Róbert dostal za trávu 12 rokov. Ako sa bráni jeho obhajca a čo s tým urobia politici?

Róbert aj jeho obhajca sa bránia tým, že ho policati o tomto nepoučili. Traja svedkovia na súde tiež tvrdili, že poučenie neprišlo. Ich slovám však súd neuveril s odôvodnením, že títo svedkovia mali pri sebe počas razie tiež omamnú látku. Súd tak dal za pravdu zasahujúcim policajtom, ktorí podľa vyjadrenia senátu vypovedali zhodne vo všeobecnom opise toho, ako podobná razia prebieha ako aj o konkrétnych okolnostiach, vrátane poučenia.  

Súd nakoniec uznal Róberta vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Do tohto paragrafu sa dostal aj vďaka tomu, že ho v minulosti už odsúdili za prechovávanie marihuany na podmienečný trest. Vďaka tomu tak teraz čelil až možnému 15-ročnému trestu.

15 rokov mu hrozilo za nález 7,76 gramov marihuany s 20 percentnou koncentráciou THC a a 0,46 gramov hašišu s 18,5 percentným obsahom THC. Podľa znalcov predstavovalo prvé množstvo 15 obvyklým jednorázovým dávkam, zatiaľ čo hašiš mal vystačiť na tri. 

 
Kriminalistická znalkyňa na súde povedala, že mal pri sebe kvalitnejšiu odrodu konope, ktoré je schopné ovplyvniť psychiku človeka. Znalkyňa lekárka hovorila všeobecne o účinkoch marihuany a okrem toho, že pri hodnotení samotného obžalovaného odkazovala skôr na posúdenie toxikológom, rozprávala o tom ako môže konope poškodiť mozgové tkanivo alebo spôsobiť demenciu. 

Tieto posudky v kombinácii so samotnou marihuanou a hašišom a svedeckými výpoveďami ostatných obvinených a policajtov vyústilo do trestu vo výške 12 a pol roka nepodmienčne v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, dvojročným ochranným dohľadom a protidrogovým liečením. Vzhľadom na to, že sa však jedná o rozsudok prvostupňového súdu tak ešte ničomu nie je koniec.

Róbertov obhajca sa tak odvoláva a tak celý prípad s najväčšou pravdepodobnosťou skončí na Krajskom súde v Košiciach. Ku spáchaniu činu sa priznal a oľutoval ho, čo je na súde poľahčujúca okolnosť.

Čo na to odborník?

 
Jeho prípad je však len jeden z mnohých, kedy sa konzumenti drog ocitnú vo výkone trestu za nenásilnú trestnú činnosť s trestom presahujúcim znásilnenie alebo zabitie. Na túto skutočnosť sme sa pýtali profesora trestného práva a prokurátora Generálnej prokuratúry SR Jozefa Čentéša.

 
„V rámci trestnej politiky Slovenskej republiky je súčasný stav právnej úpravy taký, že postihujeme držiteľov drog aj tzv. dílerov,” hovorí Jozef Čentéš s tým, že by osobne uvítal zníženie trestných sadzieb pre držiteľov určitého množstva drog, ktoré majú pre vlastnú potrebu, nie však pre dílerov.

Zároveň tvrdí, že by mala pri opakovanom čine výška trestu narastať. „Pri výške trestných sadzieb zastávam názor, že trestná sadzba by sa mala jednoznačne stupňovať pri recidíve. Tento môj názor vyplýva predovšetkým z jednoduchej premisy, že páchateľ dostal v minulosti od štátu možnosť polepšiť sa, ktorú však nevyužil,” uviedol Čentéš.

Zároveň si myslí, že by bolo do budúcna vhodné, aby sa pristúpilo k hlbšej analýze prípadov nedovolenej držby drog vplyv trestu na páchateľa. „Na základe týchto poznatkov by malo dôjsť k prehodnoteniu trestných sadzieb. Ja by som v niektorých prípadoch pristúpil k zníženiu trestných sadzieb, pri obligatórnom uložení ochranného liečenia," uzavrel.

Obvyklá jednorázová dávka

Okrem samotných trestných sadzieb je problémom aj určovanie obvyklej jednorázovej dávky. Tú vykonávajú v trestnom konaní znalci. V článku uverejnenom v odbornom časopise Alkoholizmus a drogové závislosti  spochybňoval spôsob určovania obvyklej jednorázovej dávky aj psychiater a odborník na závislosti Ľubomír Okruhlica. Jeho nadpis Obvyklá jednorázová dávka nie je medicínsky pojem dokonale vystihuje situáciu, v ktorej sa ocitne psychiater, keď má popisovať stupeň závislosti obžalovaného. 

