„Možno som touto kolekciou chcel nejakým spôsobom ukázať, že aj veci, ktoré už nikto nechcel, sa dajú uchopiť tak, že stále budú mať šmrnc, dajú sa pretvoriť na niečo, čo budú ľudia znovu chcieť, a že nemusíme produkovať neustále nové a nové veci...“
Lukáš Krnáč je meno slovenského módneho dizajnéra, ktoré je uznávané rovnako na Slovensku, ako aj v Čechách. Poznať ho môžeš vďaka farebným mikinám so štítkom s nápismi zeleniny či ovocia, projektu Fashion Ballet 2022 či módnym editoriálom. Tam to však zďaleka nekončí.
Dlhodobo spolupracuje so Simou a nechýbal ani pri tvorbe jej nového albumu, zbožňuje ho Patrícia Vitteková aj Tina a na bunde s krištáľmi Preciosa nechýba ani nápis Yael. Tvorba úspešného dizajnéra je extravagantná, no zároveň nositeľná, nie je vekovo ohraničená a vždy so sebou prináša jedno: emóciu. To, že svoje prehliadky berie Lukáš Krnáč ako poriadnu šou, dokázal aj na tohtoročnom Fashion LIVE! 2022, kde sa v piatok 30. septembra pri predstavení novej kolekcie DENIM zmenilo mólo na tanečný parket.
Divák túžil len po jedinom, a to pridať sa k modelom a modelkám a cítiť sa aspoň nachvíľu cool, tak trochu punk a tak trochu crazy v denimovej bunde s neónovým nápisom. O čom je nová kolekcia, v čom bola iná, ale najmä prečo na nej spolupracoval so secondhandom, nám dizajnér porozprával v zákulisí, kde sme ho odchytili na rozhovor. Neskrýval nadšenie z večera, no taktiež si skromne zaspomínal na svoje začiatky, keď bol ešte len študent (a nielen študent módneho dizajnu). Spýtali sme sa ho aj na to, či sa jeho očakávania s módnym svetom stretli s realitou a či sa v ňom človek dokáže uživiť. Dizajnér prezradil aj to, aké je podľa neho hlavné a nadčasové pravidlo pri obliekaní.
Ako by ste opísali svoju tvorbu, v čom má pridanú hodnotu, v čom sa líšite od ostatných dizajnérov?
Ja sa väčšinou s každou kolekciou asi snažím priniesť nejaký nový mood, nový vizuál, ktorý sa potom vezie nejaké to obdobie. U mňa je to veľmi špecifické, mám rád, keď sú niektoré veci preexponované a výrazné, a najmä na prehliadkach. Prehliadku vnímam ako šou, práve tam to musí vizuálne vyzerať dobre, upútať, musí to mať správny vibe.
Z každého looku sa vždy snažím vyselektovať produkty podľa toho, či viac môžu fungovať do bežného života, alebo skôr na párty, do videoklipov alebo na fotenie a editoriály. Nie každý sa odváži dať si na seba extravagantný kúsok, preto sa snažím tvoriť aj produktové veci, ktoré si ľudia vedia zaradiť do bežného šatníka.
Koho najviac oslovuje vaša tvorba a kto je vaša cieľovka?
U mňa je to od tínedžerov cez ľudí v tridsiatke, štyridsiatke, tiež zákazníčky, ktoré majú 60 a 70 rokov. Aj na tohtoročnom Fashion LIVE! bola jedna modelka, ktorá je zároveň aj zákazníčka, výrazne staršia, aby bolo vidieť, že moja tvorba má veľmi široké spektrum a dá sa nosiť v každom veku. Nakupujú však u mňa aj mamičky, keďže mám aj detské veci, to je však iná kategória.
Teraz dosť intenzívne pracujem so Simou, robili sme vlastne jej predošlý album, videoklipy, ale spolupracujeme aj pri koncertoch. Tiež som obliekal Tinu či Patríciu Vittekovú.
Máte viac klientely v Bratislave alebo v Prahe?
