Poézii sa začal venovať oveľa skôr ako rapu, ale vychovala ho ulica. Kendrick Lamar sa po piatich rokoch pripomína novým albumom, ktorý nezapadá medzi klasické americké rapové počiny tejto dekády.
Americký rapový album s 18 skladbami a dĺžkou skoro 75 minút je dnes skôr prežitkom, ktorý neodráža napríklad to, ako funguje počítadlo streamov na Spotify alebo Apple Music.
Kendrick Lamar je však stará škola so všetkým, čo k tomu patrí. Preto aj päť rokov od vydania zatiaľ posledného projektu prichádza s novinkou, ktorá nie je po chuti ani slovenským raperom.
Obzvlášť negatívne sa k projektu vyjadril napríklad Separ, pre ktorého je uvedomelý rap nudný. Nasledoval ho aj Smart.
Kendrick je však prvý „popový“ umelec, ktorý je držiteľom Pulitzerovej ceny a hudobné podklady mu čoraz viac slúžia len ako sprievodné melódie, do ktorých píše poetické diela, v ktorých sa už nevenuje len spoločenskému útlaku Afroameričanov, rasizmu a boju za rovnoprávnosť, ale aj samému sebe a svojmu vnútru.
- Prečo je v prípade albumov Kendricka Lamara dôležité vnímať kontext.
- Ako Kendrick Lamar vyrastal a ako sa dostal k písaniu básní.
- Čo albumu Kendricka Lamara vyčítajú odborníci.
- Či má vo svetovej hudbe uvedomelý rap svoje miesto aj v roku 2022.
Albumy DAMN. (2018) a Mr. Morale & The Big Steppers (2022) delí presne 1 855 dní, teda päť rokov a jeden mesiac, album vyšiel symbolicky v piatok trinásteho. „Niečím som si prešiel,“ odkazuje Kendrick hneď v úvode, v ktorom zároveň naznačuje, že tento album nie je terapia len pre fanúšikov, ale aj pre samotného autora.
Už v tomto momente je preto jasné, že album dostane zaslúžené množstvo vizuálnych výstupov, ale na rozdiel od ikonického Good kid, m.A.A.d city nebude rezonovať v kluboch alebo na párty.
A to je, samozrejme, v poriadku. Len ťažko by sme mohli od umelca rapujúceho po boku tanečníkov v otrokárskych okovách očakávať, že sa o pár rokov začne intenzívne venovať clubbingu.
One-thousand eight-hundred and fifty-five days
I've been goin' through somethin'
Be afraid
Ostatne, už albumy To Pimp a Butterfly z roku 2015 a DAMN. z roku 2018 boli spoločensky angažované projekty definované plnovýznamovými frázami a hovoreným slovom. Nielen intenzívne rapové bicie, ale aj fúzia so soulom, s jazzom a funkom zároveň naznačovala, že Kendrick Lamar má vlastnú cestu, uvedomujúc si, že ak niekto ide po zvučnej melódii a chytľavej linke, môže sa rozhliadnuť aj inde.
Album Mr. Morale & The Big Steppers ohraničuje už samotný cover. Autor drží na rukách svoju malú dcéru, v pozadí vidíme Kendrickovu partnerku Whitney Alford, ktorá dojčí syna. Obaja sa nachádzajú v zjavne „vybývanej“ izbe a Lamar má za opaskom zbraň a na hlave korunu, ktorá dostáva vysvetlenie v rovnomennej skladbe Crown – o pokore a prioritách.
Hoci na prvé počutie sa nesťažuje, minimálne dáva najavo, že v jeho vnútri sa odohráva konflikt, ktorý rozvíja a venuje sa mu.
Na jednej strane špecifickým spôsobom opisuje, ako sa mu dostáva podpory, na druhej upozorňuje, že nemôže vyhovieť všetkým. Krátke zastavenie venuje aj konzumnej dobe, nie však z pohľadu zakomplexovaného človeka kritizujúceho trendy. Jednoducho konštatuje, že náklonnosť k človeku sa môže meniť s ročným obdobím.
Tap the feet and nod the head for confirmation
Promise that you keep the music in rotation
That's what I call love (That's what I call love)
Nebudeme hodnotiť každú skladbu, aj keď by nám mohlo byť potešením. Kendrick Lamar je remeselne veľmi skúsený a talentovaný interpret a učený básnik, ktorý sa hudbe začal profesijne venovať, pretože ho motivovali spoločenské pomery v kalifornskom meste Compton, z ktorých vychádzal.
Vraždu videl na vlastné oči už ako päťročný.
„Stalo sa to pred bytom, v ktorom som vyrastal. Mladý človek si pichal narkotiká. Niekto sa k nemu priblížil a brokovnicou mu strelil do hrude. Samozrejme, niečo to v tom čase urobilo. Uvedomil som si, že to nie je len niečo, na čo sa práve pozerám, ale môže to byť niečo, na čo si budem musieť zvyknúť,“ hovoril v rozhovore pre NPR v roku 2015.
