Jednou z firiem, ktorá vyvolala záujem verejnosti na Expe 2020 v Dubaji, je aj slovenský výrobca vírnikov Nisus Aero. Firma, ktorá ich vyrába, sídli v industriálnej časti Topoľčian v nenápadnej budove. Málokto by predpokladal, že sa v nej vyrábajú vírniky, ktoré zaujali aj arabského šejka Muhammada bin Rášida Ál Maktúma. Práve slovenský vírnik pritiahol pozornosť futuristickým dizajnom, možnosťou panoramatického výhľadu a vlastnosťami, ktoré zatiaľ neponúka žiadna konkurenčná firma. 

Majiteľom firmy je Jindřich Záhumenský, ktorý spolu s konštruktérom Ondrejom Jančovičom vyrobil vírnik ako luxusnejšiu verziu rogala.

„Motivácia majiteľa na jeho vytvorenie bola frustrácia. Sám rád lietal na rogale, ale meria dva metre a má rád pohodlie, no nič, čo by spĺňalo jeho kritériá, na trhu nebolo. Postupne preto začali spolu s konštruktérom Ondrejom pracovať na prvých nákresoch vírnika. Množstvo svetových vynálezov vzniklo z rovnakého dôvodu: niekto nedokázal nájsť pre seba vyhovujúci produkt, a tak ho sám vytvoril,“ hovorí Martin Jelínek, ktorý má na starosti marketingovú komunikáciu spoločnosti.

Ekonomická podstránka Refresheru Disrupter pravidelne prináša príbehy slovenských firiem, ktorým sa podarilo na trhu zaujať svojou jedinečnou technológiou alebo originálnym biznisovým riešením. Ak ťa baví ekonomika a svet podnikania, staň sa členom klubu REFRESHER+ a dostaň sa k neobmedzenému obsahu.

Vírnik spadá do kategórie ultraľahkých lietadiel. Na prvý pohľad pripomína klasický vrtuľník, no v časoch, keď sa zásadne rieši znižovanie uhlíkovej stopy, má jednu obrovskú výhodu. Keďže rotor vrtule poháňa vzduch a nie motor, spotreba paliva je desaťkrát nižšia a násobne nižšie sú aj náklady na jeho údržbu. Zásadne sa tak znižuje aj jeho uhlíková stopa a stáva sa dopravným prostriedkom, ktorý bude spĺňať aj prísne ekologické regulácie v budúcnosti. 

Chceli sme si kúpiť spoločné rogalo. Prešli sme niekoľko krajín a nenašli sme žiadne, v ktorom by sme sa s našou výškou cítili komfortne. Povedali sme si, že zostrojíme vlastné.

Vo svete je len zopár výrobcov vírnikov. V Španielsku, Nemecku, Poľsku a už aj na Slovensku. „Prvým používateľom v Československu bol Baťa, ktorý k nám vírnik doniesol zo zahraničia a používal ho na krátke lety,“ hovorí nám majiteľ Nisusu Záhumenský počas toho, ako nás prevádza dielňou.

V priestoroch sa nachádzajú prakticky dve jeho spoločnosti. Joker Trike, ktorá vyrába rogalá, a Nisus Aero, ktorá vyrába vírniky. „S konštrukciou prvých rogál sme začali v roku 2007 a o tri roky neskôr sme začali s prvými náčrtmi vírnikov, v roku 2012 sa začal ich vývin,“ pokračuje.

Majiteľ sa k výrobe rogál dostal úplnou náhodou. Pôvodne sa venoval rôznym typom podnikateľských činností a jednou z nich bola aj montáž bezpečnostných dverí. U zákazníka, ktorého vykradli, uvidel v garáži prvýkrát rogalo. „Vtedy ma to chytilo za srdce. Zhodou okolností som súčiastky na bezpečnostné dvere nakupoval od Ondreja, ktorý tiež lietal. Chceli sme si kúpiť spoločné rogalo. Prešli sme niekoľko krajín a nenašli sme žiadne, v ktorom by sme sa s našou výškou cítili komfortne. Povedali sme si, že zostrojíme vlastné,“ pokračuje.

