Končiaca šéfka Profesie Molnárová: Ozvali sa mi s ponukou desiatky ľudí, idem si vyčistiť hlavu na stovky kilometrov dlhú púť

Tým, že v rámci Alma Career vznikla jednotná štruktúra pre celý centrálny región, spoločnosti vo všetkých troch krajinách budú mať jedného šéfa. Celá transformácia by mala priniesť jednotné podmienky, vytvorili sa spoločné produktové a vývojové oddelenia či obchodný tím. Väčšina členov boardu spoločnosti bude od januára v Prahe.

Máte už plány, čomu sa chcete venovať po odchode z Profesie?

Tým, že je to relatívne nová informácia a vo firme som strávila viac ako 22 rokov, moja spojitosť s Profesiou je na úrovni srdca. Cítim, že si potrebujem nechať chvíľu na odstup. Je to veľká vec, ktorá mi prinesie veľa nového do života, no všetko chce svoj čas. 

Práve tento týždeň som si kúpila letenky do Španielska a chystám sa na mesačný prechod cca 500 km do Santiaga de Compostela.

Napríklad práve tento týždeň som si kúpila letenky do Španielska a chystám sa na mesačný prechod cca 500 km do Santiaga de Compostela. Verím, že si s partnerom vyčistíme hlavu a pustím sa do nových projektov. Len včera som vôbec po prvý raz verejne oznámila svoj odchod a už dnes sa mi ozvali desiatky ľudí, že majú pre mňa zaujímavú ponuku a chcú sa stretnúť.

Toto všetko si naozaj nesmierne vážim, aj všetkých, ktorí mi písali a posielali podporné slová. Môj odchod napokon ešte okorenila výhra ankety pre najlepšieho manažéra či skôr manažérku pre rok 2022. Je to krásna bodka za tým, čo sme v Profesii za tie roky vybudovali.

Profesia dôkladne pozná slovenský trh práce. Ako ho ovplyvňuje aktuálne rýchla inflácia?

Jej vplyv sa zatiaľ odráža najmä na výške priemerných miezd. Dokážeme to porovnať vďaka zákonu o zverejňovaní výšky platov v pracovných ponukách. Priemerná mzda sa postupne zvyšuje. Aktuálny priemer je okolo 1 300 eur, v minulosti bol okolo 1 000 – 1 100 eur. 

Vidíme, že firmy reflektujú na danú situáciu. Robili sme prieskum, či zamestnanci alebo zamestnávatelia iniciujú diskusiu týkajúcu sa inflácie. Výsledkom bolo, že sa tak deje až v 75 % prípadov. Inflácia je teda top témou vo všetkých firmách a rovnako aj na rôznych konferenciách. 

Hlavnou otázkou je, ako nastaviť zvyšujúce sa náklady, aby sa firmy udržali aj s ohľadom na prichádzajúcu recesiu predpovedanú na budúci rok. Na druhej strane si zamestnávatelia uvedomujú, že náklady na život ich zamestnancov sa zvyšujú prakticky denne. 

V našom prieskume sme sa pýtali zhruba 4 900 ľudí, čo sú najčastejšie dôvody odchodu zo zamestnania. Prvým bol nízky plat, hneď za ním fakt, že jeho firma nerieši infláciu, a tretím dôvodom bolo, že nefunguje manažment. To sú tri najčastejšie dôvody, prečo ľudia odchádzajú zo zamestnania. 

Môže sa teda stať, že firmy, ktoré nebudú reagovať na rýchlo rastúcu infláciu a nebudú zvyšovať platy, začnú prichádzať o svojich zamestnancov?

Na poslednej konferencii som dávala odporúčanie, že je veľmi dôležité komunikovať so zamestnancami. Aj keď si zamestnávateľ nemôže dovoliť výrazne zvýšiť platy, je dôležité, aby odkomunikoval, prečo je tomu tak. 

Portál Profesia je takým barometrom na trhu práce a ukazuje, že firmy začali byť opatrné, čo sa týka náboru nových ľudí.

Najhoršie je mlčať. Ľudia si potom začnú vytvárať domnienky, že manažment nič nerobí, aj keď to možno intenzívne rieši, ale k ľuďom sa to nedostane. Najčastejším riešením firiem je zvýšenie platov o infláciu alebo jednorazový príspevok na zvýšené náklady. 

