stratený_depresionista

Išlo o jediné malé zaváhanie a z koristi sa stáva predátor. Ani v najzvrátenejšom kútiku mysle si netušil, čo v nej celý ten čas driemalo. Ona ťa už nepustí. No ty to ani nechceš.

Koľko pokusov však potrebujeme na to, aby sme sa toho druhého naučili rešpektovať, chápať a tolerovať jeho vlastné chyby? Koľko životov potrebujeme na to, aby sme tolerovali tie svoje?

Čo je fikcia a čo realita? Je možné zažiť lásku ako z filmu? A ak by sme takú našli, uvedomovali by sme si, že je to ona? A vážili by sme si ju? A dokedy?

"Tu odpočíva hrobár prvých dojmov, ktorý odišiel do pekiel úplne sám a nikým nemilovaný"

Poznáš ten pocit, keď sa ti zdá, že čohokoľvek sa dotkneš praskne, rozbije sa, zomrie? Niekto to volá zlé obdobie, iný smola... ja to volám život.