TOP 10: Najlepšie slovenské rapové tracky prvej polovice roka 2021

Momo patrí k najaktívnejším slovenským raperom, čo však so sebou prináša očakávania nielen pri frekvencii vydávania. Aby Momo dokázal svoje projekty od seba navzájom odlíšiť, vždy stojí pred ťažkou úlohou. Melodický rap mu je blízky už niekoľko rokov, má však výhodu, že jeho život sa dynamicky každým rokom mení, a tak pracuje s emóciou, ktorá je nosným prvkom aj v tomto prípade.

Momo je dnes už dvojnásobným otcom a prešiel si rozvodom, preto si svojich najbližších veľmi váži. Navyše svoje pocity dokáže vždy opísať správnymi slovami, jeho lyrický talent však nie je žiadnou novinkou a dlhodobo je známe, že sa ho pokúša pretaviť aj do knihy.  

7. Erik Tresor – Fifty fifty/Dejà vu

Erik Tresor prichádza na slovenskú rapovú scénu z ulice, na rozdiel od mnohých služobne starších kolegov zatiaľ nemá ambíciu tento priestor opustiť či už fyzicky, alebo tematicky. V textoch opisuje reálne dianie zo svojho okolia, ale aj z vlastného života.

Jeho srdcu najbližším subžánrom je, pochopiteľne, boombap a jeho typické prvky, ktorým dáva svojský rukopis. Erik sám priznáva, že jeho tvorbu ovplyvnilo Nemecko, resp. Francúzsko, na Slovensku si však postupne vytvára monopol a skoro nenapodobiteľný zvuk. 

Je prirodzené, že najmä starším poslucháčom tento typ tvorby chýba, keďže väčšine raperov sa zdá prirodzené práve experimentovanie s inými subžánrami. Najlepšie na tom všetkom je, že fanúšikovia majú na výber. 

6. Bighorse – Reflekt

Bighorse sa síce zmenil vizuálne, fanúšikov však ubezpečuje, že ako interpret a osobnosť zostáva stále rovnaký. Zároveň prvýkrát môžeme počuť, ako znie po značnej úprave hlasu s efektmi. Kým doterajšie skladby boli skôr o pohľade na okolitý svet, ktorý člen Dogma Family vníma dosť kriticky, tentoraz reflektuje vlastný život.

Aj keď mnohých neprekvapí, že má Bighorse problém s alkoholom, aspoň si to dokáže priznať a trefne pomenovať aj pôvod svojej závislosti. Chytľavá melódia, zdravá drzosť, úprimnosť, sebareflexia aj trefné riadky sú devízou mladého rapera, ktorý začínal ako producent. 

5. Nerieš – Viem to

Nerieš sú zatiaľ poslednými v rebríčku, kto sa prihlásil o slovo, a tak majú istým spôsobom výhodu, v ich prípade však ide hlavne o to, aby „hit faktor“ skladieb neklesal. V tomto prípade sa to jednoznačne podarilo a už teraz je hádam každému jasné, že keď táto skladba bude znieť naživo, priestor pod pódiom sa zmení na bojisko. 

Chalanom nemôže nikto uprieť muzikálnosť a ani cit na zvučné melódie, ktoré ešte viac podporujú schopnosti Mateja Straku ako hudobného inžiniera. 

Aj reprezent skladby sa snažia spraviť tak, aby boli od seba navzájom odlíšiteľné, preto sa v nich fanúšik vždy dozvie aj niečo viac ako len to, že jeho obľúbený raper je naozaj dobrý. To platí aj v tomto prípade a celý zážitok umocňuje aj skvelý vizuál. 

4. Zayo ft. Samey – Myšlienky stokára

Zayo svojím druhým sólovým albumom prekvapil tých, ktorí ho mali za nesofistikovaného interpreta, ktorý vie nahrať chytľavé tóny vhodné do klubov, no tam sa jeho schopnosti končia. Opak je, zdá sa, pravdou.

Aj v našom rozhovore Zayo upozornil, že tento album nemáme brať ako humor alebo paródiu, do hudby sa totiž v posledných rokoch dostal oveľa hlbšie. Zo všetkých skladieb vyberáme tú, ktorá má výhodu, že uzrela svetlo sveta ako prvý singel z albumu. Alternatívna hymna Košíc síce pre obyvateľov západu potrebuje pár vysvetlení, keď však spoznáš Zayove obľúbené miesta a zistíš, že „lasa“ z refrénu je iba zjednodušene „láska“, pochopíš, čo tým autor myslel. Samey v druhej polovici skladby je v tomto prípade absolútne prirodzenou voľbou.