Na budúci rok sa predpokladá recesia, ale zároveň aj rast inflácie, ktorá by sa mohla dostať až na úroveň 20 %. Máte nejaký predpoklad, čo sa bude diať na slovenskom pracovnom trhu?

V takejto situácii sme prvýkrát. Nemáme čarovnú guľu, aby sme dokázali predpovedať, čo sa bude diať. Ak pri cenách energií nastanú najhoršie scenáre, bude to mať vplyv na všetky výrobné podniky. Keď sa začne rúcať sektor výroby alebo automobilový priemysel, ktoré sú dominantou slovenského trhu, môže to mať dominový efekt na trh práce. 

Nechcem však strašiť. Stále si myslím, že to azda prejde. Tento rok sme mali naozaj rekordný počet voľných pracovných pozícií, medziročne ich počet narástol o 3- až 6-tisíc. Firmy pociťovali nedostatok kvalitnej pracovnej sily a nevedeli ju nájsť. Navyše zamestnávatelia bojovali aj s tým, že im kvalitných zamestnancov brala konkurencia.  

Do augusta sme mali nárast v počte voľných pracovných miest o 20 až 30 %, aktuálne vnímame, že rast sa spomalil a dostávame sa na úroveň z minulého roka. Portál Profesia je takým barometrom na trhu práce a ukazuje, že firmy začali byť opatrné, čo sa týka náboru nových ľudí. 

Máte informácie, že by niektoré firmy museli z dôvodu šetrenia hromadne prepúšťať?Stalo sa to v Slovalcu, kde museli prepúšťať preto, že si nezastropovali ceny energií na ďalšie obdobie. Podľa mňa sa to opäť dotkne celého odvetvia hotelov, reštaurácií a gastra. 

Rozprávala som sa s hoteliermi a uvažujú o dočasnom zatvorení svojich hotelov.

V niektorých mesiacoch sa im neoplatí mať otvorené, keďže náklady na energie budú príliš vysoké na to, aby ich zisk dokázal pokryť aj tie ostatné. Dokonca aj v prípade plne obsadeného hotela. 

Kríza sa najviac dotkne spomínaného odvetvia hotelierstva a gastra a aj tých, ktorí potrebujú na prevádzku veľké množstvá energií, a tak ich aktuálne vysoké ceny výrazne ovplyvnia.

Ceny za ubytovanie by museli byť niekoľkonásobne vyššie, čo si nikto v aktuálnej situácii nemôže dovoliť. Už teraz je zdražovanie veľmi citeľné v gastre. Ani vo foodcourtoch nákupných centier sa človek pomaly nenaje pod 10 eur. Ľudia navyše začínajú šetriť, tým sa začína znižovať spotreba a záujem o služby. Ekonomika sa tak bude spomaľovať, až sa zastaví. To je vlastne taký bežný cyklus.

Budú ľudia odchádzať zo zasiahnutých odvetví a začnú si hľadať prácu v iných? 

Nemyslím si, že to bude také rýchle. Skôr sa ocitnú na pol roka alebo až rok na úrade práce. Zažili sme to počas pandémie. Mnohí ľudia z odvetvia gastra a hotelierstva odišli do iných segmentov, ako napríklad výroba. 

Táto zmena im priniesla oveľa väčšiu istotu a stabilitu. Slovensko je naozaj konzervatívne a pre mnohých ľudí je hlavný atribút práve stabilita a istota. Ľudia nemajú radi veľké zmeny a neistotu, preto volia segmenty, kde je to istejšie. 

Dá sa nejako predpovedať, ktoré odvetvia budú aj počas krízy stabilné a ktoré, naopak, nie?

Myslím, že práve informačné technológie vnímam ako tie, ktoré prežívajú krízy trošku ľahšie. Síce bojujú s nedostatkom ľudí, ale to je tá lepšia situácia. Inflácia by sa nemusela zásadne dotknúť ani servisných centier, minimálne v tej prvej fáze. Na Slovensku ich je skoro 50 a zamestnávajú viac ako 37-tisíc ľudí. Odvetvie bankovníctva a poisťovníctva reaguje na krízu zvyčajne s oneskorením o trištvrte roka.

Kríza sa najviac dotkne spomínaného odvetvia hotelierstva a gastra a aj tých, ktorí potrebujú na prevádzku veľké množstvá energií, a tak ich aktuálne vysoké ceny výrazne ovplyvnia. Mám na mysli napríklad automobilový priemysel a strojárstvo. Automobilový priemysel je v špecifickej situácii, keďže po pandémii je nedostatok nových áut a čakacie lehoty na auto sú stále na úrovni jedného roka, niekedy aj viac. Pracovných pozícií preto nebude menej, ale spomalí sa nábor na tie nové.