Rogalo, ktoré vytvorili, si nakoniec našlo svojich zákazníkov v Európe. Bolo totiž oveľa komfortnejšie, než predávala konkurencia. Firma časom získala nemeckého partnera. „V tom čase sme mali nákres vírnika a zaujal aj nášho nemeckého partnera. Podľa neho mal náš vírnik potenciál uspieť na trhu, pretože všetky ostatné boli malé a nekomfortné. Naše názory sa pri konštrukcii v mnohom rozchádzali a po troch rokoch sa naše cesty nakoniec rozišli a my sme zostali na všetko sami,“ vysvetľuje Záhumenský.

Dvojici sa aj napriek komplikovanej situácii podarilo vytvoriť vírnik, ktorý mal výkon, no zároveň disponoval komfortným sedením. Ako jediný na trhu stále disponuje možnosťou sedenia dvoch ľudí vedľa seba, je priestranný a poskytuje panoramatický výhľad.

V roku 2020 sa firma začala viac zameriavať na zlepšovanie marketingu a jej vírnik dostal meno Nisus, čo po latinsky znamená jastrab. „Vírnik pri pristávaní aj s vypnutým motorom totiž simuluje krúženie dravca,“ hovorí marketér firmy Martin Jelínek.

Dodáva, že vírnik z oblohy nepadne, pretože jeho vrtuľa sa vo vzduchu točí na rovnakom princípe ako padajúci list. Firma v rámci fókusovania na marketing spustila aj webstránku, s identitou a logom im pomohla uznávaná slovenská grafička Mikina Dimunová. 

Vírnik dokážeme poskladať podľa požiadaviek na mieru. Nemáme problém ani s vykladaním Swarovského krištáľmi.

Podľa slov Martina Jelínka sa spoločnosti Nisus podarilo prepojiť rekreačné a profesionálne lietanie, ktoré je dostupnejšie pre ľudí. Vírniky majú potenciál napríklad v krajinách, v ktorých sa obyvatelia potrebujú presúvať z ostrova na ostrov, ako napríklad v Nórsku alebo arabských emirátoch. „Ich ďalšie využitie je napríklad monitorovanie terénu. Je to najpomalší lietajúci prostriedok, ktorý dokáže letieť rýchlosťou len 30 kilometrov za hodinu. Vtedy dokážete podrobne pozorovať okolie. Náš vírnik má aj úložný priestor, takže v budúcnosti sa môže využívať aj ako vzdušný taxík,“ dodáva.

Firma spolupracuje aj s výskumnými ústavmi, so Slovenskou akadémiou vied a s Technickou univerzitou v Košiciach a spoločne hľadajú čo najekologickejšie a najľahšie materiály. „Vírnik má dolet 350 až 500 kilometrov. Má jednoduché manévrovanie pomocou jedného joysticku. Na vzlet potrebujete len 50-metrový rozbeh a dokáže pristáť prakticky kdekoľvek,“ pokračuje majiteľ Záhumenský. 

Jednou z hodnôt firmy je aj silný vzťah k ekológii. Samotný vírnik je istou ekologickejšou alternatívou ku klasickým vrtuľníkom a spoločnosť pracuje aj na vývoji využitia vodíkového a elektrického motora. 

Slovenský vírnik by sa mohol v budúcnosti stať aj súčasťou výbavy mexickej polície, ktorá v ňom videla potenciál najmä na monitorovanie terénu.

Výroba jedného vírnika trvá tímu zatiaľ jeden a pol roka, keďže sa všetko skladá doslova ručne. Konštruktér Ondrej Jančovič nám počas návštevy vysvetľuje, ako prácne vzniká v ich dielni každý diel karosérie.

„Aktuálne máme hotové tri prototypy vírnikov a chceli by sme expandovať globálne. Výrazne nám pomohla účasť na Expe 2020 v Dubaji, keď náš produkt zaujal vo svete,“ hovorí Martin Jelínek a dodáva, že firma potrebuje získať nemalé investície na to, aby mohla rozšíriť svoju výrobu.

