Pred tým, než sa stal Jokerom, mohol byť herec pokojne na opačnej strane.
Už sme si povedali, ako by vyzeral nenatočený Batman Unchained od Joela Schumachera, v ktorom sa mali v závere objaviť všetci záporáci, vrátane tých z Burtonových filmov. Nejde však o jediný film o Temnom rytierovi, ktorý bol v štádiu príprav a nakoniec nevznikol. Dnes sa pozrieme na snímku, ktorá mala všetky predpoklady na to stať sa kasovým trhákom a zároveň kultovou klasikou.
Ak ste čítali náš článok o Schumacherovom Batman Unchained, viete, že film nevznikol nielen kvôli kritickému neúspechu Batman & Robin, ale aj pre obrovský rozpočet a neochotu riskovať zo strany štúdií. Neznamenalo to však, že by chceli Warneri s Batmanom skončiť. Práve naopak.
Po premiére Batman & Robin dali ďalší námet napísať dvom mladým scenáristom, Lee Shapirovi a Stephen Wiseovi, ktorí o 3 mesiace odovzdali scenár s názvom Batman: DarKnight. V ňom ako zloduch, podobne ako pri Batman Unchained, opäť figuroval Scarecrow, ale Harley Quinn nahradil Man-Bat a film sa viac sústredil na Robina, než Batmana, ktorý bol po tragickej nehode znechutený z remesla super-hrdinu. Príbeh sa mal odohrávať cez Halloween, čo malo filmu dodať na atmosfére. Vrátiť sa mali George Clooney aj Chris O'Donnel.
Film mal byť prvým z novej trilógie, v ktorom by bolo niekoľko odkazov a easter eggov, ktoré by sa v ďalších snímkach rozvinuli v plnohodnotné príbehy. V druhom diele sa mala plnohodnotne predstaviť Harley Quinn a v treťom sa mal stať z Robina Nightwing. Ten by pomohol Batmanovi ochrániť Gotham pred zloduchmi Killer Crocom a Clayfaceom. Táto trilógia však zostala iba na papieri.
Zaujímavejšie bolo, čo sa dialo ďalej. Štúdiá sa totiž po neúspechu Batman & Robin rozhodli, že najlepším krokom, ako Batmana zachrániť, bude nakrútiť reboot. Oslovili preto talentovaného režiséra Darrena Aronofskeho, ktorého prvotný nápad bol obsadiť do titulnej úlohy Temného rytiera Clinta Eastwooda ako zostarnutého, rezignovaného a znechuteného Batmana.
Išlo v podstate o adaptáciu kultového komiksu Franka Millera (300, Sin City, Daredevil) Dark Knight Returns. Nakrúcať chcel ísť do Tokya, ktoré by suplovalo Gotham a príbeh sa mal odohrávať v 70. rokoch. Malo ísť o temný detektívny film podobný Francúzskej spojke.
Išlo však len o tzv. pitch pre štúdiá, teda jednoduchý nástrel príbehu, na ktorom režisér ďalej nepracoval. Warnerov však Aronofskeho odvaha a netradičný pohľad na Batmana zaujali, vďaka čomu mu dali na rozvíjanie príbehu zelenú. Spojil sa tak s vizionárskym autorom spomínanej komiksovej predlohy Frankom Millerom a spoločne sa rozhodli adaptovať jeho druhý komiks, Batman: Year One.
V ňom sledujeme začiatky Batmanovej detektívnej kariéry, ako aj tej policajnej Jima Gordona. Aronofsky sa však rozhodol námet radikálne prepísať a natočiť realistický, drsný, krvavý a temný film.
Ich spoločná vízia bola natoľko odvážna a radikálna, že sa jej štúdiá zľakli. Príbeh o zrode Batmana sa viac-menej držal zabehnutého kanónu, Aronofsky však množstvo kľúčových detailov pozmenil. Až natoľko, že aj sám Miller, ktorý s drsnými príbehmi nemá problém, zostal zarazený. „Môj Batman bol preňho príliš slušný. Hádali sme sa o tom a ja som povedal, že Batman by to neurobil, Batman by nikoho nemučil.“ spomína pre Hollywood Reporter Miller.