Treba sa podľa neho totiž zamyslieť nad tým, aké prostriedky má psychiater pri určovaní obvyklej jednorázovej dávky k dispozícii. Podľa článku Ľubomíra Okruhlicu sú to „anamnestické údaje zo spisu, alebo zo zdravotnej dokumentácie, subjektívne informácie z anamnézy pri vyšetrení, okrem toho má teoretické vedomosti o účinkoch zachytenej omamnej a psychotropnej látky na ľudský organizmus”. S otázkami o dávke sa môže psychiater obrátiť na samotného obvineného ale táto informácia býva údajne skôr nadhodnotená.

Podľa Okruhlicu a právnikov, na ktorých sa vo svojej analýze odvoláva sa nesmie sa ani zabúdať na dôležitý faktor a to, že droga, s ktorou obvineného prichytili nemusí byť vôbec takej „kvality” s akou sa bežne obvinený stretáva. 

Najlepšie to vidno na príklade alkoholu, keď policajti namerajú vodičom aj 6 promile napriek tomu, že podľa Svetovej Zdravotníckej Organizácie je smrteľná dávka 3 až 4 promile.

Jediným spôsobom ako by mohol psychiater určiť vplyv drogy na zdravotný a duševný stav páchateľa trestného činu, by bol podľa Okruhlicu klinický experiment. Inak povedané, keby polícia obviní páchateľa z prechovávania napríklad marihuany, tak by museli psychiatra prizvať ako znalec danému páchateľovi marihuanu aplikovať. A musel by mu aplikovať presne tú istú vzorku, ktorú zaistili príslušníci PZ pri zadržaní páchateľa. „Ta­ké­to kli­nic­ké expe­ri­men­ty, s veľ­kým ri­zi­kom ťaž­kých, ba nie­ke­dy až smr­teľ­ných kom­pli­ká­cií, me­di­cín­ska eti­ka a zá­ko­ny nep­ri­púš­ťa­jú,“ doplnil. 

Nič také ako obvyklá jednorázová dávka totiž v praxi podľa článku Okruhlicu, ktorý cituje viacerých právnikov neexistuje pretože to je príliš široký pojem na to, aby sa používal v právnom priestore.

Čas na novelu?

Po medializácii Róbertovho prípadu a potom, čo prezidentka Zuzana Čaputová omilostila iného konzumenta drog odsúdeného na trest odňatia slobody sa znova otvorila debata, ktorá bola naposledy takto živá, keď vznikala dnes už koaličná strana SaS. Vtedy sa však liberálna agenda do parlamentu nedostala v rámci kompromisu pri vzniku vlády Ivety Radičovej, v ktorej bolo aj konzervatívne KDH. Pamätníci si taktiež spomenú na vyjadrenia Roberta Fica, ktorý svojho času tiež tvrdé tresty za marihuanu odmietal a pripomína nám to aj jeho blog z roku 2012. 

Zmierniť tresty za držanie drog sa pokúsila aj bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá navrhovala ich čiastočnú dekriminalizáciu po vzore Českej republiky. Jej návrh neprešiel napriek tomu, že bola členkou vlády. Rovnako neprešiel ani návrh jej nástupcu Gábora Gála, ktorý ho zmiernil a obmedzil iba na marihuanu. Oba návrhy zastavila koaličná strana SNS s predsedom Andrejom Dankom.

 
Vláda Igora Matoviča spomína zníženie trestov aj vo svojom programovom vyhlásení. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková však na to však ide opatrnejšie ako jej predchodcovia. Namiesto dekriminalizácie totiž hovorí iba o neurčitom znížení trestov pre konzumentov. „Niektoré trestné sadzby, ktoré máme sú v niektorých prípadoch až drakonické a nereflektujú nebezpečnosť toho činu," povedala koncom septembra v relácii Braňa Závodského na Rádiu Expres. 

„Pre páchateľov, ktorí nie sú nebezpeční pre spoločnosť určite chceme dať nižšie sadzby a dokonca si myslím, že pre organizovaný zločin a závažnú kriminalitu by sme mali ísť ešte prísnejšie," pokračovala v rádiu ministerka. Novelu Trestného zákona by chcela predstaviť v roku 2021.