Vysoké školy sa možno zatvoria úplne, základným a stredným hrozí dištančné vyučovanie. Ako ich ovplyvní energetická kríza?

Šéf komory učiteľov Vladimír Crmoman poukazuje na dlhodobé podfinancovanie základných a stredných škôl. „Dlhodobo hovoríme, že treba zvýšiť dotácie školám, pretože ich dlho vlády nezvyšovali a dávno nezodpovedajú trhovým podmienkam týkajúcim sa cien tovarov, pohonných hmôt alebo energií. Ministerstvo financií to posledné roky zanedbávalo, kým náklady rástli.“

Podľa Crmomana už pred štyrmi rokmi boli v situácii, keď 90 percent nákladov na školstvo tvorili platy, na bežný chod školy platili štát a samosprávy len 10 percent z celkových výdajov. „Tento pomer ukazuje, že prirodzene rástli len platy, pred desiatimi rokmi bol tento pomer úplne inde.“

Ministerstvo financií uvoľnilo v pondelok 30 miliónov eur pre regionálne školy nad rámec schváleného rozpočtu. Kompenzácie za vyššie ceny energií bude podľa ministerstva financií vláda riešiť komplexne na úrovni obyvateľov, podnikateľov či verejnej správy. Aj keď ministerstvo školstva jasne deklarovalo, že na zaplatenie energií potrebuje dvojnásobok – 60 miliónov –, rezort financií čaká na závery rokovaní s Európskou komisiou, aby vraj vedeli „vyhodnotiť celkový rozsah problému a jeho následný vplyv na rozpočet verejnej správy“.

Peniaze pre vysoké školstvo sú stále v nedohľadne. Ministerstvo sa vraj žiadosťou „zaoberá“, ani po stredajšom rokovaní vlády však nebolo jasnejšie, ako a kedy chce chýbajúce desiatky miliónov kompenzovať.

Exminister školstva Branislav Gröhling poukazuje na sekundárny problém. Ak štát nebude školy kompenzovať a tie sa preto zadlžia, nebudú môcť žiadať o eurofondy ani financie z plánu obnovy. „A to sú v posledných rokoch hlavné zdroje investícií na rozvoj školstva,“ napísal.

Hrozí dištančné vyučovanie alebo zatváranie škôl

Prípadné následky platobnej neschopnosti si uvedomuje aj rektor Števček. Dištančná forma výučby podľa neho situáciu nerieši, pretože by naďalej museli kúriť v internátoch a kvôli učiteľom a ďalšiemu personálu. „A tak ako ani svoj dom by ste nenechali na zimu nevykúrený, to isté by sme nemohli urobiť ani v našich budovách. Nemôžeme úplne vypnúť kúrenie a vypustiť systémy, malo by to ničivé dôsledky na životnosť budov a infraštruktúry,“ povedal Slovenskej rektorskej konferencie Denníku N. 

Ubytovanie pre študentov v internátoch je síce drahšie, ale najčastejšie len o sumu, ktorá pokryje reálne náklady na energie v tomto roku. V budúcom roku očakávajú prevádzkovatelia ešte oveľa vyššie ceny energií, ktoré už súčasné poplatky za ubytovanie nepokryjú. Napríklad ceny v internátoch Družba UK v Bratislave sa zmenili z pôvodných 72,53 až 97,33 eura na 88,68 až 119 eur mesačne. 

Na základných a stredných školách je zatiaľ v hre viac riešení, vláda však otvorene konkrétne plány nepomenovala. Do úvahy prichádza napríklad možnosť skráteného prezenčného vyučovania viac dní v rade. Niektoré denníky informovali o údajnom návrhu, podľa ktorého by vláda piatkové prezenčné vyučovanie nahradila dištančným, vďaka čomu by mohli na tri dni znížiť teplotu v budovách. Predseda vlády Eduard Heger už však verejnosť ubezpečoval, že výučba cez počítač nie je medzi alternatívami.

„Myslíte si, že necháme žiakov a študentov mrznúť v školách? Myslíte si, že necháme pacientov v nemocniciach mrznúť? V žiadnom prípade,“ zaviazal sa v polovici septembra 2022 predseda vlády. 

