Michal Šimečka: V tejto vláde liberáli nakoniec vždy ustúpili konzervatívcom. To sa musí zmeniť (Rozhovor)

Osobne som sa s Petrom Pellegrinim nikdy v živote nestretol. Nanajvýš som ho zažil ako premiéra, keď vystupoval na Globsecu. Nikto z PS sa nestretáva s nikým z Hlasu. Neviem, prečo takáto teória stále žije.

Hlas teda vylučujete z povolebnej spolupráce?

Z úvah a analýz, že nebude možné vytvoriť vládu bez Smeru alebo Hlasu, cítim hrozne porazeneckú náladu na strane proeurópskeho demokratického spektra. Akoby sme už vopred rátali s tým, že jedna z týchto strán vyhrá voľby.

Všetci viac či menej blízki demokratickí partneri sa musia zmobilizovať, aby to tak nebolo a mohla vzniknúť vláda bez Republiky, Hlasu aj Smeru. Ak povieme, že vláda bez týchto troch strán nevznikne, už vopred sme prehrali.

Rozumiem. Vo voľbách sa však občania rozhodujú aj na základe indícií o koaličnom potenciáli a volič sa môže správať podľa toho, či PS zatvorí dvere Hlasu. Nie je fér povedať mu to na rovinu?

Je to fér. Spravíme to, keď sa budú blížiť parlamentné voľby a bude jasné, kto vlastne kandiduje. Mnohé strany dnes len vznikajú alebo sa štiepia.

Sme demokratická strana s legitímnym predsedníctvom, a keď bude jasné, kto všetko kandiduje, budeme mať serióznu debatu a voličom povieme, koho si vieme predstaviť ako našich partnerov a koho, naopak, vonkoncom nie.

Aj k Hlasu sa postavíme čelom. Neviem to však povedať takto „z fleku“, nezáleží to len na mne. U nás rozhoduje predsedníctvo.

 Peter Pellegrini sa naposledy zdržal pri hlasovaní o odsúdení Ruska ako teroristického štátu. Je možné sa s takýmto človekom stretnúť v demokratickej prozápadnej koalícii?

Pre stranu Petra Pellegriniho je to typické. Rovnako sa správal aj pri očkovaní, obrannej zmluve s USA i stratifikácii nemocníc.

Sám som za obdobné uznesenie v Európskom parlamente zahlasoval. Ruský režim pácha preukázateľne terorizmus, keď bombarduje škôlky, infraštruktúru či elektrárne, aby ľudia v zime zamrzli. Je mi ľúto, že sa v našom parlamente pre toto uznesenie nenašla silnejšia väčšina.

Skúsim to ešte raz. Vylučujete Hlas z povolebnej spolupráce?

Keď sa budú blížiť voľby, budeme mať k tomu zasadnutie a prijaté rozhodnutie budeme voličom včas komunikovať.

V predvolebných prieskumoch sa objavuje tendencia, keď mladí voliči volia buď PS, alebo hnutie Republika. Čím to je?Zachytil som to. Som rád, že mnohí mladí volia Progresívne Slovensko, keďže v ňom vidia hnutie, ktoré má riešenia pre ich budúcnosť od zelenej transformácie cez vzdelávanie po inovatívnu ekonomiku. Komunikácia s mladými a ich mobilizácia k voľbám bude v našej kampani veľmi dôležitá. 

A prečo volia Republiku? Na to môžeme písať stostranové analýzy o zlyhaní nášho školstva, propagande, dezinformáciách a zlej regulácii sociálnych sietí. Mrzí ma to a chcel by som, aby čo najviac mladých ľudí volilo PS a európsku budúcnosť, nie fašistov.

PS už deklarovalo, že pôjde do volieb samostatne, ale aj to, že sa nebránite stretávaniu s inými subjektmi. Ako budú tieto stretnutia vyzerať?

Priebežne sa stretávam s politikmi, ktorí patria do demokratického proeurópskeho spektra. Okrem Eduarda Hegera som sa dávnejšie stretol aj s Mikulášom Dzurindom. Pestovanie vzťahov a komunikácia patria k štandardnej politickej prevádzke. To však ešte vôbec neznamená spoločný postup. Zatiaľ som nedostal pozvánku za žiaden okrúhly stôl, ani neviem, či sa nejaký pripravuje.

Do volieb síce ideme samostatne, ale držím palce kolegom na konzervatívnej strane spektra, ktorí sa chcú spájať. Aj ako liberál sa budem tešiť, keď vznikne štandardná proeurópska konzervatívna sila. Keď to dajú dokopy, budem rád, ak získame partnera na riešenie ťažkých výziev.

