Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Dolným Zemplínom zmietali boje mafiánov, ktorí si nič nedarovali.
Podsvetiu dolného Zemplína v 90. rokov kraľovali konkurenčné organizované skupiny tóthovcov a muszkovcov. Navzájom si vracali menšie či väčšie údery, až kým výbušnina plná skrutiek a klincov neroztrhala šéfa prvého gangu Júliusa Tótha na kusy.
Jeho život mal cenu zhruba 1 000 000 slovenských korún. Konkurent Peter Muszka sa však z triumfu radoval iba krátko. Pár mesiacov nato ho gangstri Mikuláša Černáka zastrelili tromi ranami do hlavy.
Na prelome milénia sa postupne otvárala cesta nájomnému zabijakovi Branislavovi Adamčovi, ktorý so svojou partiou kriminálnikov vraždil ako na bežiacom páse. Pri jednom z týchto„krvavých žoldov“ dokonca zastrelil ženu a 10-ročného chlapca.
Ďalšie články o násilnej mafii z 90. rokov a zo začiatku milénia nájdeš tu.
V tomto článku si prečítaš:
Ako vyzeralo miesto činu po explózii bomby so skrutkami a s klincami.
Ktorí dvaja muži patria medzi najdlhšie nezvestných Slovákov.
Prečo nájomného vraha Jána Šovčíka volali Tichá smrť.
Ktorý mafián má podľa Mikuláša Černáka „chorý mozog“.
Čo robili na juhovýchode Slovenska bratia Mellovci.
Mafián, ktorého urazili slová politika
Július Tóth začiatkom 90. rokov v oblasti dolného Zemplína prevádzkoval bezpečnostnú službu Slovakia Panda. Tú podľa Finstatu založil 15. decembra 1993 na „účely ochrany majetku a osôb“. Neskôr do predmetu podnikania doplnil aj služby „súkromných detektívov, potraviny, tabakové výrobky, alkoholické a nealkoholické nápoje v originálnom balení“ a ďalšie.
Inými slovami povedané, išlo o vypaľovanie a pašeráctvo. Okrem toho robili muži Júliusa Tótha aj „poriadky“ s Rómami, zastavovali na cestách autá a vyberali fiktívne pokuty. V podstate sa teda pasovali do roly miestnych „šerifov“.
István Pásztor, vtedajší poslanec NR SR a primátor Kráľovského Chlmca, kde Panda operovala, vyzval v roku 1995 ministra vnútra Ľudovíta Hudeka, aby voči esbéeske Júliusa Tótha zasiahol, informuje Plus 7 dní.
Šéf Pandy preto v polovici marca cestoval z juhovýchodu až do Bratislavy, aby na tlačovej konferencii obhájil svoje meno a zároveň sa čiastočne primátorovi povyhrážal. Brániť sa však vedel aj tvrdším spôsobom než len vyjadreniami na tlačovke.
Vyše 20 rokov nezvestní, no takmer určite mŕtvi
Július Tóth mal aj väčšie problémy ako tlak od politika Istvána Pásztora. Na dolnom Zemplíne okrem jeho chlapov operovala aj skupina vedená Petrom Muszkom, ktorý proti nemu viedol menšiu vojnu. Vzájomné prestrelky a očierňovanie v novinách sa stali bežnou rutinou. Horšie však bolo, keď sa niekto rozhodol vypovedať nielen pred novinármi, ale aj pred políciou.
Tóthova skupina sa preto v októbri 1996 postarala o únos Jána Stanka a Milana Csalfu, ktorí cestovali s Karlom Szatmárim. Ten v jednom procese vypovedal proti Júliusovi Tóthovi. Csalfu a Stanka odviezli do kúpeľov v Kráľovskom Chlmci a odvtedy ich nikto nevidel. Szatmárimu sa podarilo utiecť. Informáciu pre Refresher potvrdil Ján Petrovič, autor knihy Slovenská mafia: príbehy písané krvou (náš rozhovor si môžeš prečítať tu).
„Vozidlo, ktorým odišli, sa našlo vo Veľkých Kapušanoch dňa 13. 10. 1996 na Záhradnej ulici pred rodinným domom č. 69. Šetrením bolo zistené, že obidvaja boli svedkami násilného trestného činu,“ napísala polícia na Facebooku v roku 2018 o Jánovi Stankovi a Milanovi Csalfovi. Doposiaľ sú evidovaní ako nezvestní, je však takmer isté, že ich koncom roka 1996 zavraždili.
