Simona odišla žiť za priateľom do Tulumu: Mala som našetrené peniaze. Pol roka by som to bez práce dala, ale život je tu drahý

Simona spravuje podnikom sociálne siete a pracuje vo vlastnom matcha bare. Pred odchodom do Tulumu pracovala v Bratislave ako riaditeľka hotela a do toho si robila bakalárske štátnice. Neskôr, keď sa pripravovala na inžinierské štátnice, pracovala ako riaditeľka hotela vo Viedni. Bolo to podľa jej slov veľmi náročné a stresujúce obdobie.

„Na bakalárske štátnice som sa pripravovala len pár dní, lebo som nestíhala. Keď som išla robiť inžinierské štátnice, povedala som si, že to takto nechcem. Vedela som, že po škole chcem odísť do Mexika, tak som dala výpoveď v dostatočnom predstihu a sústredila sa na seba. Práca bola veľmi vyčerpávajúca, mala som zdravotné problémy zo stresu, takže som si potrebovala dať pauzu a začať odznova.“

Bavia ťa naše články? Máme veľa zaujímavých rozhovorov so Slovákmi, ktorí žijú v zahraničí.

Zobrazit galerii

(10)

Tulum mnoho ľudí registruje ako  luxusnú destináciu. Ako to vnímaš ty?

Vnímam to inak. Veľmi záleží na tom, s akým zámerom tu človek žije. Digitálny nomád s príjmom zo zahraničia si Tulum môže užívať naplno, no úplne iné je to, keď sa sem človek skutočne presťahuje.

Ja som však v inej pozícii. Presťahovala som sa sem a žijem tu ten každodenný mexický život.

Obľúbené sú parties v jungli, ktoré vzbudzujú tento luxusný dojem.

To, že tu vládne taká boho atmosféra vďaka parties určite vnímam. Hlavne počas sezóny, teda v decembri a januári. Mimo sezóny to vôbec necítiť.

My hovoríme, že je tu totálna dualita, čiže môžeš tu prísť na veľmi drahú dovolenku, ale môžeš tu vidieť aj obrovskú chudobu.

Ako by si popísala miestnu kultúru?

Miestna kultúra tu podľa mňa nie je až tak cítiť. Vidno veľké rozdiely, na jednej strane sú veľmi chudobní Mexičania, ktorí predávajú jedlo na ulici alebo posielajú malé deti pýtať peniaze do barov.

Potom je tu stredná trieda, ľudia pracujúci v turizme, ktorí vedú úplne bežný život. Chodia do práce, trávia čas s rodinou a žijú normálne. Keďže je Tulum hlavne turistické miesto, všetko sa prispôsobuje návštevníkom a tá pravá mexická kultúra tu nie je tak citeľná ako vo vnútrozemí.

Napríklad, ako strednú triedu vnímam rodinu môjho manžela. Vlastnia však nejaké svoje malé podniky, tak si môžu napríklad dovoliť ísť na dovolenku do Európy.

Aj ty pôsobíš celkom mexicky.

 Áno, veľa ľudí mi hovorí, že se sem hodím.  (smiech)

Vždy ťa lákali exotické krajiny?

Áno, ale nikdy by mi nenapadlo, že raz skončím práve v Mexiku. Ani som to nemala v pláne. Celé to vzniklo tak, že moji kamaráti išli sem na dovolenku. V tom čase bol covid, neboli tu žiadne prísne reštrikcie, a tak ma presvedčili, aby som išla tiež. Nahovorila som ešte jednu kamarátku a vyrazili sme spolu do Mexika. Bolo to celé úplne spontánne.

A hneď ti Tulum učaroval?

Myslím si, že moja prvá dovolenka tu bola skôr taká hľadajúca než oddychová. Nedopadla úplne podľa mojich predstáv, pretože keď človek príde bez niekoho, kto mu ukáže, ako to tu funguje, kam ísť, čo robiť, koľko čo stojí, tak sa v tom veľmi ľahko stratí.

Nevedeli sme sa tu poriadne zorientovať, a keď k tomu pridáš, že sme neovládali španielčinu, bolo to ešte náročnejšie.

Takže namiesto toho, aby sme si dovolenku naplno užili, sme sa skôr hľadali a zisťovali, ako to tu vlastne chodí. Možno aj preto som si povedala, že sa sem chcem vrátiť a zažiť to inak. Vidieť viac a užiť si to naplno.

Svojho, už manžela si stretla počas tohto výletu?

Stretli sme sa úplne prvýkrát v takom malom lokálnom bare, ktorý bol hneď pri našom apartmáne. Keďže sme sa vtedy v Mexiku ešte veľmi nevedeli orientovať, nechceli sme chodiť po nociach ďaleko. Sedeli sme tam s kamarátkou a tak, ako to býva, prišli za nami dvaja chalani. Jeden z nich bol aj môj terajší manžel.