Ja som sa od začiatku snažil fungovať aj na Slovensku a v Čechách, pretože som študoval v Zlíne. Som vďačný, že mám zákazníčky aj tam, aj tam, nevidím v tom však nejaký zásadný rozdiel. Čo sa týka môjho pôsobenia, dnes mám na bratislavskom Fashion LIVE! prvýkrát samostatnú prehliadku, som tu po piatich či šiestich rokoch, spomínam si však, že premiéru som tu mal ešte v rámci ateliéru mojej českej univerzity. Podobne som sa tiež zúčastnil aj na pražskom fashion weeku. Keď som školu skončil a tiež začala korona, lockdowny, presunul som sa na Slovensko a pomaly sa začal koncentrovať na Bratislavu. Dnes tu riešim takmer 90 percent pracovných vecí.
Ako by ste porovnali vkus Sloveniek a Češiek – kto je viac otvorený experimentovať?
Podľa mňa je to veľmi individuálne, ale keď to mám tak objektívne zhrnúť, myslím si, že my Slováci sme trošku väčší exhibicionisti a radšej sa hráme s módou. Podľa mňa majú v Česku radi praktické veci a je to tam trochu striedmejšie. Toto je možno aj záležitosť kultúry, keď si to vezmeme historicky, už v minulosti boli naše kroje oveľa viac prezdobenejšie, čím viac na východ, tým väčšie bláznovstvo. Tie české majú čistejšie línie, menej vzorov.
Podľa mňa je super porušovať pravidlá, ale najskôr je dobré vedieť, čo sú pravidlá, a poznať ich.
Čo zatiaľ považujete za najväčší boom vo vašej kariére?
Ťažko povedať, čo je najväčší... ale taký môj prvý boom prišiel, keď som mal prvýkrát v roku 2017 prehliadku na Fashion LIVE!, tam som prezentoval svoju prvú kolekciu vôbec. Bola to futbalová kolekcia, veľmi vtipná a odviazaná. Ďalší boom tuším prišiel, keď ma veľa ľudí začalo registrovať cez mikiny so štítkom, tie fungujú a sú populárne už pomerne dlho, nejaké štyri až päť rokov. Teší ma však každá príležitosť, boom v mojom živote je aj to, že teraz, keď som sa presunul do Bratislavy, som sa pol roka nezastavil.
Pokiaľ sa nápady nezhmotnia, tak to nefunguje.
Projekt, ktorý by som však rád vyzdvihol, bol Fashion Ballet 2022. Považujem ho za veľmi zaujímavý, pripadal mi odvážny a bral som to ako posunutie sa ďalej. Balet SND v podstate na spoluprácu oslovil štyroch slovenských dizajnérov, medzi ktorými bol Boris Hanečka, Pavol Dendis, Martin Hrča a ja, a taktiež choreografov, s ktorými nás popárovali. Spolu sme robili mini predstavenie, pracovali sme na choreografii, kastingoch a neskôr na postavení samotnej šou. Ja a choreograf Roman Novitzký sme vytvorili predstavenie s názvom EXTRAVAGANZA, vďaka ktorému sa diváci mohli nostalgicky vrátiť späť do 80. rokov. Bolo to skvelé spojenie módy, hudby a tanca.
Poďme k novej kolekcii predstavenej na Fashion LIVE! 2022, ktorá je inšpirovaná denimom. V čom je iná od tých predošlých?
Väčšinu predošlých vecí som robil tak, že som si kúpil materiály a z nich som potom robil kolekciu. Tentokrát som oslovil na spoluprácu secondhand TEXTILE house, ktorý mi poskytol všetok denim. Dôkladne mi ho pretriedili a ja som si vybral veci, ktoré boli pre mňa vhodné. Všetky kúsky sa potom dali vyčistiť, rozobrali sa úplne do základu a následne z tých jednotlivých dielov som šil novú kolekciu.
Sústredil som sa na vytváranie jednotlivých kúskov a až pred prehliadkou som z nich vyskladal modely. Všimnúť ste si mohli najmä nohavice, a veľkú časť tvorili práve bundy, myslím si, že to je kúsok, ktorý sa mi celkom overil. Aj úplne obyčajný, v podstate basic outfit viete dobrou bundou „pumpnúť“ na vyššiu úroveň. Tentokrát som sa nezaoberal topmi, skôr som sa sústredil na ten vrchný odev, ktorý keď si kúpite, môže byť v šatníku aj desať rokov a stále bude in.