Aj keď chalani žijú z rapu v podstate od strednej školy, stále sú to stokári, ktorým stačí párty v podzemnej garáži a najbližší ľudia. 

3. H16 ft. Gleb – Nech vidia 2

Úspech skladby Nech vidia 2 nebude pre nikoho prekvapením, obzvlášť veľkú zásluhu na výsledku má Grimaso, ktorý prerobil viac ako 15 rokov starý beat do nového šatu, ktorý zároveň pochopia mladí ľudia a pamätníkom pripomína, že ide o generačnú úpravu jedného z najväčších hitov slovenského rapu, kde Rytmusa vystriedal Gleb.

Samozrejme, cieľom nebolo nájsť adekvátnu náhradu, ale zachytiť aj vďaka Glebovi obraz súčasnej doby, v ktorej má práve on dôležité slovo, podobne ako mal v minulosti člen Kontrafaktu. 

V prípade celého albumu H16 platí, že trojica raperov sa nenechala zomlieť novou vlnou a zbytočne sa nepotrebovala tváriť, že patrí medzi mladíkov. Takú chybu už pred nimi spravil napríklad Delik, ktorý sa však, našťastie, so znovuzrodením Mojej reči vrátil do starých koľají. 

2. gleb – alibaba 

Gleb venoval prvú polovicu roka vydávaniu singlov s jedinou zmenou, že už nepôsobí pod vydavateľstvom F*CK THEM. To sa však na jeho tvorbe zatiaľ výrazným spôsobom nepodpísalo, ani počtom views neutrpel.

Gleb sa už tradične pohybuje v mantineloch vlastného žánru, ktorý si najprv vytvoril a teraz si ho postupne formuje. Už dávno to nie je len o rýchlom rapovaní, ale aj o cibrení techniky a experimentovaní so skladaním slov. 

Big Boy vyčnieva nielen výškou, ale aj schopnosťou písať zmysluplné a tematické texty. Vyhýba sa klišéovitým hláškam a je fanúšikom slovných zvratov aj prirovnaní, čo v konečnom dôsledku núti fanúšikov počúvať skladby opakovane a hľadať v nich aj tie najmenšie detaily. Azda sa už čoskoro dozvieme, čo sa v skutočnosti stalo s labelom F*CK THEM, samotný Gleb tvrdí, že je len otázkou času, kedy zhrnie udalosti zo svojho pohľadu. Kým tento čas nastane, ešte vyškolí veľmi veľa svojich kolegov. 

1. Loko Loko ft. Rytmus – Kool G rap

Skladbou prvého polroka je bez akýchkoľvek pochýb spolupráca novej a starej školy, pri ktorej zároveň minimálne po hudobnej stránke nastala až prekvapivá symbióza v kontraste so samotným textom, kde obaja raperi poňali slohy o dobe dávno minulej po svojom. Kým Loko Loko rapuje skôr o rape, Rytmus prichádza s jednou z najotvorenejších výpovedí vôbec. 

Do témy sa vcítil natoľko, že fanúšikom prvýkrát v jemných kontúrach vyrozprával, čo zažíval ako najexponovanejší raper v čase, keď Slovensko ovládalo podsvetie a mafiánske skupiny. Keďže vplyvným ľuďom imponoval žáner amerických gangstrov, vyhľadali si Rytmusa ako jeho hlavného predstaviteľa – a ten nám dnes môže vyrozprávať, ako vyzeralo hranie na narodeninách Juraja Ondrejčáka a ako sa mafiáni správali k človeku, ktorého vnímali ako obľúbeného hudobníka. 

Rytmus sa netají tým, že poznal vrahov. Dodáva, že mal s týmito ľuďmi len vzťah fanúšik – interpret a jeho úlohou nie je súdiť.

Člen Kontrafaktu si dal záležať aj na prejave; strieda tempo aj flowy a opäť dokazuje, že má vlastný čas aj priestor, v ktorom sa môže pohybovať bez akýchkoľvek mantinelov.