Kendrick Lamar vyrastal v neslávne známom Comptone v čase vojen gangov, keď vrcholili konflikty medzi latino komunitami a Afroameričanmi. Ich lokálny vplyv bol taký silný, že agresia sa veľmi rýchlo pretavila aj do jednej z miestnych základných škôl, ktorú navštevoval aj Kendrick. Ako siedmakovi mu život zmenil učiteľ angličtiny Regis Inge, ktorý chcel, aby žiaci svoje emócie prejavovali inak ako fyzickým násilím. Učiteľ Inge v texte The Nation v roku 2020 spomínal, ako deti prichádzali nahnevané a pripravené pobiť sa o 7.30 ráno.
Inge zohral veľkú rolu aj v intelektuálnom rozvoji Kendricka Lamara, cestu mu však v žiadnom prípade neuľahčoval, práve naopak – bol na neho tvrdý a chcel, aby básne stále prerábal, zlepšoval a aby v nich išiel myšlienkovo čo najhlbšie. „Vždy som mu niečo zakrúžkoval a povedal: Kendrick, toto zmeň, toto presuň sem alebo tam,“ spomína učiteľ na časy, keď učil dnes už etablovaného rapera písať texty.
Ako siedmak na základnej škole Kendrick Lamar písal o drogách, gangoch a sexe. Keď dospieval, výrazne sa menili aj jeho texty.
Aj keď už bol úspešný, stále prichádzal o ďalších blízkych, pre ktorých boli ulice zdrojom obživy. Vyčítal si, že kým hudbou ovplyvňuje masy, nepomáha svojim priateľom. Najviac ich zomrelo počas leta v roku 2014. Aj tí, ktorých sa snažil naviesť na dobré chodníčky, nakoniec boli „v zlom čase na zlom mieste“ a zomreli.
Aj keď cítil hnev, vždy vnímal samého seba viac ako súčasť problému, nie ako súčasť riešenia. Preto dlhé roky razí posolstvo – „nemôžem zmeniť svet, kým nezmením najskôr seba“.
Kendrick Lamar dáva poslucháčom možnosť vnímať hudbu cez optiku človeka, ktorý sa nad svetom zamýšľa na základe veľmi špecifických skúseností. Kontext je v tomto prípade obzvlášť dôležitý. A preto aj keď je projekt Mr. Morale & The Big Steppers v mnohých ohľadoch veľmi ideologický, autenticky a miestami možno sebecky reflektuje najmä potreby autora. Je potom len na poslucháčovi, či sa v textoch chce nájsť a vnímať ich ako návod, prípadne životnú myšlienku, alebo ich len zoberie na vedomie.
Niet pochýb o tom, že projekty ako tento sú veľmi komplikované na počúvanie. Často je jednoduchšie počkať si na vysvetlenie kontextu napríklad vďaka portálu genius.com, kde poslucháči jednotlivé texty rozoberajú a pomáhajú im hľadať skutočný význam, ktorý interpreti skrývajú za metafory a symboly. Práve kontext neraz prepojený s najmenšími verejne známymi detailmi dodáva skladbám skutočný význam.
Kendrick Lamar je napriek tomu často veľmi priamy, a ako sám rapuje, každá myšlienka je kreatívna a niekedy sa bojí svojej otvorenej mysle. Miestami je síce chaotický a príliš moralizuje, ale vždy s tým najlepším zámerom a jasným dôkazom, že viac ako pre ostatných to robí pre seba.
Najväčším prekvapením je spolupráca s Kodakom Blackom, kontroverzným mladým raperom a členom pomyselnej novej vlny, ktorý strávil mesiace za mrežami pre falšovanie dokumentov, aby dostal zbraň. Milosť mu udelil Donald Trump. Neskôr ho obvinili zo znásilnenia.
Rešpektovaný novinár Ernest Owens tvrdí, že Kendrick sa zahráva s nebezpečným trendom, keď si uvedomelí raperi začínajú myslieť, že robia správne, keď sa pokúšajú vykúpiť, prebudovať alebo integrovať problematických, respektíve toxických jedincov v spoločnosti. Owens si myslí, že toto je skutočný dôvod, prečo si Kendrick vybral Kodaka Blacka, a považuje ho preto za pokrytca.
Aj toto je dôkaz, že viac ako pre verejnosť alebo odbornú obec je tento album dôležitý pre samotného autora. Pre kultúru a menšiny toho spravil viac ako ktokoľvek iný a teraz je čas, aby sa postaral sám o seba a svoje psychické pohodlie, ktoré aj podľa vlastných slov v priebehu posledných piatich rokov stratil.
Ak by sme chceli hľadať skutočnú odpoveď na otázku z titulku, uvedomelá tvorba má svoje miesto v každom odbore, ak k nej umelec nepristupuje vypočítavo. Takéto príklady poznáme napríklad aj zo Slovenska.