Večer sme nakoniec strávili spolu a celkom sme sa zabavili. Mexičania sú veľmi otvorení a priateľskí, hneď sa s tebou dajú do reči, pomáhajú ti, radia ti, čo navštíviť. Vlastne nám dosť pomohlo, že sme ich stretli, lebo sme od nich dostali veľa tipov. Neskôr sme išli na ostrov Holbox a on tam išiel s nami. Strávili sme spolu asi tri dni a bolo to veľmi príjemné. Už vtedy medzi nami niečo zaiskrilo.

Keď som ale odchádzala na Slovensko, brali sme to skôr ako dovolenkový románik. Hovorili sme si, že ostaneme v kontakte, ale nič vážne. Jediný moment, ktorý nás trochu zarazil bolo, keď sme zistili, že máme narodeniny v rovnaký deň. Prišlo nám to také zvláštne osudové.

Na Slovensko si teda odchádzala s tým, že máš vzťah na diaľku?

Po návrate sme si chvíľu ešte písali, ale potom asi dva mesiace vôbec nie. Zase sme sa ozvali až neskôr, klasicky cez reakciu na nejakú storku. Odvtedy sme si písali intenzívnejšie, niekoľko mesiacov.

Váhala som, či za ním pôjdem. Bola som jediná z partie, ktorá mala dobre platenú prácu, mohla som si dovoliť letenky. Takže by som cestovala sama, čo ma odrádzalo. On ma však neustále presviedčal, že sa o mňa postará. Mama ma varovala, aby som rátala aj s tým, že na letisko nepríde, no povedala som si, že v tom prípade si spravím solo trip.

Takže si to riskla.

Nakoniec som si letenky kúpila. Prišiel pre mňa na letisko a celé dva týždne sme boli non-stop spolu. A keď s niekým tráviš toľko času vkuse, veľmi rýchlo si naňho zvykneš. Pôvodne som bola úplne proti vzťahom na diaľku, ale on bol ten, kto chcel skúsiť niečo viac. Ja som najskôr stále hovorila nie, ale na konci pobytu som si povedala, že tým nič nestratím. Tak som bola otvorená tomu, že to môžeme skúsiť.

Videli sme sa pomerne často, niekedy raz za dva mesiace, inokedy po štyroch či piatich mesiacoch. Aj keď to bolo náročné, dalo sa to zvládnuť, lebo sme si stále volali. Keď sme sa presťahovali k sebe, mali sme také začiatočné obdobie, keď sme si museli zladiť životy.

Je život v Tulume drahý?

Tulum je určite drahé miesto. Minimálne prenájmy a apartmány sú tu na úrovni bratislavských cien. Reštaurácie, hlavne v zóne pri pláži, sú extrémne drahé.

Samozrejme, dá sa tu žiť aj lacnejšie, ale vtedy má človek pocit, že vlastne nemá veľmi čo robiť, iba pracuje a šetrí. Aby si si tu život naozaj užil, potrebuješ peniaze.

Čo sa týka strednej triedy, je to trochu iné ako u nás. Väčšina ľudí v Tulume pracuje v turizme, často šesť dní v týždni a voľno majú len v nedeľu, keď sú pláže preplnené.

Dovolenka je tu veľmi obmedzená, zákonom možno sedem dní do roka, ale málokto vydrží v jednej práci celý rok, pretože sú tu podmienky ťažké a platy nízke, okolo 600 eur mesačne.

Ak niekto vlastní vlastný biznis alebo dom kúpil ešte pred tým, než sa Tulum stalo drahou destináciou, vie si dovoliť viac. Napríklad cestovať do Európy. Ale bežná stredná trieda, ktorá pracuje v turizme, to má oveľa ťažšie. Často si nemôžu dovoliť bývať sami. Prenájom apartmánu stojí okolo 500 eur, takže sa musia skladať viacerí. Reálne je to teda o tom, že ľudia veľa pracujú, málo zarábajú a nemajú priestor si život naplno užívať.

Vy ste spolu otvorili matcha bar. Nechala si vlastne svoju prácu na Slovensku tak a odišla si úplne na novo?

Po svadbe sme sa vrátili do Mexika pozrieť manželovu rodinu. Už predtým sme premýšľali nad vlastným podnikom, mali sme k dispozícii malý priestor od svokra a rozhodli sa do toho ísť. V tom čase bol obrovský „matcha boom“ a aj mne veľmi zachutila, tak som sa do toho úplne ponorila.

Mesiace som skúšala rôzne recepty a kombinácie, kým som našla ten správny spôsob, ako pripraviť kvalitnú matchu aj jej variácie. Nebolo to jednoduché, no keď sme konečne otvorili, stretlo sa to s veľkým záujmom, najmä medzi mladými, ktorí sledujú trendy. V meste je len pár miest s matchou a podľa mňa sme momentálne najlepší, čo sa týka kreatívnych príchutí.

V podstate ide o to, že najprv musíš vedieť, či podnik reálne môže fungovať, až potom riešiš povolenia. Pre cudzinca alebo niekoho nového je tento postup až nepochopiteľný. 

Prečo práve matcha?