Ak by voľby dopadli tak, že by PS zostavovalo vládu, prijali by ste rolu premiéra?

„Varenie“ z prieskumov a špekulovanie nemá zmysel. Nie je to vyhýbavá odpoveď, ale naozaj všetku svoju energiu míňam na to, aby som bol čo najlepší predseda a líder PS do volieb a reprezentoval jeho hodnoty. Čokoľvek iné je v tejto chvíli predčasné.

Takže sa nad tým ani nezamýšľate?

Nie. Zamýšľam sa nad tým, ako napísať čo najlepší program, zostaviť najlepšiu kandidátku a ponúknuť ľuďom nádej, že politika môže vyzerať aj inak.

Nie je v pozadí tejto opatrnosti fakt, že pred minulými voľbami sa už takmer rozdávali posty vo vláde a nakoniec to dopadlo úplne inak?Nie. Vyplýva to skôr z mojej povahy. Som skôr skromný človek. Najdôležitejšie je uspieť vo voľbách tak, aby sme mohli presadzovať veci z programu. Pred ostatnými voľbami to vyzeralo sľubne, no zacyklili sme sa v debatách o spájaní s Andrejom Kiskom. Naučili sme sa pokore a že nič nie je garantované.

PS má pre mnohých imidž bratislavskej strany. Nasvedčovala tomu aj vaša ponuka v nedávnych spojených voľbách. Čím a ako dokáže PS osloviť voličov na vidieku, ktorým možno nie je blízka ekologická tranzícia či registrované partnerstvá?

Je pravda, že v Bratislave sme v spojených voľbách zaznamenali najväčší úspech. Dobrý výsledok sme však dosiahli aj pri podpore víťazného primátora Prešova a mestských poslancov či poslankyne máme aj v iných regiónoch. 

Polemizoval by som však o tom, že ľuďom z vidieka či menších miest na ekologických témach nezáleží. Práve pre vidiek a poľnohospodárstvo je zelená tranzícia úplne kľúčová téma a doslova otázka prežitia. Platí to aj v prípade kultúrnych otázok. LGBTI+ ľudia žijú všade na Slovensku. Na vidieku sa im pritom žije často ešte ťažšie, keďže sú spravidla viac stigmatizovaní.

Ľudí žijúcich mimo Bratislavy musíme presviedčať aktívnou kampaňou, ktorú spustíme už v marci. O návrhoch riešení musíme hovoriť s čo najviac ľuďmi priamo a nie cez Facebook alebo Instagram.

Narážam aj na to, že vaše regionálne štruktúry sa nedajú porovnať s KDH alebo so stranou Smer...

Čo sa týka počtu, tak nie, ale čo sa týka kvality, je to naopak. Máme takmer 1 000 členov po celom Slovensku a väčšinou sú to ľudia, ktorí pred PS nemali skúsenosť s politikou. Neprešli si troma stranami a vo svojich obciach sú často aktívni v miestnej komunite.

KDH aj Smer sú staršie strany, ktoré dlhodobo budovali svoje štruktúry. V porovnaní s väčšinou strán súčasnej vlády je však naša členská základňa širšia aj lepšie etablovaná.

Na slovenskej politickej mape je mnoho konzervatívnych až ultrakonzervatívnych síl. Stali by ste sa členom vlády, ktorá by programovo neotvárala kultúrno-etické otázky, povedzme agendu registrovaných partnerstiev? 

V aktuálnej vláde je úzus, že liberáli nakoniec vždy ustúpili konzervatívcom. To sa musí zmeniť. Urobíme všetko pre to, aby mala budúca vláda v programe veci, na ktoré sa roky zabúdalo alebo boli odsunuté na okraj. Napríklad zrovnoprávnenie párov rovnakého pohlavia bude mať v našom programe kľúčové miesto.

Azda všetci cítime, že po vražde na Zámockej máme voči LGBTI+ spoluobčiankam a spoluobčanom obrovský dlh. Mnohých z nich dnes zo Slovenska vyháňa pocit dusna a vedomie, že nemajú rovnocenné práva.

Na Slovensku sa už 20 rokov hovorí, že iné veci sú dôležitejšie. Sme jednou z posledných európskych krajín bez registrovaných partnerstiev a možnosti osvojenia detí. A tak verím, že tieto témy sa dostanú aj do programového vyhlásenia vlády. Nemôžeme cúvnuť.

PS sa líši aj pohľadom na drogové zákony. Máte pripravenú stratégiu na dekriminalizáciu drog?