Bomba z klincov a zo skrutiek
Peter Muszka chcel so svojím konkurentom Júliusom Tóthom nadobro skoncovať. Pomoc našiel u bratov Ivana a Karola Mellovcov a bosa Banskej Bystrice Mikuláša Černáka, v ktorého garáži zmontovali bombu. Na skladaní nálože sa údajne podieľali okrem iného bratia Mellovci a Ján Šovčík, prezývaný Tichá smrť, píše SME.
„Ivan Mello mi vravel, že ho volali Tichá smrť. Vraj veľa nerozpráva a robí pre nich takéto veci,“ tvrdil Černák na súde. Neskôr zavolali na pomoc aj nájomného zabijaka Jozefa Roháča alias Potkana.
Výbušninu vložili do automobilu, ktorý zaparkovali vedľa vozidla Júliusa Tótha pred jeho barom s názvom Panda. Keď Muszkov sok 20. mája 1997 nastupoval v Čiernej nad Tisou do auta, bomba naplnená skrutkami a klincami uložená vo vedľa odstavenom žiguli explodovala a telo mafiánskeho pohlavára roztrhala na kusy.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Prečo černákovci zabili mafiána z dolného Zemplína, ktorému predtým pomohli zabiť konkurenta.
Peter Muszka sa tak stal na veľmi krátky čas šéfom tamojšieho podsvetia. Onedlho si to však u bosa Banskej Bystrice značne pokazil. Vraj sa totiž chválil, že robí pre Mikuláša Černáka, a čo je hlavné, nezaplatil za objednávku vraždy.
Za nesplatenie dlhu dostal ako odmenu trojicu guliek, ktorými mafiánski zabijaci prevŕtali jeho hlavu. Telo Petra Muszku pohodili pri horskom priesmyku Čertovica, kde ho polícia našla 11. júla 1997. K účasti černákovcov na vražde sa banskobystrický bos priznal aj vo svojej knihe s názvom Prečo som prelomil mlčanie.
„Následne sme my Bystričania spolu so Szatmárim dali dole Petra Muszku z východného Slovenska, ktorý tam prebral také vodcovstvo v skupine po zavraždenom Tóthovi. Szatmári už od polovice roku 1997 kontroloval región v okolí Čiernej nad Tisou, v Kapušanoch na východnom Slovensku a ďalší v regiónoch Rimavská Sobota, Revúca a iných,“ napísal Mikuláš Černák. Okrem jeho človeka Szatmáriho v danej oblasti operovali aj mladí bratia Branislav a Erik Adamčovci. Obaja začínali pracovať u Petra Muszku, no veľmi rýchlo prevrátili kabát.
Nájomný zabijak, ktorý vraždil aj preto, aby pomohol bratovi
Szatmári skončil krátko po vraždách Tótha a Muszku vo väzbe, čím sa do popredia dostali bratia Branislav a Erik Adamčovci. Podľa vyšetrovateľov v lete 1999 zastrelili jedného zo svojich konkurentov – Alberta Sisáka.
Toho Branislav Adamčo vylákal na parkovisko pred hotel Olympia na Zemplínskej šírave, kde ho ich vtedajší spolupracovník Július Krátky zastrelil guľovnicou. Krátky neskôr voči Adamčovcom vypovedal vo viacerých procesoch a tvrdil, že Sisáka zastreliť nechcel, no nemal na výber.
„V ten osudný večer som mal pôvodne robiť šoféra a dávať pozor, no Erik mi v aute cestou na šíravu povedal, že strieľať budem ja. Videl na mne, že som sa zľakol, no opakoval, že sa nemám báť. Na mieste mi dal guľovnicu a on vzal nejakú brokovnicu. Povedal, že ak ja netrafím, on určite trafí mňa,“ cituje výpoveď Krátkeho SME.
Na prelome milénia sa Erik Adamčo dostal do väzby pre pokus o vraždu istého Miroslava Zaťka, ktorý policajtom ukázal na mafiána prstom. Erik Adamčo z väzby požiadal svojho brata Branislava a ďalších členov skupiny, aby pre neho zavraždili Jána Baláža alias Buvara. Ten mal ešte pred svojou smrťou podpísať falošné priznanie, že sa pokúsil zabiť Miroslava Zaťka, čím by zbavil Erika Adamča viny.
