Ronald Roof

Vstúpili sme do tejto prísne stráženej budovy a nenápadnými dverami sme vošli dole do podzemia. Takže sám Najvyšší Vás poslal… pýtam sa Dámy, skúmavo hľadiac do jej hlbokých hnedých očí...

Ďakujem Vám všetkým, ktorí ste čítali moje príbehy, ktoré som za tie roky zažil počas svojich ciest po najrôznejších končinách sveta, kde som stretol očarujúce ženy s ich súkromnými osudmi...

Tancujúc s miestnymi tanečnicami som bol mysľou pri Jane, ako stojím s fotoaparátom nad ňou, ležiac obnažená v obilí.- A čo teraz, rozlúčime sa? Bude to predsa navždy, vieš to rovnako ako ja...

Óooo, kyslík, taká obyčajná vec, bez ktorej ale nevieš žiť, hovorím jej nahlas. - A bez čoho ešte nevieš žiť ?... pýta sa ma Petra. - Bez bachaty sensual rozhodne... viem žiť, ale nie bez tvojich…

Pozeráme na nočné Rio de Janeiro dole pod nami. Krásne voníš... povie mi neodolateľne blízko mojich úst. Vieš, čo si teraz predstavujem?... pošepkám jej. Viem... odpovie a záhadne sa usmeje.

Už nás neprišla pozrieť žiadna nebezpečná slovenská šelma z tajnej služby. Zamietli po sebe všetky stopy, škandál prehlušili prebiehajúce olympijské hry a po ich skončení nastal nový, obyčajný deň.