Vesmír je obrovským neprebádaným miestom, v jeho tmavých kútoch sa môže skrývať takmer čokoľvek. To, čo však ľudí fascinuje najviac, je mimozemský život. Kde by sa mohol nachádzať?
Seth Shostak, astronóm zo SETI inštitútu, vypracoval zoznam 6 lokalít v rámci Solárneho systému, na ktorých by sa podľa doterajších zistení mohol nachádzať život. Nečakaj však žiadnych ufónov ani vesmírne lode. Pravdou je, že ak sa nám podarí objaviť živé organizmy, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o primitívne formy v podobe jednobunkovcov.
1. Enceladus
Ide o mesiac, ktorý obieha okolo Saturna. Dlho sa predpokladalo, že je to iba kameň pokrytý ľadom, no misia Casini, ktorá bola ukončená minulý rok v septembri, ukázala, že pod hrubou pokrývkou ľadu sa nachádza voda. Zachytila totiž gejzír, ktorý vyvieral z útrob mesiaca. Astronómia sa domnievajú, že vodu pod povrchom zohrieva gravitačná sila Saturna a ostatných telies, ktoré vôkol neho obiehajú. Vedci fandia tomuto mesiacu hlavne preto, lebo gejzír vyviera až do vesmíru, tým pádom by pre nich bolo ľahké získať vzorku na otestovanie. Nemuseli by na použiť žiaden zložitý systém, ani vŕtať do ľadu.
2. Titan
Je najväčším a najhustejším z dohľadných mesiacov Saturna a druhým najväčším mesiacom v našej sústave, je dokonca väčší ako planéta Merkúr. Spolu so Zemou sa jedná o jediné teleso v našej blízkosti, ktoré má tekuté jazerá. Avšak okúpať v nich by si sa nechcel, tvorené sú totiž etánom a metánom. Lokálne teplota je približne 179 stupňov Celzia, no na mesiaci sa dejú mnohé chemické reakcie, ktoré by teoreticky mohli vytvoriť podmienky pre vznik života.
V roku 2010 sonda Casini zachytila anomálie v atmosfére, ktoré mohli znamenať, že sa na Titane nachádzajú organizmy, ktoré produkujú metám. Táto anomália však mohla vzniknúť aj kvôli počasiu alebo iným chemickým procesom. Vedci predpokladajú, že chemické zloženie planéty by mohlo ponúknuť základy pre život na inej organickej báze, aký poznáme na Zemi.
3. Mars
Mars zo zoznamu planét, na ktorých by sa teoreticky mohol nachádzať život, zatiaľ nikto nevyradil. Aj napriek tom, že červenú planétu sme už skúmali, je natoľko veľká, že si nemôžeme byť istí tým, či sme náhodou nevynechali jednu z podstatných oblastí. Astronómov fascinujú hlavne tmavé pásy, ktoré sa objavujú vždy, keď na Marse vládne leto. Vyzerajú, akoby sa planétou hrnula lavína, ich presný pôvod zatiaľ nie je známy.
4. Europa
Obrovské množstvo vody, ktorá sa tu v tekutej podobe nachádza v oceánoch pod asi 16 kilometrovou vrstvou ľadu, by mohlo tvoriť ideálne miesto pre život. Aj napriek mrazivému povrchu vodu môžu otepľovať geotermálne pramene, ktoré podporujú vznik organizmov.
5. Venuša
Zornička, naša sesterská planéta Venuša je obkolesená extrémne hustou atmosférou a jej povrch je preto najteplejším vôbec. Priemerná teplota sa tu pohybuje okolo 454 stupňov. Život by sme preto hľadali skôr vo vyšších polohách atmosféry, kde je počasie o niečo znesiteľnejšie. Navyše sa tu nachádza množstvo oxidu siričitého a oxidu uhličitého, ktoré by mohli viesť ku vzniku mikróbov.
6. Callisto a Ganymede
Oba mesiace Jupitera majú veľmi podobné podmienky, ako má ich populárnejší súrodenec Europa. Až na to, že pod povrchom sa okrem vody môže ukrývať aj skala hrubá aspoň 100 km. Vedci veria, že v budúcnosti by sme mohli získať technológie, ktoré nám dovolia aj takýto pevný povrch skúmať do najmenších detailov.
