Vysvetľujeme: Čo je to fatva, ktorú uvalil Irán pred 33 rokmi na pobodaného spisovateľa Salmana Rushdieho, a kto jej ešte čelí?

Po iránskej revolúcii v roku 1979 použila nová hlava štátu ajatolláh Chomejní fatvu aj na zavedenie a legitimizáciu mnohých štátnych inštitúcií vrátane Rady islamskej revolúcie a iránskeho parlamentu.

Dnes je cieľom fatiev prinútiť moslimov k dodržiavaniu rituálov a vedeniu disciplinovaného života v súlade s vierou. Obyvatelia moslimských krajín, ako napríklad Saudskej Arábie, môžu dnes svoje pochybnosti vo veci správneho vedenia života adresovať na oficiálne úrady fatvy.

Tenká hranica medzi náboženstvom a právom 

Moderné moslimské štáty majú štandardné právne systémy. Aj dnes v nich však naďalej pôsobia oficiálne inštitúcie poverené vydávaním fatiev. Fatvy nemajú právnu záväznosť, sú len akýmsi morálnym kompasom, ktorý udáva, akým spôsobom má správny moslim myslieť a žiť. V Indii, kde žije vyše 120 miliónov moslimov, o právnej nezáväznosti fatvy v roku 2014 rozhodol aj najvyšší súd. Aj podľa Jaroslava Drobného je dnes drvivá väčšina fatiev iba v rovine odporúčaní.

Vydávanie fatiev na európskom území od roku 1997 koordinuje Európska rada pre fatvu a výskum (ECFR). Sídli v Dubline a zosúlaďuje islamské právo s modernými európskymi kontextmi.

K najzvláštnejším fatvám patrí tá z roku 1951, keď egyptský mufti Hasanayn al-Makhluf povolil moslimom pitie Coca-Coly a Pepsi. Rozhodnutiu predchádzal výskum inštitútu verejného zdravotníctva, ktoré potvrdilo neprítomnosť pepsínu, alkoholu, kokaínu či akejkoľvek inej návykovej látky. V roku 2008 v podobnom duchu zakázal hlavný sýrsky mufti Ahmad Badruddin Hassoun akúkoľvek spotrebu a predaj tabakových výrobkov.

Tie najkontroverznejšie fatvy navyše často vyhlasujú aj militantné extrémistické organizácie. Egyptský džihádista Murgan Salem al-Gohary v roku 2012 vyzval fatvou na zničenie pyramíd v Gíze. Posledný stojaci zo siedmich divov sveta nariadil zdemolovať, keďže prorok Mohamed neschvaľuje stavbu sôch a idolov zobrazujúcich božstvá.

Salman Rushdie a tí ostatní

Vyhlásiť fatvu s cieľom fyzickej likvidácie je podľa Jaroslava Drobného výnimočné a skoro nemožné. Existujú však prípady, keď nespochybniteľné právne autority takéto výnosy vydali. „Ajatolláh Chomejní vydal niekoľko výnosov, ktoré k likvidácii jednotlivcov a skupín viedli. V júli 1988 označil opozičnú skupinu Ľudových mudžahedínov za pokrytcov a odpadlíkov od islamu. Tento výnos viedol k masakrom (z hľadiska iránskeho režimu to boli popravy) uväznených príslušníkov tejto skupiny.“

Právnik Salmana Rushdieho Geoffrey Robertson označil fatvu na osobu spisovateľa za akt štátneho terorizmu. Ľudia žiadajúci hlavu Salmana Rushdieho majú podľa neho vymyté mozgy barbarizmom a knihu ani nečítali. Okrem autora Satanských veršov Salmana Rushdieho čelia fatve aj iné osobnosti verejného života. 

V rámci fatvy na britského spisovateľa indického pôvodu boli na smrť de facto odsúdení aj editori a prekladatelia jeho knihy. Japonský prekladateľ Satanských veršov Hitoši Igaraši prišiel po štrnástich bodných ranách v roku 1991 dokonca o život.

Životom na fatvu v roku 1992 doplatil aj egyptský spisovateľ Farag Foda, ktorého káhirská univerzita Al-Azhar obvinila z rúhania. Fatvu na neho spolu s inými svetskými spisovateľmi krajiny vydal imám Gad al-Haq, ktorý ich označil za nepriateľov islamu.

Šajch Qaradáwí, sunnitská právna autorita, vydal v roku 2011 fatvu proti vodcovi Líbye Muammarovi al-Kaddáfímu. Bola to výzva líbyjským vojakom, že ak niekto má možnosť Kaddáfího zavraždiť, mal by to v záujme režimom ohrozených občanov spraviť.

