Kde sídli naša továreň na sny a prečo vo sne bojujem s drakmi a padám z útesu?

Spánok je aktívny, vysoko organizovaný proces, počas ktorého sa u človeka niekoľkokrát zopakujú dve základné fázy spánku, ktoré súvisia s pohybmi našich očí. REM spánok (Rapid Eyes Movements) a non-REM spánok.

Sny sa môžu vyskytovať vo všetkých fázach spánku, ale zvyčajne sú najživšie pri REM fáze. Tá má význam pre emocionálne aj duševné zdravie a hoci spíme, niektoré hodnoty a stav nášho tela sú počas nej podobné, ako keď bdieme. 

Továreň na sny

Sny vznikajú v zadnej časti mozgu, ktorej hovoríme mozgový kmeň. Odborníci tvrdia, že snívaním strávime približne 2 hodiny každý deň, ale stáva sa, že mnoho snov si vôbec nepamätáme. Predpokladá sa, že snívanie nám môže pomôcť spracovať emócie, upevniť spomienky, vyjadriť naše najhlbšie túžby a otestovať si ako čeliť potenciálnym nebezpečenstvám. Na druhej strane existujú názory, že sny neslúžia vôbec žiadnemu skutočnému účelu.

Vedci chceli zistiť ako to v mozgu vyzerá počas snívania. Účastníkom v takomto experimente dali za úlohu zapamätať si určitú tvár. Technikou magnetickej rezonancie potom snímali aktivitu mozgových neurónov rôznych oblastí mozgu a prostredníctvom počítačového programu z nej rekonštruovali obraz tváre uložený v zrakovej oblasti mozgu.

Účastník experimentu sa opakovane po dobu dvoch sekúnd 300-krát pozrel na fotografiu tváre (na obrázku sú vľavo). Potom si mal túto tvár v mysli vybaviť. Tento stav mal simulovať a namodelovať snívanie v bdelom stave, ktoré predstavuje veľmi podobnú aktivitu mozgu, aká je spojená so snívaním počas noci.

Význam snívania na tvorbu dôležitých pamäťových stôp sa podarilo potvrdiť prostredníctvom experimentov, kde vedci merali aktivitu mozgov myší práve v pamäťovej oblasti - hipokampe počas hľadania potravy v labyrinte.  Do labyrintu im umiestnili boxy s elektrickými impulzmi a zvukovými podnetmi. Následne snímali ich mozgovú aktivitu aj počas spánku a ukázalo sa, že rovnaká aktivita elektrických signálov mozgu, ktorú zaznamenali počas hľadania cesty labyrintom, sa objavila aj v ich spánku. Skutočnosť, že myšiam sa o ceste labyrintom snívalo, im pomohlo lepšie si zafixovať priestorovú mapu zdrojov potravy alebo oblastí, v ktorých zažili bolesť kvôli zvukovým alebo elektrickým impulzom.

Zaujímavé je, že ak vo sne hovoríme či počúvame, aktivujú sa rovnaké oblasti stredného mozgu, ako pri našej komunikácii v bdelom stave. Sú však aj oblasti mozgu, ktoré sú neaktívne alebo utlmené. Je to napríklad prefrontálna mozgová kôra, ktorá ovláda jazyk, logiku a kritické myslenie. Preto nám vo sne nepríde divné, ak sa pred nami objaví dinosaurus, ktorý nás chce zožrať. 

Hoci väčšia časť nášho kritického myslenia doslova spí, skeny mozgu naznačujú, že jeho malá časť je predsa len aktívna. Svedčí o tom naša občasná snaha vymaniť sa z podivných snových situácií a bizarných vizuálnych predstáv, ktoré môže byť sprevádzané chvením a trhavými pohybmi končatín.