Kedysi sa potápala so žralokmi, dnes sa venuje vlastnej značke. Dominika dáva prácu aj ženám na dôchodku, šijú pre ňu vaky

Dominiku Podolanovú priviedla láska k prírode a športu k udržateľnému biznisu. Značku WakiVaky vytvorila už pred piatimi rokmi, kedy o slow fashion nebolo ešte toľko počuť a veľa ľudí netušilo, čo znamená vyrábať veci z odpadu. Z vysokoškolského projektu sa stal reálny biznis a dnes vďaka stále stúpajúcemu trendu udržateľnej módy, po jej vakoch či ľadvinkách stúpa dopyt. 

Jej značka má i sociálny rozmer, pretože vaky pre ňu nešijú fabriky, ale ženy, ktoré sú buď na dôchodku, sú invalidky alebo ženy, ktoré si vo svojom regióne nemôžu nájsť dôstojne zaplatenú prácu. Spolupracuje s krízovými centrami, dizajnérmi a materiály, ktoré používa na výrobu hľadá aj v automobilkách či u hasičov. Nakoľko potrebuje na výrobu výkonnejšie stroje, aktuálne spúšťa crowdfundingovú kampaň, kde môžeš WakiVaky podporiť aj ty.

Udržateľná móda je dnes trendom. Ty si svoj projekt vytvorila v dobe, keď  ľudia s upcykláciou či vyrábaním z odpadu nemali veľa skúseností. Bolo ťažké ich osloviť?   

Áno, trvalo to celkom dlho. Pred piatimi rokmi veľa ľudí netušilo, čo znamená vyrábať veci z odpadu, mysleli si, že to znamená vybrať špinavú látku z kontajneru a ušiť z toho niečo. Veľakrát sa mi stávalo, keď som povedala, že produkt je  hand-made, ohrnuli nad tým nosom. Postupne sa z udržateľného životného štýlu stal trend.

Takže to pociťuje aj tvoja značka? Je o vaky väčší záujem?Áno, určite. Dokonca aj veľké či menšie firmy sú už vedené k tomu, aby sa k svojim zamestnancom správali ekologickejšie. Chystáme do ponuky aj biznis veci ako vizitkár, obaly na tablety či notebooky. 

Na výrobu využívame nepotrebné materiály, ktorým dávame druhú šancu, predlžujeme ich životnosť a vytvárame z nich nový produkt.

WakiVaky bola jednou z prvých ekologicky zmýšľajúcich, ručne vyrábaných značiek na Slovensku. Ako si k nápadu prišla? 

Keď som prišla z Považskej Bystrice do Bratislavy na vysokú školu, prvé roky som sa len tak oťukávala. Bývala som na intráku, mala rôzne brigády, pracovala som aj v cestovnej agentúre, cez leto som chodila za prácou do Francúzska, veľa som  cestovala. V druhom ročníku na voliteľnom predmete s názvom Rozvoj podnikateľských zručností v medzigeneračných tímoch som vytvorila tento projekt. 

Na tomto predmete, čo aj z názvu vyplýva, boli starší ľudia z univerzity tretieho veku a s jednou pani, ktorá sa venovala šitiu, sme prišli na nápad, začať šiť vaky.  Na výrobu sme od začiatku využívali nepotrebné materiály, ktorým dávame druhú šancu, predlžujeme ich životnosť a vytvárame z nich nový jednoduchý produkt, ktorý je zároveň veľmi obľúbený a praktický. 

Niekedy vyrábame vaky aj z vojenskej či hasičskej látky, z ktorej sa šijú pomôcky pre záchranárov alebo PVC látky, používané na čalúnenie v autách.

Vaky vyrábate z textilného odpadu, no používate naozaj kvalitné a hlavne nevšedné materiály ako napríklad PVC látky z automobiliek či textil pre záchranárov. Ako k nim prichádzate?

Je to veľmi náročný a zdĺhavý proces. Vaky sú šité ručne, vyrábané upcykláciou. Cieľom je vyrábať ich udržateľne, čo znamená šetrne k prírode a s úctou k ľuďom, ktorí ich tvoria.

Vaky z našej dielne sú prevažne dvojvrstvové, kvalitne spracované s množstvom vreciek a zaujímavých doplnkov. Niekedy vyrábame vaky aj z vojenskej či hasičskej látky, z ktorej sa šijú pomôcky pre záchranárov alebo PVC látky, používané na čalúnenie v autách. Dohadujem sa s automobilkami, ktoré vyradia niektoré kusy látok, alebo ich dávajú do spalovní, radšej by ich mohli dať nám.

Keď už sa k nim dostaneme, nemáme však tak kvalitné stroje, ktoré by ich vedeli spracovať. Máme zatiaľ iba jeden stroj, ktorý však nie je až taký výkonný. Preto aj spúšťame crowdfundingovú kampaň, kde nám môžu ľudia posielať peniaze, samozrejme za benefity, vaky, ľadvinky, obaly na notebook, tašky, workshopy, a to čo vyzbierame, použijeme na kúpu nového stroju, nech máme všetky produkty v ponuke tip top.

Prečo práve vaky? Nejak sa mi to spája s tvojím cestovaním, mohlo ťa to ovplyvniť?

Myslím, že áno. Od detstva sa venujem rôznym adrenalínovým športom, potápaniu, horolezectvu, teraz už aj skialpinizmu. Môj otec ma k tomu od malička viedol a tak to nejak vo mne ostalo. O prírodu by sme sa mali starať a správať sa k nej šetrne a s rešpektom. To súvisí aj s módnym priemyslom. A čo sa týka samostatného nápadu vakov, asi to má aj súvis s mojimi aktivitami, veď všade na cestách potrebujete niekam odložiť veci (smiech).

Najprv sme žraloky vylákali na návnady a počas ponoru sme ich aj kŕmili.

Na internete sme našli o tebe článok, že si sa vo voľnom mori potápala so žralokom tigrím bez klietky. Vtedy si mala 20 rokov a dokonca písali o tebe ako najmladšej Slovenke, ktorá to dala. Je to tak?