Okrem toho som pracoval s neónmi a rôznymi nápismi, ktoré na bundách svietia, či s kamienkami od značky Preciosa. Kolekcia sa trblieta, svieti a zároveň je to celkom punkové a strohé, povedal by som, že miestami surové, sú tam nezapravené či potrhané okraje, priznané švy, priznané farby, ako keď rozoberiete nohavice a všimnete si, že niekde sú tmavšie a niekde svetlejšie.
Ste zástancom udržateľnosti, robíte jej novou kolekciou osvetu a apelujete aj na ďalších dizajnérov?
Myslím si, že by sme mali všetci rozmýšľať nad tým, čo robíme a ako to robíme a koľko vecí kupujeme. Možno som touto kolekciou chcel nejakým spôsobom ukázať, že aj veci, ktoré už nikto nechcel, sa dajú uchopiť tak, že stále budú mať šmrnc, dajú sa pretvoriť na niečo, čo budú ľudia znovu chcieť, a že nemusíme produkovať neustále nové a nové veci. Vždy a všetky veci sa dajú pretvoriť alebo sa im vie dať nejaká nová podoba...
Nerád nasledujete trendy. Prečo práve „denim a vy“ na tohtoročnom Fashion LIVE!?
Jedna vec je, že keď som rozmýšľal nad tým, s ktorým materiálom budem pracovať, ktorý vyzerá dobre, aj keď je nejakým spôsobom zničený, poškodený, opotrebovaný a surový, prvou myšlienkou bol denim. Znesie veľmi veľa, čím obnosenejšie vyzerá, tým je viac cool a zaujímavý. Druhým aspektom bolo, že všetci máme doma rifľovinu, a myslím si, že je to materiál, ktorý je nesmrteľný a nadčasový, nemyslím si, že niekedy vyjde z módy... podľa mňa funguje dnes a vždy aj bude.
Základ pri obliekaní je poznať sa, vedieť, čo mi sedí. Každý by mal vedieť, ako vyzerá, akú ma postavu a aké farby sa mu hodia.
Čo vaša tvorba, zachovávate si jeden štýl, alebo sa v niečom zmenil? V čom ste sa možno zlepšili?
Možno technologicky sa to u mňa vylepšilo. Vždy, keď robím nové veci, techniky alebo dizajny, si vravím, že stále sa dá na sebe pracovať a človek sa neustále učí. Myslím si však, že taký ten základ a myšlienka je u mňa rovnaká ako pred piatimi rokmi. Mám rád, keď veci pôsobia ľahko, sviežo, keď majú dobrý vibe a keď sa ľudia pri pohľade na nich usmejú.
Vždy sú tam pridané aj vtípky a nejaké aj na moju adresu. Beriem to tak ako párty. Ako som už spomínal, k prehliadkam v zásade pristupujem ako k tomu, že ide o šou, ktorá musí diváka upútať a zanechať v ňom pocit, preto si môže dovoliť byť vtipná alebo drzá. Pokiaľ tam príde človek a hrá sa na telefóne, tak je v to zásade moja chyba, lebo ho to nudí.
Napriek tomu, že ste dnes uznávaným menom na slovenskej a českej módnej scéne, na začiatku ste sa rozhodovali, ktorým umeleckým smerom ísť. Ako vyzerala vaša cesta na vrchol?
Na strednú som sa hlásil na odbor módneho odevu, ktorý sa nakoniec neotvoril. Otvárali však animáciu, a keďže mi prišla atraktívna, išiel som na ňu, za čo som veľmi rád. Naučil som sa kopec vecí, ale stále mi to pripadalo málo komerčné... stále som nejako vedel, že chcem robiť niečo vizuálne a niečo pre ľudí, čo budú nosiť, tešiť sa z toho a čo bude fungovať. Od animácie som upustil, rozmýšľal som aj nad inými vecami, ale potom ma to tak prirodzene doviedlo naspäť k móde. Je tam veľa smerov, dá sa v nej robiť dizajn, styling, môžete robiť videoklipy, pracovať s fotkou či filmom. Spektrum je veľmi široké a takisto hracia plocha módneho priemyslu. Vždy si rád odskočím do niečoho nového a neustále ma to nadchne.
Aká bola vaša predstava o módnom svete na začiatku a aká je realita?
