Som v strate 12 000 €, ale aspoň nepijem a nefajčím: Rozprávali sme sa s tipérmi v stávkových kanceláriách na Slovensku (Reportáž)

Po vyše 50-ročnej „kariére“ má pre tipérov niekoľko rád. Odporúča jasne si vymedziť tipérsky rozpočet, nepožičiavať si od ľudí peniaze a naučiť sa počúvať svoj inštinkt, no zároveň vedieť, kedy prestať. „Aby ste sa nestali otrokom uzatvárania stávok, potrebujete vytrvalosť a pevnú vôľu. Inak stratíte zdravý rozum,“ vystríha dôchodca.

Manipulácia zápasov je podľa tipérov bežná prax 

Stano patrí k množstvu tipérov, ktorí sú roztrpčení kauzami ovplyvňovania zápasov. Aj preto dôveruje len najväčším ligám a majstrovstvám sveta. „Slovenská, česká alebo rakúska liga sú skorumpované. Veď aj nebohý Jožko Adamec povedal: ‚Pokiaľ budú stávkové kancelárie, nebudú férové výsledky.‘ Slovenský tréner z Rakúska ma varoval, aby som netipoval na rakúsky futbal, keďže ho má pod prstom balkánska mafia.“

O stávkovej korupcii sa rozhovorí aj kuchár Michal, ktorý si bol na pobočku vložiť hotovosť s cieľom tipovať online. K uzatváraniu stávok na šport sa dostal cez vášeň ku konským dostihom. Dnes sa najviac sústreďuje na tipovanie boxu a iných bojových športov.

„Niektoré sú, iné nie,“ hovorí o manipulácii. „Úplne najlepšie je mať niekde blízko zdroj. Mám kamoša, ktorý hrá nižšiu rakúsku ligu. Ten mi dá občas pred zápasom telefonické echo, že dnes bude remíza, lebo prenechávajú zápas. Vtedy musím ísť hneď podať. Najviac som takto vyhral 1 500 eur. Bolo to ‚chytené‘ a vedel som, že to tak dopadne,“ priznáva Michal. 

Jeho bilancia je však aj v dôsledku záľuby k hazardným hrám v kasínach silne negatívna. Dlhodobo je v strate asi 12 000 eur. Dúfa, že sa z toho dostane, keď sa mu podarí „niečo veľké“, no vie, že to bude ťažké. „Musím z niečoho žiť. Nepijem ani nefajčím, tak míňam peniaze takto,“ lakonicky uzavrie.

Údajná manipulácia zápasov leží v žalúdku aj Jozefovi, ktorý sa k uzatváraniu stávok dostal cez číselné lotérie. „Priebeh zápasov je príliš často ovplyvnený rozhodcami aj hráčmi. Keď som pozeral zápas Slovana s Nitrou, tak rozhodca vylučoval úplne nezmyselne. Podal by som na neho trestné oznámenie,“ rozhorčí sa.

Dôchodca priznáva, že je chorý na „srdiečko“ a návšteva pobočky stávkovej kancelárie je predovšetkým súčasťou zdravotnej prechádzky. Do stávok vždy investuje len 50 centov alebo euro. Zápasy si vyberá výhradne podľa kurzu a zápasy ani nesleduje. Tiket si dá overiť vždy až na druhý deň v pobočke, keď sa ide opäť prejsť.

Návšteva pobočky je rituál, ale aj forma sebakontroly 

Prevádzkarka Lucia tvrdí, že mnohí tipujúci ostali pobočkám verní z nostalgie. Predpokladá však, že tipovanie na pobočkách je aj akýsi obranný mechanizmus, ktorý zabraňuje kompulzívnym dodatočným stávkam počas zápasov.

 
„Chodia na pobočky, lebo chcú mať v ruke fyzický tiket. Keď tipujú online, môžu míňať nekontrolovane. Chlapi sem však chodia aj kvôli interakcii. Radi sa podelia s radosťou alebo hnevom. Mnohí to majú ako zvyk, súčasť rituálu. Zastavia sa cestou z práce alebo obchodu,“ doplní mozaiku dôvodov Lucia.