Aronofsky však videl Batmana ako variáciu na film Taxi Driver s Robertom De Nirom. Príbeh sa mal odohrávať v špinavých uliciach, v ktorých nebola núdza o násilie, prostitúciu a korupciu v radoch polície. Jim Gordon mal v príbehu zohrávať takmer rovnocennú úlohu s Bruceom Wayneom. Podobne ako v komiksovej predlohe, aj vo filme by bojoval nielen s korupciou vo vlastných radoch, ale aj s vnútornými démonmi a strachom o svoju rodinu. Scenár dokonca obsahoval dve scény, v ktorých Gordon uvažuje nad samovraždou.
Bruce Wayne sa mal po smrti rodičov stať sirotou a bezdomovcom, ktorého sa ujme afro-americký automechanik Big Al a jeho syn Little Al. Z neho by sa neskôr stal Bruceov mentor (Alfred). Znechutený kriminalitou a korupciou by sa mladý Bruce, pracujúci v dielni, časom rozhodol vziať spravodlivosť do vlastných rúk.
Jeho prvý oblek mal byť iba plášť s hokejovou maskou, Batmobil by si zase vyrobil zo starého Lincoln Continentalu s tmavými sklami a dvoma autobusovými motormi. Zmenou mala prejsť aj ikonická Batcave, ktorá by sa nachádzala v starom tuneli metra.
Film bol napísaný ako krvavé R-ko, v ktorom zloduchov zastupoval hlavný policajný komisár Gillian B. Loeb a starosta Noone. Gotham bol skorumpovaný až na kosť, čo Brucea prinútilo konať. Identitu Batmana by vymyslel po bitke s grázlami, ktorým by do tváre zdedeným prsteňom odtlačil iniciály svojho otca, T a W, ktoré by sa prekrývali a tým by vznikol symbol netopiera. Túto scénu mimochodom prebral Zack Snyder do svojho filmu Batman vs Superman.
Výraznou zmenou by prešla aj Selina Kyle, v komiksoch známa ako Catwoman. Tá mala byť afro-americkou prostitútkou so záľubou v S&M s menom Mistress Selina. Kulisy Gothamu sa vôbec nemali stavať a nakrúcať sa malo vo východnom New Yorku a Detroite.
Čo sa týka castingu, film sa do tejto fázy predprodukcie nikdy nedostal. Štúdiá Aronofskeho a Millerovu víziu Batmana odmietli. „Producent chcel film s Batmanom, na ktorý by mohol zobrať svoje deti. A toto nebolo ono. Ani hračky by z toho neboli.“ spomína Miller. V rozhovore pre Yahoo však Aronofsky na otázku o potenciálnom kandidátovi na Batmana prezradil nasledovnú perlu: „Vždy som chcel ako Batmana Joaquina Phoenixa.“
Warneri si neboli istí, akým smerom sa s filmom ubrať, a tak oslovovali s ponukami často viacero tvorcov naraz. Aj v tomto prípade sa okrem Aronofskeho k Batmanovi dostal aj Christopher Nolan, ktorý štúdiám na stôl doniesol scenár Davida S. Goyera. Ten bol mládeži prístupný, držal sa realistickejšej vízie zrodu Batmana, v podstate tiež vychádzal z Year One komiksu, no hlavne išiel úplne opačným smerom, ako Batman a Robin. Warneri naňho nakoniec definitívne kývli a zvyšok je história menom Batman Begins.
Že to bola správna voľba je pravdepodobne jasné, avšak ani Aronofskeho vízia nebola márna. O to viac, že je dnes v kinách úplne originálny príbeh Jokera, ktorý nesie množstvo podobných prvkov, ako Aronofskeho a Millerov Batman: Year One. Vrátane Joaquina Phoenixa.
PS: Scenár k Year One od Franka Millera je voľne dostupný na internete, ak máte teda dostatok času, môžete sa doň začítať.
PS2: Komiks Year One bol v roku 2011 predsa len sfilmovaný, aj keď „iba “v animovanej podobe.
