Vysoké školy sa možno zatvoria úplne, základným a stredným hrozí dištančné vyučovanie. Ako ich ovplyvní energetická kríza?

Vláda ani tri týždne po začiatku školského roka nemá ministra školstva, prezidentka Zuzana Čaputová poverila vedením rezortu predsedu vlády Eduarda Hegera. V čase zúriacej energetickej krízy tak počuť najmä zástupcov škôl, ktorí sa obávajú, že už čoskoro nebudú mať na účtoch peniaze na to, aby zaplatili účty. Do úvahy naďalej prichádza aj „čierny“ scenár so zatváraním škôl a s prípadným dištančným vyučovaním. 

Vysoké školy dávajú Igorovi Matovičovi a Eduardovi Hegerovi dva mesiace, aby im poslali peniaze. V opačnom prípade sa vraj 17. novembra zatvoria a nebudú vyučovať vôbec, pretože by neušetrili ani na vyučovaní cez internet. 

„Nie je to blaf. Keby sme si to potom rozmysleli, nikto nás už nebude brať vážne,“ povedal Denníku N Marek Števček za Slovenskú rektorskú konferenciu. S rezortom financií vraj o peniazoch diskutujú od začiatku roka, Igor Matovič však stretnutie odmietol z dôvodu časovej vyťaženosti. 

Bývalý minister školstva Branislav Gröhling by prípadné zatváranie škôl považoval za zlyhanie štátu. Tvrdí, že na ministerstve financií už minimálne osem mesiacov vedia, že školám bude chýbať viac ako 50 miliónov len na energie. 

Matovič vyťahuje peňaženku, ale chýbajú desiatky miliónov

Ministerstvo školstva Refresheru napísalo, že celková suma, ktorú zriaďovatelia základných a stredných škôl požadujú na dofinancovanie energií, sa podľa najnovších údajov z augusta 2022 zvýšila na 42,7 milióna eur. Vysoké školstvo treba dofinancovať ďalšími 20 miliónmi eur. 

Problematické podľa rektora Univerzity Komenského v Bratislave Mareka Števčeka nie sú len vysoké ceny energií, inflácia, ale aj neustále sa znižujúca štátna dotácia do vysokého školstva. „Obzvlášť v týchto časoch ju považujeme za absolútne likvidačnú,“ povedal rektor UK. Skonštatoval, že najväčšej slovenskej univerzite len v tomto roku chýba na energie 5,5 milióna eur.