Firma rokuje s niekoľkými potenciálnymi klientmi. „Vírnik dokážeme poskladať podľa požiadaviek na mieru. Napríklad v Dubaji je priemerná teplota 40 stupňov, čiže musíte vedieť zabezpečiť klímu. My sme v tomto flexibilní a nemáme problém ani s vykladaním Swarovského krištáľmi,“ dodáva s úsmevom Jelínek.

Slovenský vírnik by sa mohol v budúcnosti stať aj súčasťou výbavy mexickej polície, ktorá v ňom videla potenciál najmä na monitorovanie terénu. „Iný kraj, iný mrav. Stretnutia s ľuďmi z Latinskej Ameriky a uzatvorenie potenciálnej spolupráce trvá trošku dlhšie ako u nás a rokovania sa môžu natiahnuť aj na pol roka alebo aj celý rok,“ pokračuje Jelínek.

Okrem účasti na Expe nemáme od štátu žiadnu podporu, hoci máme vyrobený funkčný prototyp, o ktorý je záujem.

Príjem na stavbu a nákup súčiastok nových vírnikov má firma stále najmä z predaja rogál, ktoré si našli svoju klientelu po celom svete. Prechádzame okolo rogala s vodnými plavákmi, pri ktorom majiteľ firmy prehodí, že ide o rogalo vyrobené na mieru pre klienta do Malajzie. Pred mesiacom dostali zákazku zo Salvádora alebo z Austrálie.

Firma by si postupne chcela vybudovať klientelu aj na predaj vírnikov. Hoci slovenské vírniky zaujali svetové inštitúcie a aktuálne prebiehajú rokovania o dodávke väčších množstiev, spoločnosť by potrebovala menšie zákazky, ktoré by zatiaľ financovali ďalší vývoj a nákup dielov. „Okrem účasti na Expe nemáme od štátu žiadnu podporu, hoci máme vyrobený funkčný prototyp, o ktorý je záujem. Ďalší vývoj stále financuje majiteľ zo svojho vrecka,“ hovorí Jelínek.

Konkurencia firmy Nisus Aero sídli v Európe. „Poľský vírnik je veľmi jednoduchý, ale nášmu dizajnu sa zďaleka ani nepribližuje. Španielsky vírnik Ela má nekomfortný nástup a výstup a je úzky a malý. Nemecký vírnik má vyrobených najviac kusov. Z tejto trojice je asi najlepší, ale má zlý výhľad a aj doň sa zle nastupuje a zle sa z neho vystupuje,“ pokračuje Záhumenský. 

Ak ide o dizajn, komfort alebo panoramatický výhľad, jednoznačne vyhráva slovenský vírnik Nisus. „My sme sa zamerali na kvalitu, nevieme preto stlačiť cenu dole. Navyše prototyp Nisus sme oficiálne dokončili pred tromi rokmi, čiže sme na trhu nováčikom a bojujeme so značkami, ktoré majú predané tisíce, niektoré až desaťtisíce kusov. Nie je to jednoduché postavenie v rámci konkurencie, ale vieme, že naša vízia a produkt sú jedinečné,“ pokračuje Jelínek.

Spoločnosť rozbehla aj spoluprácu so slovenskými leteckými akadémiami a dúfa, že si bude nachádzať klientov aj doma. 

Súčasťou našej návštevy je aj skúšobná jazda na vírniku. Veľmi prekvapivým je pre nás to, ako ticho dokáže vírnik letieť, a takisto fakt, že na rozbehnutie a vzlietnutie stačí vírniku doslova kus poľnej cesty. „Chceme pracovať na tom, aby sme lietali ešte tichšie, a na ešte lepších motorických vlastnostiach,“ hovorí nám Záhumenský. 

Súčasťou tímu Nisus je aj pilot Karol Novák, ktorý zalietava nové vírniky a podieľal sa aj na ich vývoji. Kedysi bol armádnym pilotom a láska k lietaniu ho stále neopustila. Ani nie za dve minúty sme vo vzduchu a na Topoľčany sa pozeráme z panoramatického vírnika. Po návrate na zem iba konštatujeme svoje prekvapenie, že pri lete vírnikom necítiť prakticky žiadny rozdiel od letu vrtuľníkom.