Samozrejme. Veď aj do súčasného parlamentu sme predkladali návrh zákona o dekriminalizácii na vlastnú spotrebu, ktorá naším ultrakonzervatívnym parlamentom neprešla. Spustili sme aj petíciu za dekriminalizáciu marihuany.

Nemôže to však byť téma, ktorú rieši len PS. Po medializovaných prípadoch vidí celá spoločnosť absurdnosť situácie, keď niekto dostane 20 rokov basy za to, že vyrába mastičky pre chorých priateľov.

Je to taká šialená situácia, že si hádam všetci uvedomujú, že to musíme riešiť. Malo by to fungovať ako v mnohých iných európskych krajinách, kde sú množstvá určené na osobnú spotrebu dekriminalizované.

Hovoríte o dekriminalizácii a nie legalizácii?

Áno.

Na Slovensku ste jedna z mála strán, ktorá otvára ekologické témy. Prečo sú často vnímané ako kaviarenský, abstraktný konštrukt a ako sa dajú priblížiť širšej populácii?Ekológia je na Slovensku, bohužiaľ, stále na okraji záujmu, aj keď musím uznať, že Ján Budaj je asi najlepším ministrom životného prostredia v našej histórii. 

V Európskom parlamente je pritom ekológia dominantná téma, keďže ekologická výzva presahuje všetky ostatné. Môžeme sa baviť o ekonomike, dôchodkoch či školstve, ale keď sa tu o pár rokov nebude dať žiť, tak to bude všetko zbytočné.

Bol by som rád, keby bolo práve PS tou silou, ktorá to otočí, a verím, že na budúcnosť ekonomického rastu či konkurencieschopnosť sa začneme pozerať cez prizmu ekológie.

V globálnej ekonomike všetci veľkí hráči vidia, že rast a konkurencieschopnosť sú v zelenej energii a inováciách. Administratíva Joea Bidena aj Čína lejú do rozvoja zeleného priemyslu obrovské investície a uvažuje o tom aj Európa. Iba na Slovensku sa stále tvárime, že je to vec pár aktivistov.

Myslíte si, že zmena mentálneho nastavenia v populácii príde až po tom, keď uvidí reálne návrhy?

Nemôžeme to robiť opačne a čakať, kým bude situácia neúnosná a budeme mať každú chvíľu povodne a extrémne suchá...

Tie tu už mávame...

Áno. Hodiny tikajú, no najprv musíme zaviesť účinné opatrenia. Som presvedčený, že ľudia pochopia, že prechod na zelenú ekonomiku je zároveň aj ekonomická príležitosť pre firmy, zamestnancov a dokonca aj pre náš ťažiskový automobilový priemysel. Investície do zelených zdrojov energie môžu navyše znížiť aj výdavky pri vysokých cenách plynu.

Prečo sa stal prívlastok „progresívny“ na Slovensku pre mnohých nadávkou?

Pre mňa nie je nadávkou. Proti tomu, že z neho urobili fašisti nadávku, nič nezmôžem. Je mi to však ľúto. Asi je to čiastočne súčasťou politického boja.

Aj niektorí vládni politici vinili z vlastných zlyhaní „progresívcov“. Milan Krajniak hovoril po páde vlády dokonca o progresívnom puči. Je to smiešne. Mali predsa komfortnú ústavnú väčšinu a vládu si povalili sami.

Pôjdete počas kampane sondovať náladu Slovákov do lesa ako pred rokom váš otec?

Naopak. Počas kampane pôjdem tam, kde ich môžem stretnúť čo najviac. On sa túlal lesom a až tak veľa ich nestretol. Možno však budem behať.

„Behajúcu“ kampaň sme tu už v období Mikuláša Dzurindu mali...

Behanie je mi blízke a venujem sa mu celý život. Hoci som hrával za univerzitný tím na Oxforde aj futbal, na účely kampane sa mi zdá beh vhodnejší.

Ako si počas kampane rozvrhnete harmonogram medzi Bruselom a Slovenskom?S blížiacimi sa voľbami trávim na Slovensku čím ďalej, tým viac času. V ostrej fáze kampane tu budem maximálne prítomný. V Európskom parlamente je to absolútne bežné.

Hneď niekoľkí podpredsedovia a podpredsedníčky parlamentu sú doma lídrami svojich strán. Počíta sa s tým a nie je to nič nezvyčajné. Veď nakoniec aj do eurovolieb som pred takmer 4 rokmi šiel s tým, že nechcem byť jeden z tých europoslancov, ktorí sa na 5 rokov „stratia“ v Bruseli.