Peter má v Bardejove opravu obuvi: Keď vstúpiš do tejto pivnice, udrie ti do nosa legendárny pach (Reportáž)

Najprv som sa len rozhliadal, keďže do ich dielne som vždy pozeral len spoza stola, pri ktorom som buď odovzdával, respektíve bral opravené topánky. Hneď mi do nosa udrela spomínaná aróma, čomu najprv neprikladám akýkoľvek dôraz. 

Odkedy sa vlastne venujete tomuto remeslu? 

Robil som ešte pod zamestnávateľom, rovno od strednej školy, potom od 2004 som si založil živnosť a makáme tu. Dielňa je v nájme a my si tu takto podnikáme. Musel som premýšľať nad zmenou, pretože zamestnávateľ neplatil za prácu dosť peňazí. 

Takže ste vyučený?

Ja som vyučený obuvník a kolega pracoval vo výrobe. Ale tak v období, keď som ja doštudoval, fičali v meste tri podobné opravovne, dnes sme už jediní. 

Čo je dôvodom, že tie ostatné nevydržali? 

Asi kombinácia viacerých faktorov. Kedysi bol o túto prácu väčší záujem od ľudí aj od potenciálnych remeselníkov, ktorí by sa tomu venovali. Ale tiež možno kvalita práce, ktorá nemusela byť stále vyhovujúca, potom sem ľudia chodili s prosbou, aby sme im opravili topánku, ktorú akurát vzali z inej opravovne.

Akú chybu robia zákazníci, ktorí k vám chodia?

Chybou je možno to, že nosia fakt špinavé topánky. Nerozmýšľajú nad tým, že keď dám do stroja topánku s blatom, môže sa mi pokaziť stroj. A keď ich niekedy upozorním, keď je to fakt zlé, tak reagujú, že veď ich oklepali, okej no, s niektorými ľuďmi nepohnem. (smiech)

Zmenili sa zákazníci za tie roky?

Na jednej strane môžem povedať, že ľudí chodí stále rovnako veľa, možno niekedy aj viac, než to bolo v minulosti. Na druhej strane je to žiaľ tak, že niektorí ľudia sú rok čo rok viac drzejší a nepríjemní. Všetko chcú veľmi rýchlo, ak to nemajú hneď, tak už fučia, že to dlho trvá. A potom klasická vec, cena. Zákazníci prídu, vezmú si topánky a odídu, no medzitým musia aspoň trošku pofrflať, že sme drahí. Ale samozrejme to neplatí o všetkých, ale aj takí sa nájdu. 

Aké máte vlastne ceny? 

Veď si pozri cenník na stene a zistíš, že najdrahší úkon u nás stojí asi 10 eur. Najbežnejšia cena, ktorú tu ľudia nechajú, je tak 5 eur. A keď sa aj toto zdá niekomu drahé, tak už neviem no. 

Čím to môže byť, že sa zákazníci zmenili? 

Nechcem určite hovoriť nič zlé vo veľkom, pretože väčšina zákazníkov je milá, niektorí nechajú aj tringelt, len vieš, niekedy na 10 dobrých príde 1 špekulant a už má človek ovplyvnený deň. 

Je táto práca závislá na ročnom období? 

No jasné, tak, ako ľudia prezúvajú autá, vtedy máme najviac roboty aj my. Čiže keď vyťahujú zimné a potom jarné/letné topánky.

Sledujem, že nejde len o "špinavú" prácu, ale aj veľmi detailnú a pedantnú robotu...

Presne tak, ľudia to často vidia aj tak, že ide o tú špinavú robotu, ale opak je pravdou. Keď šiješ na stroji rôzne remienky, opasky či topánky, musíš si dávať veľký pozor na to, čo ako pozašívaš, nemôže to byť tzv. do bludu. Rovnako pri lepení podošvy a podrážok, nemôže to skončiť tak, že lepidlo je všade inde, len nie tam, kde má byť. Lebo vieš, keď sa topánka znehodnotí, musím ju preplatiť. 

Aké najdrahšie topánky ste opravovali? 

Raz tu prišiel jeden lekár s topánkami, ktoré mu robili na mieru vo Viedni a stáli ho 600 eur. Tak že na nich mám dať pozor, hovorím si, že jasné, ale veď to dávam na všetky rovnako bez ohľadu na to, koľko stoja. Ale hej, vzbudí to pocit, že ide o niečo vzácnejšie. 

Prídu naopak aj s takými, ktorým už niet pomoci? 

Ale jasné, veľa z nich musíme aj poslať domov, pretože už topánku nezachránim. Ale takých je fakt máličko. 