Podľa šéfa komory učiteľov Vladimíra Crmomana však zatiaľ stav energetickej krízy nasvedčuje tomu, že dištančné vyučovanie naozaj hrozí. Jedným dychom dodáva, že aj štatistiky psychiatrov a psychológov dokazujú masívny nárast počtu duševných chorôb spojených práve s diaľkovou výučbou a prerušenými sociálnymi kontaktmi počas pandémie.

Peniaze zháňajú školy po svojej osi. Súkromné školy napríklad zvyšujú školné, zvyšok škôl sa však musí obracať. O príspevky žiadajú rodičov, ale len v prípade, že majú vytvorené nadácie, môžu ďalej s týmto prostriedkami nakladať tak, aby nimi tlmili vplyv energetickej krízy. Školy sa musia riadiť rozpočtovými pravidlami a je otázne, čo s príspevkami rodičov môžu a čo nemôžu robiť. „Keď máme v Ústave SR garantovaný bezplatný prístup k vzdelaniu, v prvom rade by sa o to mal starať štát. Záťaž by nemala padať na rodiny, ktoré sú rovnako ekonomickou krízou zasiahnuté.“

Školám by teoreticky pomohlo, keby štát zasiahol aj zmenou legislatívy a uvoľnil rozpočtové pravidlá. Keď príde kríza, podľa Crmomana by pomohlo, keby mohli vyplatiť energie peniazmi pripravenými na nové učebnice alebo údržbu školy.

Crmoman tvrdí, že už dnes sa rodičia na rodičovských združeniach zaujímajú o to, ako deťom zabezpečiť prezenčné vyučovanie, aj keby to malo znamenať dobrovoľné príspevky. 

Chcú konzervatívca

Meno nového ministra školstva ešte zrejme nepoznajú ani v koalícii, v stredu predseda vlády Eduard Heger denníku SME povedal, že majú troch kandidátov – dvoch mužov a jednu ženu –, ale zatiaľ nechcel špecifikovať podrobnosti. O menách zatiaľ neinformoval ani prezidentku, ktorá je na zahraničnej ceste v Spojených štátoch. 

„Premiér Eduard Heger bude o novom nástupcovi na rezort školstva informovať najskôr pani prezidentku, a to po jej návrate zo zahraničia. Až následne budeme informovať aj verejnosť,“ napísali z Úradu vlády SR.

Prezidentka už pri vymenovaní troch odborníkov ako nástupcov za ministrov SaS apelovala na predsedu vlády Eduarda Hegera, aby sa s novým nominantom na šéfa rezortu školstva poponáhľal. 

Predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár v pondelok na Konzervatívnom summite vyhlásil, že ministra školstva ešte stále hľadajú, majú však jednu zásadnú podmienku. Musí ísť o konzervatívne orientovaného odborníka. „Mojou podmienkou je, aby to bol konzervatívne orientovaný odborník. Asi všetci tušíte prečo,“ cituje Borisa Kollára denník Postoj. 

Exminister školstva Branislav Gröhling vyhlásil, že odbornosť a vízia sú oveľa dôležitejšie ako hodnotový kompas. „Každá vláda má právo vybrať si nominantov. Je však zvláštne, keď je hneď prvou podmienkou na ministra školstva to, aby bol konzervatívec. Nikoho nezaujímajú jeho reformy, vízia, potrebné opatrenia, podmienky na investície z plánu obnovy alebo to, či vníma akútne problémy v školstve?“ pýta sa Gröhling z SaS.

Podľa Vladimíra Crmomana je chýbajúci minister školstva dôkazom, že vláda má iné priority. „Keď sa zostavuje vláda, ministerstvo školstva si všetci pohadzujú ako horúci zemiak, ktorý nikto nechce. Premiér má veľmi veľa povinností, nemá čas riadiť ďalšie ministerstvo.“ Crmoman si nemyslí, že zmena na poste ministra školstva môže spôsobiť, že Igor Matovič bude považovať investície do tohto rezortu za dôležitejšie, ako keď bol na tomto poste nominant strany SaS, s ktorým mal dlhodobý politický konflikt. Šéf komory učiteľov nepredpokladá zmeny ani v prípade, že sa nájde odborník na túto pozíciu.