10 najlepších erotických filmov (Rebríček)

Počas uvedenia na festivale v Cannes si film vyslúžil rôznorodé reakcie. Ako píše New York Times, hoci ho niektorí ospevovali až do nebies, ďalší jasne vyjadrili zhnusenie bučaním a krikom. Pre Cronenberga to však bol skôr kompliment než urážka. Crash rozhodne patrí spolu s The Fly, A History of Violence či Eastern Promises medzi jeho najlepšie a najvyzretejšie filmy. 

7. Basic Instinct (réžia: Paul Verhoeven, 1992)

Jeden z najkultovejších erotických trilerov. Ak si aj nevidel celý film, určite si už niekedy videl krátke videá alebo gify, na ktorých si Sharon Stone bez nohavičiek prekladá nohy počas výsluchu, čo totálne rozhodí vyšetrovateľov na druhej strane. Verhoeven dal všetkým kolegom návod, ako točiť podobné filmy inteligentne, rafinovane a ešte aj sexy.

V Basic Instinct ukája všetky typy divákov bez rozdielu a tak to má byť. Ide o špičkovú detektívku, psychologickú drámu aj soft porno. Sharon Stone — podozrivá z brutálnych, krvavých vrážd mužov, ktorých niekto doslova rozsekal počas sexu — nikdy nebola zvodnejšia a Michael Douglas je ako policajt, ktorý jej nedokáže odolať, excelentný. 

6. Bitter Moon (réžia: Roman Polanski, 1992)

Polanski je prešibaný diabol. To, čo dokázal v snímke Bitter Moon, je až neuveriteľné. Vezme ťa na vzrušujúcu plavbu loďou a postupne ťa s ňou zavedie ako kapitán za kormidlom až do tej najdesivejšej búrky, aká môže byť. A ešte aj so širokým úsmevom na perách. Samozrejme, myslíme to len obrazne. Aj keď plavba loďou hrá výraznú rolu v tomto nenápadnom skvoste. Vydáva sa na ňu na prvý pohľad šťastný manželský pár.   

To by však nebol Polanski, keby nám naše prvé dojmy čoskoro až zarážajúco nevyvrátil. Prinúti ťa navyše nahliadnuť do vlastného svedomia a klásť si nepríjemné otázky. Krásna Emmanuelle Seigner so záľubou v role-play, skvelá hudba Vangelisa, Hugh Grant v hádam najvtipnejšej role svojej kariéry a záverečný odkaz, ktorý ti možno úplne zrúti tvoje predstavy o láske a vzťahoch. 

5. Call Me by Your Name (réžia: Luca Guadagnino, 2017)

Guadagnino je majster v budovaní atmosféry aj napätia, najmä toho sexuálneho. Call Me by Your Name je otvorenou, sympatickou, no najmä nesmierne precíznou štúdiou o prvej láske aj zlomenom srdci s nemalou dávkou erotiky. Je fascinujúce, ako sa Timothée Chalamet dokázal v takom mladom veku popasovať s takou náročnou úlohou. 

Stvárnil sedemnásťročného intelektuála zo zámožnej rodiny, ktorý objavuje svoju sexualitu, pričom sa vášnivo zamiluje do charizmatického dvadsaťštyriročného rodinného hosťa. Toho si zahral výborný Armie Hammer. Nič by však nefungovalo bez takmer dokonalého scenára skúseného Jamesa Ivoryho. Ten adaptoval román Andrého Acimana.

4. Blue Is the Warmest Color (réžia: Abdellatif Kechiche, 2013)

Zaslúžený víťaz Zlatej palmy z festivalu v Cannes a jeden z najlepších filmov o homosexualite. Paradoxne vznikol podľa komiksovej predlohy. Blue Is the Warmest Color rozpráva o živote mladej Adèle, ktorá zisťuje, že s mužmi jej to asi nebude fungovať. Keď spozná modrovlasú Emmu, je „vymaľované“. Všetko sa zrazu zmení. 

Nenechaj sa odradiť tromi hodinami. Ubehnú ti ako voda. Kechiche necháva hercom maximálnu voľnosť, necháva ich vyniknúť. Dôveruje im a vracia sa mu to (taktiež nám divákom) tisícnásobne. Jeho film má aj preto silu ako slon. Čaká ťa množstvo pikantných, srdcervúcich aj mrazivých scén, na ktoré už nikdy nezabudneš.
 

3. Nymph()maniac 1 a 2 (réžia: Lars von Trier, 2013)

Orálny sex s náhodným cudzincom vo vlaku, rýchlovka vo výťahu, močenie na ľudí, tvrdý masochizmus aj Rammstein. Lars von Trier je zviera. Terorizovať, poburovať, znechucovať, no zároveň vzrušovať diváka ho baví viac než kohokoľvek iného. Na jeho kontroverznú osobnosť a vnímanie sveta si jednoducho treba zvyknúť. Ak si od neho ešte nič nevidel, Nymfomanka nebude asi úplný ideál na rozbeh, ale ak máš rád výzvy, určite vyskúšaj.

Zámerne do rebríčka dávame oba diely, pretože jeden bez druhého nemajú význam, nefungujú. Krásne sa dopĺňajú a tvoria ukážkovú mozaiku príbehov, ktoré nám rozpráva hlavná postava nymfomanka Joe. Tá má, čo sa týka sexuálneho života, na čo spomínať. Preto ťa čaká až drsne úprimná a miestami poriadne cynická výpoveď o tom, ako to vo svete dospelých funguje, s dômyselnou asociatívnou montážou aj meditatívnymi, hlbokými filozofickými úvahami.

2. Shame (réžia: Steve McQueen, 2011)

Chceš vedieť, ako vyzerá človek závislý od sexu a ako môže dopadnúť? Steve McQueen ti to s radosťou ukáže. Daj si však pozor, môže to mať nepríjemné vedľajšie účinky a nie všetko, čo uvidíš, sa ti bude páčiť. Hlavný hrdina Brandon sa oddáva túžbam, nepozná hranice a nerobí mu problém vyspať sa každý deň s inou ženou. Všetko naruší nečakaný príchod jeho psychicky labilnej sestry. 

Shame je síce depresia par excellence, no zároveň geniálna vzťahovka s úžasným soundtrackom Harryho Escotta a so strhujúcim výkonom Michaela Fassbendera. Len málo filmov dokáže tak trefne vyobraziť mentálne poruchy s empatiou, bez povrchného odsúdenia a v Hollywoode by si ťažko hľadal takého citlivého režiséra, akým je McQueen.

1. Love (réžia: Gaspar Noé, 2015)

Úchvatný vizuál, najlepšia trojka v histórii kinematografie aj ejakulácia priamo do kamery. To všetko ti ponúka argentínsky provokatér Gaspar Noé vo svojom najosobnejšom a najkrajšom filme. Trpký príbeh o životných chybách aj omyloch, ktoré sa s človekom nesú až do smrti, o zrade, pokušení, nevere či rôznych podobách lásky. 

Krv, slzy a spermie v krátkosti, no presne charakterizujú túto miestami desivo úprimnú snímku, v ktorej herci mali medzi sebou reálny sex. Aj vďaka tomu je Love uchvacujúcim autentickým majstrovským dielom, ktoré reže pod kožu ako tá najostrejšia britva. Cítime, že postavy emócie nehrajú, ale skutočne prežívajú. Zároveň vidíme, že Noé už má niečo odžité a chce sa s nami o svoje skúsenosti podeliť. Aj za cenu, že miestami sa na to nepozerá ľahko.