Čím som tu dlhšie, tým cítim viac ten závan a je to také trošku omamujúce, ako ste si na to zvykli? Volám to hovorovo vôňa domova, prípadne vôňa peňazí. (smiech) Človek si na to za tie roky zvykne, to je potom už bežnou súčasťou, už to popravde ani nevnímam. Mám aj ventiláciu, aby sa to dalo vydržať. Ale daj si pozor, pretože ak na to nie si zvyknutý, nemusí to byť vôbec sranda. Snáď tu nie si autom.

Prečo? Čo je to vlastne za látky? 

No sú to látky z týchto lepidiel a výrobkov, s ktorými pracujeme najviac. Obsahujú toluén, acetón a podobné veci. Ak si na aute, fakt si daj vonku trošku pauzu, pretože je možné, že ak by ťa hneď zastavili policajti, asi by si nafúkal. 

A vám to tu s kolegom neškodí? 

Škodí, ničíme si mierne zdravie, zaťažuje to telo, sú s tým spojené nejaké problémy, ale tak my tu nemáme na výber a nie je to zas tak, aby nás to rapídne zničilo. Snažíme sa počas dňa aspoň na hodinu ísť von na vzduch, trošku sa prevetrať. 

Pozerám, že vaše stroje už majú niečo za sebou, nemenila sa technika či spôsob opráv? 

Technika ani spôsob nie, stroje sú aj novšie, ale nie je to nutné, práca sa dá robiť rovnako kvalitne aj s týmito. Veď si uvedom, že pred viac ako 20 rokmi sme to už ako vyradené kupovali za desiatky tisíc korún. Len malá nová brúska vyjde možno na 1 500 eur. 

Koľko topánok stihnete za deň opraviť? 

Možno tak 30, to je taký hrubý priemer.

Zvyšovali ste ceny? 

Museli sme, ale maximálne medziročne či raz za pár rokov o 50 centov, musím byť opatrný, pretože nie každému to vyhovuje.

Ako reagujete na to, keď niekto vytýka vysokú cenu? 

Že nech si ide kúpiť nové topánky. (smiech) 

Dnes je rýchla doba. Je to tak, že ľudia si radšej fakt kúpia nové, než by dali staršie opraviť? Hej, doba je tak rýchla, že tu chodia aj takí, čo prinesú dvojdňové nové topánky. Ak im treba len niečo zašiť či zalepiť, čo je od výroby zle, tak radšej prídu sem, dajú 5 eur a do 24 hodín majú topánku opravenú, zatiaľ čo na reklamáciu sa čaká koľkokrát aj 30 dní, potom si ľudia zvážia no. Ale niektorí si radšej kúpia nové.

Ako vnímate dnešnú kvalitu výrobkov v porovnaní s tým, keď ste s tým začínali? 

Možno je to nepopulárny názor, ale tie rozdiely sú obrovské. Dnes sa robia oveľa menej kvalitné topánky a najmä tie rôzne tenisky, to je vo väčšine prípadov des a katastrofa, ako je to nekvalitne zošité a všeobecne spravené. Kedysi boli oveľa kvalitnejšie.

Našiel sa niekto, kto si dal opraviť topánky a neprišiel si pre ne? 

Tam vzadu ti ukážem celý riadok v skrini. Niektoré sú tu už aj 6 rokov. Práve nedávno prišla jedna pani po dvoch rokoch, že úplne zabudla na to, že si dala opraviť topánky a potom si myslela, že ich stratila. 

Máte nejaký zážitok so zákazníkom, ktorý chcel opraviť niečo netradičné?

Keď sem prídu a chcú dať opraviť vetrovky a kabáty. Nerozumiem tomu, veď ešte pred vchodom sú tri tabule, kde svieti, že obuv, tašky a kabelky, nechápem. Zlatí sú ešte tí, ktorí sa prídu len porozprávať, najmä tie staršie ročníky. (smiech) Ale my sa snažíme vyhovieť každému. 

Koľko vám to zarába?

Nebudeme milionári, ale uživím sa dobre. Je to však aj preto, že makám denne a za rok mám len 15 dní dovolenky počas leta. 

Ako je to s budúcnosťou tohto remesla? 

Študuje sa len výroba, oprava už nie. Keď by to niekto chcel tu v okolí robiť, nemôže sa už vyučiť, musí ho to len niekto naučiť. Budúcnosť je taká, že nikto sa tu o prácu nechodí pýtať, ale verím, že potom sa nájde niekto, kto to prevezme, keď to bude nutné. Napríklad tu kolega ráta týždne do dôchodku, ešte mu ich ostáva 160. (smiech)

V oprave obuvi som strávil s pánmi viac ako hodinu, počas čoho som videl proces ich práce, dozvedel som sa o zákutiach tejto práce aj o zákazníkoch. Aj keď ide o prácu, ktorá sa zo spoločnosti často vytráca, aj Peter je príkladom toho, že poctivé remeslo je stále tvrdou súčasťou našej spoločnosti.