Čo sa týka impulzu na matcha bar, vzniklo to skôr z pocitu než že je to trend. Ja som chcela piť matchu, ale v centre som nenašla žiadnu dobrú, a keď som skúšala inde, väčšinou to bolo zlé. Tak som si ju začala pripravovať doma sama.

Ja som ale videla, že matcha u nás na Slovensku je populárna, existuje veľa matcha barov, a tu to prakticky neexistovalo. Bolo jasné, že prirodzená matcha bola dostupná, ale s ovocím a špeciálnymi variáciami ju tu nikto nerobil, takže sme videli priestor na otvorenie niečoho nového.

Povedala som si, že by bolo super otvoriť matcha bar, pretože tu očividne chýba kvalitná matcha. Môj partner mal matchu rád, ale bol zvyknutý skôr na kávu. Keď však ochutnal matchu, videl v tom potenciál. Už mal skúsenosti z Európy. 

Takže tomu nápadu veril?

Bol úplne presvedčený, že je to dobrý nápad. Začali sme testovať recepty. Prvé pokusy s jahodami v mlieku nevyšli, takže sme museli experimentovať a vyladiť recepty. Pôvodne sme nemohli priestor otvoriť hneď, keď sme išli do Európy, ale keď sme sa vrátili. Svokrova bagetáreň už bola zatvorená. Priestor nám ponúkol dočasne bez nájmu, takže sme mali ideálnu príležitosť otvoriť náš podnik.

Vnímaš, že sa podnik uberá dobrým smerom?

My turistov momentálne takmer nemáme, čo je asi aj tým, že Tulum má zrovna letnú sezónu a lokálne články hovoria, že leto je zatiaľ najslabšie obdobie, hlavná sezóna je v zime. Väčšina našich zákazníkov sú lokálni ľudia, väčšinou mladí. Už od začiatku sme mali pocit, že to pôjde. Keď som pred otvorením dávala príspevky, ľudia na ne reagovali a pri otvorení prišla slušná návšteva, hoci samozrejme išlo aj o kamarátov a rodinu.

Postupne sa to rozbehlo, aj keď ako v každom podniku sú dobré, horšie aj priemerné dni. Už máme pravidelnú klientelu, ľudia sa vracajú a pribúdajú aj noví zákazníci, ktorí chcú vyskúšať naše produkty.

Väčšina odchádza spokojná, čo ma veľmi teší. Niektorí ľudia dokonca majú skúsenosť so zlou matchou a pri prvej návšteve si chcú radšej dať smoothie, no po ochutnaní u nás sú prekvapení a spokojní.

Pracujete tam obidvaja?

Večer tam pracujem ja a manžel, keď môže, príde po svojej práci. Ešte stále chodí do svojej bežnej práce, ja popri tom robím aj sociálne siete, takže takto momentálne fungujeme. Ak stíham a nemáme veľa ľudí, robím si aj svoje veci na počítači.

Fotku turistov na Instagrame vzbudujú dojem, že všetci v Tulume žijú zdravo, pijú smoothies a jedia len ovocie...

Je to tak. Väčšinou sú tu zahraniční ľudia, ktorí tu jedia zdravo. Mexičania jedia podľa mňa veľmi ťažké jedlá. Typické mexické jedlo, napríklad mäso s ryžou, sa nikdy neje samostatne. Ku všetkému sa podávajú tortily. Často sú aj vyprážané, takže jedlo má extrémne veľa kalórií a oleja.

Polovica jedál obsahuje tortily, mäso a často aj rôzne omáčky či krémy. Pri horúcich teplotách 30–34 °C je to pre mňa obzvlášť náročné. (smiech) Ako vegetariánka sa musím stravovať inak. Robím si vlastné vegetariánske jedlá, ako guacamole, polievky typu „sopa azteca“ (mexická rajčinová polievka) alebo šaláty.

Niekedy pripravím aj cestoviny alebo iné jedlá podľa môjho vkusu. Rodina môjho manžela však stále varí a je zvyknutá na tradičné mexické jedlá, fajitas, tacos, mole a podobne, a tie jedia veľmi často. Ja si vždy dám, ale bez mäsa.

Bolo to niečo, na čo si si ťažko zvykala?

Mexické jedlo je pre nich základom domácnosti. Všetko je založené na tortilách, mäse a krémoch. Mne niektoré veci nechutia a nechápem, ako ich môžu jesť, najmä keď je toho oleja toľko.

Preto si doma pripravujem vlastné jedlá, ktoré mi vyhovujú, a snažím sa stravovať zdravšie, aj keď som obklopená tradičnou mexickou kuchyňou. Ale milujem guacamole, to si robím aj každý deň. (smiech)

Chcete zostať žiť v Tulume?Nikto z Mexičanov tu nie je zdravotne poistený, ako my na Slovensku. Ak sa ti tu niečo stane, tak máš veľký problém. Práve to je jeden z dôvodov, prečo by sme tu nechceli mať deti a presťahovali by sme sa radšej do Európy. Zdravotníctvo a zdravotné poistenie je tu nula bodov a keď sa ti niečo stane, stojí to obrovské peniaze.