Firmy zažili nedostatok ľudí, a preto si myslím, že budú hľadať spôsoby, ako si ich nechať. Možno sa vytvoria koncepty flexibilného pracovného času. Táto situácia otvára priestor na kreativitu a každá jedna kríza podporuje inovácie. Ja hovorím, že to je vždy v rovnováhe. Všetko zlé prináša aj niečo dobré. 

Dobieha nás klimatická kríza, potrebujeme niečo zmeniť a nemôžeme fungovať tak, ako sme fungovali doteraz. Je dôležité, aby sme vytvorili udržateľný biznis, ktorý bude v harmónii. Samozrejme, zisk je dôležitý, ale zároveň by sme mali myslieť na to, akú daň si vyberá na prostredí.

Bude teda jedným z riešení vytvorenie možnosti práce na čiastočné úväzky? Jedným z problémov slovenského pracovného trhu bol ich nedostatok.

Určite áno. Ak firmy nebudú chcieť stratiť svojich zamestnancov a nebudú mať pre nich prácu na plný úväzok, myslím, že budú k tomu pristupovať. Firmy si musia uvedomiť, že nájsť nového kvalitného človeka je pre nich oveľa drahšie ako si udržať zamestnanca hoci len na polovičný úväzok.

Firmy budú musieť inovovať a vymyslieť, čo bude v tejto situácii pre nich najvýhodnejšie, no dôležitý bude aj férový prístup k zamestnancom. Počas pandémie sme videli, že akým spôsobom sa firma zachovala k svojim ľuďom, tak sa potom ľudia zachovali k nej. 

Aj nám v Profesii v roku 2020 klesli tržby o 80 % a museli sme pristúpiť k nejakým radikálnym riešeniam a osekať niektoré benefity. Ľudia vo firme to chápali, lebo vždy sme sa k nim správali férovo. Každý týždeň sme navyše komunikovali, ako sa darí trhu a ako vyzerajú čísla. Vrátilo sa nám to v podobe lojality zamestnancov, ktorí podržali svojho zamestnávateľa.

Zníženie platov o 20 % by mohlo byť aktuálne až existenčným problémom.

Ak sa firma zachová neférovo, nekomunikuje a ľuďom nevysvetľuje situáciu, nemôže čakať lojálnosť. Navyše je tu aj ďalšia premenná. Opakujem to asi v každom jednom rozhovore, šírenie dobrého mena je rýchle, ale šírenie zlého mena je ešte rýchlejšie. 

Čo je príkladom zlej komunikácie alebo neférového prístupu?

Boli firmy, ktoré znížili platy na 80 %, ale potom sa už k pôvodnému stavu nevrátili ani v období, keď sa firme darilo. Ak zamestnávateľ zníži platy, mal by toto rozhodnutie prehodnocovať každé 2-3 mesiace a na základe toho spätne vracať financie zamestnancom. Či už v podobe 13. alebo 14. platu, alebo nejakými mimoriadnymi odmenami. 

Zamestnanec musí vidieť snahu zamestnávateľa, že chce komunikovať a podniká férové kroky. To, čo zamestnávateľ sľúbi, by mal aj splniť. Je to obrovský priestor na zlepšenie manažmentu firmy. Ako som už spomínala, najčastejším dôvodom odchodu mnohých zamestnancov je práve nefunkčný manažment a nekomunikovanie v krízovej situácii. 

Počas pandémie, keď firmy znižovali platy, bola však iná situácia. Inflácia bola rekordne nízka a dnes by zníženie platov o 20 % bolo pre mnohých ľudí veľmi problematické. Ak by firmy nemali pre zamestnancov prácu na plný úväzok, môžu im umožniť pracovať čiastočne niekde inde?

Zníženie platov o 20 % by mohlo byť aktuálne až existenčným problémom. Firmy im môžu skrátiť úväzky, aby mohli pracovať inde, alebo sa môžu dohodnúť, že teraz bude pre nich výhodnejšie dať výpoveď a byť na úrade práce. Keď sa situácia zlepší, tak budú prvými, koho prijmú naspäť, a môžu si podpísať nejaké memorandum. Na druhej strane chápem aj firmu, keď si jednoducho nemôže dovoliť niektorých zamestnancov, ale je to len o komunikácii.