V prípade tejto vraždy voči Adamčovcom vypovedal ďalší z ich bývalých členov menom Nikola Pajdič, niekdajšia pravá ruka bosa skupiny Branislava Adamča. „Braňo nám povedal, že Erik z väzenia odkázal, že Buvara majú dať dole,“ vyhlásil pred súdom podľa Topiek.
Pajdič ďalej opísal, ako Branislav Adamčo spoločne s komplicom zvalili Buvara na zem a škrtili ho pomocou opaska alebo lana. Telo muža neskôr vyzliekli zo šiat a zakopali. Branislav Adamčo sa proti výpovediam bývalých členov skupiny opakovane bránil.
Nazýval ich krysami a tvrdil, že proti nemu svedčia len preto, aby si sami polepšili. Za krysu označil aj Mikuláša Černáka a tvrdí, že s ním má dlhodobo zlé vzťahy. Nie div, Černák totiž orgánom činným v trestnom konaní povedal, že sa mu Adamčo priznal k jednej z vrážd.
Černák o ňom povedal, že má „chorý mozog“
V roku 2000 sa Branislav Adamčo nechal najať na vraždu nepohodlného svedka Mariana Karcela, ktorý svedčil proti Mikulášovi Černákovi. Adamčo ho zastrelil samopalom priamo pred jeho domom v Kynceľovej.
Svoju vinu však odmieta. „O usmrtení Karcela viem len to, čo je v spise. I keď som právoplatne odsúdený za jeho vraždu, skutok som nespáchal,“povedal na súde.
Zhruba štyri roky nato Branislav Adamčo a jeho skupina brutálne zavraždili železničiara Arpáda Nistora. Tomu údajne ponúkali spoluprácu pri pašovaní cigariet cez hranice, on však odmietol, a tak ho zaškrtili lanom, uvádza Pravda.
Azda najznámejšiu a zároveň najbrutálnejšiu popravu však Branislav Adamčo vykonal v Moste pri Bratislave. Nájomného zabijaka Adamča si vtedy na vraždu expolicajta Juraja Gála údajne objednal Karol Mello, ktorý sa neskôr ukrýval pred spravodlivosťou na Belize. V aute, po ktorom mafiánski kati strieľali, sa však nachádzala Gálova partnerka a jeho 10-ročný syn. Toho Adamčo po pristúpení k autu „dorazil“.
„Ak by tento mafián nebol nosil za našich čias ešte plienky a toto by bol vykonal, tak by som mu bol osobne z jeho hlavy vystrelil ten jeho chorý mozog. Pretože to, že si nebol istý, kto v tom aute sedí, je len jeho vyviňovanie sa, keď je dokázané, že ešte prišiel aj k autu a dal rany istoty žene aj chlapcovi, ktorí ešte žili,“ komentoval vraždu dieťaťa a ženy Mikuláš Černák v knihe Prečo som prelomil mlčanie.
Branislav Adamčo tvrdí, že vraždu nespáchal. Prokurátor na súde však čítal výpoveď svedka, podľa ktorého sa mu vraj so zabitím ženy a dieťaťa priznal. „Bol nervózny a na teletexte prehadzoval strany. Písali tam, že pri Bratislave boli zastrelení žena a dieťa. Braňo povedal, že to do*ebal,“ cituje prokurátora TV Markíza.
Branislava Adamča na súde obhajovala aj jeho družka. „Poznám Branka 20 rokov a viem, že nie je svätý. Som si istá, že s touto vraždou nemá nič spoločné, lebo on by nikdy neublížil dieťaťu ani žene,“povedala.
Tým sa však výpočet vrážd Branislava Adamča nekončí. Podľa rozsudku z roku 2021 stál aj za popravou Milana Šimurdu a Štefana Kotku. V obvinení prokurátor podľa SME uvádza, že Branislav Adamčo v roku 2000 Milana Šimurda v lese pri Čičarovciach 38-krát bodol neznámym ostrým predmetom.
O rok nato spolu s komplicom v pivnici jedného domu vo Veľkých Kapušanoch uškrtil Štefana Kotku oceľovým lanom. Branislav Adamčo sa vraj obával, že ho chce Kotka odstrániť, a tak konal ako prvý.
Za všetky menované vraždy a ďalšie skutky si Branislav Adamčo odpykáva doživotný trest. Erik Adamčo je odsúdený na 25 rokov väzenia.