Myje a líčí mrtvoly: Z pomletého člověka mi bylo na zvracení, ještě horší byla odříznutá hlava (Rozhovor)

Na některá zaměstnání potřebuje člověk extrémně silný žaludek. Nikdo si v dětství jako vysněné povolání asi nepředstavuje péči o mrtvé, ale pár lidí v této oblasti přece jen skončí.

Je to však tak náročné na psychiku, že nejde o zaměstnání, ale spíše o poslání, tvrdí 38letý majitel pohřební služby, pod jehož rukama prošly tisíce těl bez života, včetně dětí. Spolu se zaměstnanci mrtvoly myje, obléká, upravuje, zašívá, čistí od tělesných tekutin, líčí je a dokonce i modeluje zničené části.

Hlave odrezanej od tela sme dorábali krk. Keď človek drží v rukách iba ľudskú hlavu, premýšľa nad všeličím.

Jak přesně se nazývá Vaše zaměstnání?

Som majiteľom pohrebnej služby. Názov však nič nepovie – na dennej báze som sa staral o zosnulých. Mŕtvoly som naberal, viezol ich na pitvu, následne sprchoval, zmýval z nich ich telesné tekutiny ako výkaly či moč, obliekal ich, líčil. Robil som všetko.

Člověk zřejmě nevyrůstá s tím, že chce dělat pohřebáka.

Ja som sa do toho narodil. Moji rodičia mali kedysi viacero firiem, no v 90. rokoch kúpili pohrebnícku firmu. Teraz je najstaršia na Slovensku. Ja som si s bratom otvoril pobočku vo vedľajšom meste. Som v tom od detstva.

Člověk zemře. Kde začíná vaše práce?

Keď nastane úmrtie, zavolajú nás polícia alebo úrady. Prídeme na miesto, človeka naložíme na nosítka, upevníme ho, vyjdeme z bytu či domu a vezieme ho na patológiu, kde určia príčinu smrti.

My sme pritom v pohotovosti nonstop, 365 dní v roku. Je jedno, či mám narodeniny alebo sú Vianoce. Ak niekto zomrie a zavolajú nás, musíme ísť na miesto. Okamžite. Preto napríklad abstinujem od alkoholu, ak mi zavolajú, nemohol by som šoférovať pod vplyvom.

Jedna skupina ľudí nás často obdivuje ako záchranárov alebo hasičov. Druhej však prídeme zvrátení a opovrhujú nami. Ale niekto to robiť musí a oni by to nespravili. Je to otrocká práca. Nie zamestnanie, ale poslanie.

Mŕtvola páchne strašne. Keď sa pohne, cez ústa jej vyjde extrémny pach výkalov a moču. Ten vo vás ostane aj niekoľko dní.

Ne vždy je však člověk v bytě nebo domě, že?Nie. Ľudia zomierajú aj v poli alebo v lese. Vtedy to musíme upratať. Keď je na viac častí, tak čo najviac z toho treba pozbierať – kvôli identifikácii, polícii, vzorkám DNA. Až na patológii sa určí, či to náhodou nebola vražda a musíme rátať s každým prípadom. A rozhádzané vnútornosti na ulici tiež nie sú príjemným pohľadom pre bežného človeka.

Doporučeno

Ladislav myje mrtvoly: Čistil jsem i 2 roky rozložené tělo plné červů a hniloby. Dívat se mrtvým do očí je hrozný pocit 18. února 2019 13:46

V jiném rozhovoru jsme zjistili, že tělo na patologii podstoupí pitvu a pak se vrací k vám, abyste ho připravili na pohřeb. V jakém stavu tato těla dostáváte?V príšernom. Príde k nám tak zohavené telo, že je to strašné. Všade presakuje krv, je špinavé od výkalov či moču. Patológovia sú u nás slabo platení a majú toho veľa, plus z pitvy sa dnes stal z biznis.

Majú zle spravené štichy, lebka je zle rozrezaná, nevypustia telesné tekutiny, jednoducho šetria námahou, kde sa dá. Koľkokrát je to odfláknutá robota.

Keď odoberajú vzorky z tela a následne mŕtvolu zašívajú, pod kožu by mali dať gázu, aby zabránili krvácaniu. Väčšinou na to kašlú a potom krv zašpiní všetko u nás, tak to musíme robiť po nich.

Krvácející tělo po pitvě dají vám. Co je s ním dál?Zosnulého treba pripraviť na pohreb. Príbuzní nesmú vidieť, čo sa mu stalo. Ak niekoho babka na pohrebe uvidí, že vnukovi prestrelili hlavu, bolo by to strašné. Zosnulý musí vyzerať, ako keby spal.

V prvom rade zastavíme všetky krvácania. Potom ho treba umyť, vrátane intímnych partií, ale to už sme si všetci zvykli. Na umývanie máme špeciálny stôl. Z patológie často príde ešte vo vlastných telesných tekutinách a telo pláva v moči a výkaloch, ktoré z mŕtvoly po smrti vytečú, keďže sa uvoľnia všetky svaly. Tie doslova treba niekedy rukami pozbierať. Všade to z nich vyteká a telo sa už nehojí, tak to v ňom pláva.

Keď je čistý, vysušíme ho, oblečieme, upravíme a nalíčime. Dokopy to zaberie aj 6 hodín, spolu s cestou na patológiu strávime s telom aj 30 hodín, niekedy i 50.

Nebývá vám zle?

Býva, z toho smradu. Na to sa nedá zvyknúť. Ale nezamýšľate sa nad tým. Ste v Brezne, v malom meste. Potrebujete uživiť rodinu.

Telá z patológie prichádzajú v zlom stave. Často musíme okolo mŕtvol rukami vyzbierať výkaly.

Jak páchne mrtvola?Strašne. Zostane to vo vás aj niekoľko dní. Totiž, keď človek zomrie, zvýši sa telesná teplota a začne sa zvnútra rozkladať. Veľa z toho pachu z rozkladu ide von cez ústa. Akonáhle mŕtvolou pohnete, „grgne“ si vám do tváre a to je fakt neskutočný smrad. V tom pachu sú výkaly, moč a všetko podobné.

V jiném rozhovoru jsme zjistili, že je to nasládlý zápach.
Neviem, to si nemyslím. Jediné, čo je sladké, je dym v krematóriu, keď sa mŕtvoly pália.

Doporučeno

Z jejich těla vyteče stolice, moč i krev. Marek uklízí byty po mrtvolách, smrdí to odporně, říká 19. dubna 2019 14:39

Míváte i noční můry?To nie. Ja to až tak neprežívam. Jasné, kadečo vám lieta hlavou, no ja sa sústredím na to, že som rád, že som nažive.

Pochovával som rodinu aj kamarátov. No nič nie je horšie ako deti.

Jaké skutečně špatné případy jste řešili?

Medzi najhoršie určite patrí, keď som v rukách držal odtrhnutú hlavu. Motorkár išiel obrovskou rýchlosťou a s niečím sa zrazil. Predstavte si, že vidíte telo, no hlava tam nie je, lebo sa kamsi v prilbe odkotúľala. Tak ju začnete hľadať.

A keď som držal tú hlavu a všetky kusy tela z toho viseli, veľmi som sa zamýšľal nad životom. Táto práca človeka poznačí. Navyše sme tomu človeku museli dorobiť krk, aby sa naňho príbuzní mohli pozrieť. To sme riešili asi pred 12 rokmi.

Veľmi nepríjemné je tiež, keď je človek na tisíce častí. Tuším to nebol mlynček, do čoho padol, ale nejaký priemyselný stroj. Rozsekalo ho to.