj si rozhovor o práci agenta v utajení či policajného vyjednávača bez obmedzení.

Detaily, o ktorých mohol vedieť iba Škrtič

Jozef Slovák vraždil prvýkrát 22. augusta v roku 1978. Jeho obeťou bola 21-ročná Blažica z Juhoslávie. V roku 1982 Slováka za vraždu odsúdili, no po odpykaní dvoch tretín trestu sa dostal v marci roku 1990 podmienečne na slobodu.

Len niekoľko mesiacov po prepustení zavraždil 16-ročnú Moniku Ondíkovú, s ktorou sa spoznal v Prahe. S mladou ženou odcestoval do Konopišťa pri českom meste Benešov, kde sa ubytovali v hoteli s názvom Nová Myslivna.

Prípad Ondíkovej bol veľkým otáznikom až do momentu, keď sa Slovák otvoril vyšetrovateľovi Vachálkovi a prezradil mu detaily z miesta činu, o ktorých mohol vedieť iba vrah. „Po vypočutí Slováka som volal policajtom do Konopišťa a pýtal sa ich, či mala ich obeť vo vrecku cestovný lístok. A oni netušili, odkiaľ to môžem vedieť. Tak som im vysvetlil, že som vypočúval podozrivého, ktorý by o tom mohol porozprávať trochu viac,“ povedal Vachálek.

Masový hrob s 50 obeťami?

Pri prechádzke v lese 4. júla 1990 sa Jozef Slovák podľa výpovede rozhodol, že 16-ročnú Moniku Ondíkovú okradne. Keď na ňu namieril plynovou pištoľou, údajne začala kričať, a tak ju strelil do hlavy a ubil dreveným kolom. V neskorších výpovediach pred vyšetrovateľom poprel, že by bola motívom krádež.

Políciu chcel zaviesť na falošnú stopu napríklad aj tým, že obeti do jedného z vreciek niekoľko dní po vražde vložil cestovný lístok s odlišným dátumom. Práve tento lístok spomínal Vachálek českým policajtom.

Vyšetrovateľovi sa celkovo priznal k štyrom vraždám, po ktorých si však začal vymýšľať fiktívne miesta činu. Podľa Vachálka to robil preto, aby sa ešte na slobode nadýchal čerstvého vzduchu.

„Spočiatku mi dobrovoľne ukazoval miesta, kde zavraždil a uložil svoje obete. Komunikácia medzi nami bola najprv založená na pravdovravnosti, ale potom si začal vymýšľať. Myslím si, že mu chýbali zážitky. Jednoducho chcel ísť na výlet, lebo vedel, že sa už nikdy nedostane na slobodu. Štyrikrát sme s ním prešli miesta, kde mali byť jeho ďalšie obete. Dokonca sme spoločne cestovali do Prahy lietadlom Jak-40. V Prahe nám následne požičali helikoptéru, ktorou nás prepravili do Mariánskych Lázní, kde Slovák robil kuriča. No nikdy sme nič nenašli,“ hovorí exvyšetrovateľ.