Ja som asi nemal úplne predstavy a očakávania, išiel som skrátka na prijímačky a tam som skončil prvý. V druháku som mal prvú kolekciu tu na Fashion LIVE! a potom sa to extrémne rýchlo rozbehlo. Odvtedy to ide tak, že je to stále zaujímavá jazda.
Prehliadku vnímam ako šou, ktorá musí diváka upútať a zanechať v ňom pocit. Preto si môže dovoliť byť vtipná alebo drzá.
Fungujem tak, že sa púšťam do vecí bezhlavo, ale s nejakou chuťou a nadšením, a potom uvidím, ako sa to vyvinie. Keď vidím, že niečo funguje, tak tomu rád venujem pozornosť. Keď vidím, že niečo až tak nefunguje, tak sa v rámci toho až tak zbytočne nesnažím a netopím, snažím sa na danú situáciu pozerať objektívne a nejakým spôsobom s tým pracovať.
Podporujete mladé talenty a dávate im možnosť stážovať vo vašom ateliéri. Čím by sa podľa vás mali riadiť nádejní módni dizajnéri, ktorí sú ešte len na začiatku?
Neviem, či to je len v móde, podľa mňa všeobecne platí, že treba mať chuť, že treba mať v hlave, ale pokiaľ sa nápady nezhmotnia, tak to nefunguje. Takže určite odvaha a chuť do vecí, ktoré človek robí, netreba sa báť, treba byť trochu drzý a zároveň to netreba brať až tak extrémne vážne.
Vie byť človek úspešný v módnom svete aj bez toho, aby študoval módu na škole?
Určite áno, akurát si myslím, že vždy je dobré mať prehľad a vedomosti. Poznať nejaké základné informácie a potom sa s tým hrať. Škola určite vie dať človeku objem informácií, ktoré sú dobrý základ preto, aby ďalej niečo robil. Podľa mňa je super porušovať pravidlá, ale najskôr je dobré vedieť, čo sú pravidlá, a poznať ich. Na druhej strane si nemyslím, že škola je zákon toho, že človek tie vedomosti naozaj bude mať a bude úspešný. Všetko je to o tom, ako veľmi chceme my sami.
Určite sú tú však ľudia na vysokej škole, pedagógovia, ktorí ma veľmi ovplyvnili, konkrétne pani Lapšanská, ktorá ma o móde naučila rozmýšľať aj marketingovo a nielen ako u umení – v podstate som vďaka nej začal brať reálne myšlienku, že to, čo, urobím, sa musí aj predať. Škola nebola len o tom byť v inštitúcii, ale najmä o tom, koho som tam stretol, akým spôsobom ma to formovalo. Videl som, ako pracujú a rozmýšľajú spolužiaci, bolo to pre mňa extrémne prínosné. Hlavne som videl, že pokiaľ sa chce, tak to naozaj ide, a nielen u mňa, ale aj u ostatných.
Dá sa v módnom svete uživiť aj bez toho, aby ste robili niečo iné? Je to realistické?
Je to realistické. Už keď som išiel v prváku na školu, som tam išiel s vedomím, že toto musí byť vec, ktorá ma bude živiť, keďže jej venujem energiu. Odkedy som nastúpil do školy, pracujem iba na tomto. Ja za seba môžem povedať, že tomu venujem veľa času, a takisto každý, kto pracuje ako módny dizajnér, nemá pracovný čas od 7.00 do 14.00 alebo od 9.00 do 16.00. Ja, teda my všeobecne, sme v podstate flexibilní 24/7. Ale je super, že to, čo robím, ma naozaj baví a aj živí. Aj keď som niekedy unavený, je to pre mňa hra, nikdy sa do práce nemusím nútiť a som za to vďačný.
Čomu by sme sa tento rok mali podľa vás v šatníku vyhnúť?
Ja si myslím, že každý by mal vedieť, ako vyzerá, akú ma postavu a aké farby sa mu hodia. Niekedy sa pozerám na ľudí, ktorí si myslia, že sú trendy, ale vyzerajú zle. Naopak, každý môže vyzerať dobre, ale treba brať do úvahy to, kto som a čo sa mi hodí. Preto si myslím, že trendy nefungujú, na niekom môžu byť smiešne a nelichotivé. Základ pri obliekaní je poznať sa, vedieť, čo mi sedí. Ak sa týmto človek riadi, tak má nadčasový šatník a nie sezónnu záležitosť.