Niekoľkými „celebritnými“, i keď menej fatálnymi fatvami je známa aj India. V roku 2015 vydala indická moslimská organizácia Raza Academy fatvu na režiséra Majidiho Majidia a oscarového hudobného skladateľa A. R. Rahmanoma. 

Previnili sa zobrazovaním proroka Mohameda v životopisnom filme zasadeného do 6. storočia Muhammad: The Messenger of God. Akákoľvek vizuálna reprezentácia Mohameda je islamom prísne zakázaná. Tvorcovia museli podľa fatvy znova posvätiť svoje manželské zväzky a preštudovať si základy viery.

Indický mufti Fakir Qadri Mohammed Farouq Gafartulla z organizácie Darool Ifta vyhlásil v roku 2007 fatvu aj na bollywoodskeho herca Salmana Khana a jeho rodinu, ktorých označil za nemoslimov.

Dôvodom bolo, že v televíznej šou z ich domova bolo vidieť sošku hinduistického boha s telom slona. Tŕňom v oku organizácie bola aj hercova vosková figurína v londýnskom Múzeu Madame Tussaudovej, pričom islam zakazuje uctievanie akýchkoľvek podobizní. Mufti moslimskej organizácie nevydal na herca rozsudok smrti. Nariadil len znehodnotenie manželstiev mužských členov rodiny, ktorých vyzval aj na hlbšie štúdium Koránu.

V roku 2005 vyhlásilo indické moslimské združenie Jamiat e Ulama fatvu proti vtedy len 18-ročnej indickej tenistke Sanii Mirzovej. Skupina moslimských klerikov kritizovala, že jej zápasové oblečenie pozostávajúce z trička a zo sukne je neislamské, nenecháva „priestor na predstavivosť“ a má neželaný vplyv na ostatné mladé ženy.

Namiesto štandardných tričiek a sukní by mala vtedy jediná indická víťazka WTA turnaja nosiť dlhé tuniky a šatky po vzore iránskych hráčok bedmintonu. „Pokiaľ nariadenie nedodrží, nebude môcť hrať,“ povedal duchovný Siddiqullah Chowdhry.

Fatva v službách terorizmu aj antiterorizmu

Kompetenciu vyhlasovať fatvu si okrem oficiálnych náboženských spolkov privlastnili aj teroristické organizácie. V roku 1998 vydal samovoľnú fatvu proti Židom, križiakom a Američanom bývalý šéf al-Káidy Usáma bin Ládin.

V roku 2014 predstavil Islamský štát (ISIS) sériu 70 nariadení/fatiev v čitateľnej forme otázok a odpovedí. Okrem nevinných nariadení upravujúcich podmienky hry biliardu a stolného futbalu a časov modlitby obsahujú aj množstvo obmedzení ženských práv, reguláciu spaľovania obetí či deľby vojnových trofejí. 

Fatvy ISIS-u ostro kritizovala moslimská komunita, ktorá organizáciu obvinila z účelového vyberania a dezinterpretácie veršov Koránu. Proti regrútom ISIS-u vydali fatvu imámi britských moslimských organizácií.

Voči Usámovi bin Ládinovi a jeho stúpencom z al-Káidy vyhlásili v roku 2005 fatvu predstavitelia španielskej islamskej komisie. Podľa ich šéfa Mansura Escudera opustili stúpenci al-Káidy náboženské učenie a mali by sa jednoznačne označovať za teroristov, bez prívlastku islamskí.

O tri mesiace neskôr na ich krok nadviazalo severoamerické moslimské združenie Fiqh Council, ktoré vyhlásilo fatvu voči všetkým podporovateľom teroristických organizácií.

Azda najvplyvnejšiu antiteroristickú fatvu vydal v roku 2010 pakistanský intelektuál Muhammad Tahir-ul-Qadri. Hlava medzinárodnej moslimskej organizácie s 90 svetovými pobočkami v 600-stranovom dokumente rezolútne odsúdila terorizmus za každých okolností.

Podľa vlastných slov v texte „nezanechal jediný aspekt, ktorý by mohol v mysliach radikálov a extrémistov zachovať nádej na získanie statusu mučeníka“. Podľa CNN mala práve táto fatva medzi obyvateľmi Západu najväčší vplyv na pokles záujmu o teroristickú dráhu.

Vôbec najväčšiu antiteroristickú fatvu malo v roku 2015 na svedomí 70 000 indických klerikov. Namierili ju súbežne proti ISIS-u, Talibanu aj al-Káide. Vrchní predstavitelia koncilu Dargah Aala Hazrat označili islamských teroristov za nemoslimských. Odsúdili pálenie mešít, odsekávanie hláv či unášanie mladých moslimiek.