Ako vnímajú Nežnú revolúciu Ego, Sajfa, Strapo, Pil C a ďalší známi Slováci?

Nežná revolúcia zmenila veľmi veľa a nebyť odvážnych a cieľavedomých Čechov a Slovákov, ktorí sa v novembri 1989 postavili vtedajšiemu komunistickému režimu, nikdy by sme neokúsili slobodu, akú máme dnes. Svoje o tom vedia aj známe osobnosti, ktoré sa dnes živia prácou, aká by pred tridsiatimi rokmi bola považovaná za protisystémovú.

Doporučeno

Vekslák, bony či Tuzex. 10 věcí z dob komunismu, které dnes již neexistují, ale kdysi byly běžnou součástí života 15. listopadu 2019 15:02

Aj ich rodičia stáli na námestiach a boli svedkami pádu komunizmu, po ktorom prišla dovtedy neprijateľná sloboda. Tú síce dnes každý z nás považuje za samozrejmosť, nie vždy to bolo tak. 

Počas uplynulých dní sme oslovili veľa známych osobností, prevažne slovenských raperov ako „hlas slobody“, aby nám odpovedali na otázky týkajúce sa Nežnej revolúcie. Zaujímalo nás, ako si na ňu bez ohľadu na vek spomínajú. Je jasné, že mnohí sa do nej narodili, sami však otvorene popisujú zmeny, ktoré vnímali.

Niektorí neboli ochotní odpovedať s argumentom, že k téme „nemajú čo povedať,“ iní to nestihli kvôli časovej vyťaženosti. V nasledujúcich riadkoch však vďaka Strapovi, Egovi, Sajfovi, Zverinovi a ďalším budeš mať možnosť pochopiť, o čom 17. november 1989 vlastne bol a akú zásluhu má na dnešnom obraze Slovenska. Našich respondentov sme sa tiež opýtali, či dokážu vysvetliť slová ako vekslák, ŠTBák, či si spomínajú na videohru Elektronika a čo bol Tuzex. Niektoré odpovede ťa určite pobavia.

Vnímaš alebo si vnímal, čo sa dialo pred 17. novembrom 1989?

Strapo: Vnímaš... Narodil som sa v marci 1989, takže som od detstva zažíval a prežíval hlavne všetky tie zmeny, ktoré prišli. Ale aj vďaka tomu som sa dozvedel veľa o časoch pred tým. Stále som bol konfrontovaný s tým, čo bolo lepšie a čo horšie, čo sa dalo a nedalo kúpiť, poprípade, čo sa mohlo a nemohlo povedať alebo nosiť. Živo si pamätám, že väčšina starých ľudí spomínala na komunizmus ako na dobré a stabilné obdobie ale mladí (moji rodičia a podobne) na to nadávali ako na režim, ktorý dusil slobodu a možnosti.

Sajfa: Vnímal som to veľmi intenzívne ako 10 ročný chalan, ktorý bol vždy pri všetkých veľkých dospeláckych rozhovoroch o všetkom možnom vrátane politiky. Vždy v kúte v tichosti a zvedavý som načúval. Bol som dokonca, keď bola situácia naozaj bezpečná, aj na námestí SNP a videl som ako nám všetkým hrali Karel Kryl. Ľudia sa zrazu na seba usmievali a boli k sebe ohľaduplnejší a láskavejší.

Ego: Našťastie ani nie, ale matne si spomínam na sťahovanie z Lučenca, kde robil otec vedúceho na družstve, odkiaľ ho vyhodili, pretože odmietol vstúpiť do strany. Z detstva sa mi ešte vryla do pamäti častá kritika komunizmu od našich.

Zverina: V roku 1989 som mal 7 rokov, takže som sa samozrejme zaujímal o úplne iné veci.

Teraz to už, samozrejme, vnímam, či už net, alebo filmy a knihy. V kinách práve beží film AMNESTIE – nie je tam samozrejme o tom všetko, ale nejaké dôležité skutočnosti tam sú zobrazené.

Pil C: Samozrejme, že vnímam, hlavne z dokumentárnych filmov, z kníh a výpovedí, čo žili v tých časoch. Je to veľmi veľmi dôležitá časť našej histórie. 

Tono Suchota: Bol som dieťa. Takže som to vtedy nevnímal. Totalitný režim. Nefungovala sloboda prejavu, nemohlo sa slobodne cestovať do sveta, cenzúra, žiadne slobodné médiá, ak si nesúhlasil, bol si nepriateľ režimu, mala problém tvoja rodina, prehľadávali ti byt, tvoje deti nezobrali na školu a milión ďalších vecí. Toto je veľmi v skratke. Veci, ktoré sú pre nás dnes samozrejmé, boli jednoducho zakázané. Úplné banality. Keby to bolo dnes - Facebook? Instagram? Internet? Zabudni.

Čo si asi robil v tento deň pred 30 rokmi?

Strapo:  Mal som len pár mesiacov, pravdepodobne som mal cecek v hube a nasrané v plienke (smiech).