Deväťdesiat percent tipérov sú podľa nej muži, ktorí tu trávia voľný čas. „Na každej pobočke je stála klientela, no počas MS vo futbale prichádzali aj ľudia, ktorých som nikdy nevidela. Len šli okolo. Iní tu trávia pokojne aj hodinu a pol. Zoberú si všetky kurzové lístky, podrobne ich študujú a nakoniec dajú tiket za pár eur,“ pousmeje sa. 

Snáď mi to Brazília nedokafre...

Iným dôvodom návštevy pobočky je možnosť staviť si v hotovosti. Tridsiatnika Tomáša teší aj fakt, že výhru dostáva vyplatenú na ruku. Po vypísaní tiketu za 10 eur mu vysmädlo. Odprevádzame ho preto do potravín, kde si kúpi pivo. Vyberá si Stellu Artois s možnosťou vernostnej zľavy. Ako správny tipér stavil na to, že predavačka mu nasníma vlastnú Tesco kartičku a on tak ušetrí asi 50 centov. „Som poverčivý a dúfam, že mi to prinesie šťastie,“ priznáva.

Tomáš stávkuje len na športy, ktoré rád sleduje. Miluje anglickú ligu a Ligu majstrov, a keď vyhrá, teší sa dvakrát. „Moja metóda je tipovať dva zápasy za 20 eur, z ktorých si vyberiem vždy jednu remízu a druhý zápas ‚na istotu‘. Na remízu je totiž kurz 3 alebo 4. Ak dám remízu a napríklad výhru Man City alebo Brazílie, mám z toho kurz asi 4,8. Nedávam 7 zápasov s očakávaním trojtisícovej výhry. Takto sa hrám a buď vyhrám 100 eur, alebo nie. Snáď mi to teraz Brazília nedokafre.“

Tomáš tvrdí, že si uvedomuje riziko návykovosti, a preto sa to snaží príliš „nehrotiť“. „Nechcem na tom skrachovať. Dám si tiketík za maximálne 30 eur a s pivečkom si pozriem zápas. Dlhodobo som určite stratový. Beriem to však ako pôžitok, nie ako zárobkovú aktivitu. To by som sa musel zblázniť. Je to droga. Najmä na konci zápasov sa mi zrýchľuje tep. Veď jeden útok ma môže stáť 100 eur,“ hovorí Tomáš.

Doba teletextu sa pre niekoho ešte neskončila

Športovú vášeň v sebe nezaprie ani Ľubomír. Disciplíny, na ktoré tipuje, spája jedno: rád ich sleduje v televízii. Za 30 rokov postupne presedlal z futbalu na NBA a NHL. Ostal verný aj tenisu, ktorý v tipovacom kalendári dopĺňa striedavo F1 a zimné športy. Dnes si bol prvýkrát podať na biatlon a behy na lyžiach. Prvé kolo sezóny vynechal, aby odpozoroval formu pretekárov.

Napriek rokom sledovania športových výsledkov si nemyslí, že sa zlepšuje. „Nie som spokojný. Za rok som však v mínuse len 300 eur. To nie je také zlé. Z dlhodobého hľadiska je to viac, aj keď neviem koľko. Keď som pracoval, nerátal som straty. Teraz som na dôchodku, a tak som pozornejší,“ hovorí Ľubomír. 

Do pobočiek chodí aj preto, že doma nemá internet. Favoritov si vyberá doma vďaka systému teletext. „Je to tak dobré. Syn skúšal tipovať online, doobeda vyhral 30 euro, no neskôr o ne v noci na zápasoch NHL prišiel,“ podotkne. 

Tipovanie pre Ľubomíra spĺňa aj spoločenskú funkciu. Keď ešte tipoval futbal, trávil aj pol soboty v pohostinstve. „Kúpil som si kurzový lístok a pri malom pive študoval všetky ligy. Vďaka tipovaniu som sa stýkal s partiou, s ktorou sme kecali a rozoberali zápasy. Dnes mnohí zomreli a komunita sa rozpadla. Do krčmy už nechodím. Dnes je to anonymnejšie, prídeš-tipneš-odídeš,“ spomína na staré časy.

Ľubomír sa dnes ustálil na opatrnom štýle, no aj po 30 rokoch verí v stávkarskú chiméru „stopercentnej výhry“. Výsledná hodnota kurzov na jeho tiketoch len výnimočne prekročí dvojku a výška vkladu 2 eurá. Keď vklad zdvojí, má „aspoň na cigarety“. „Ak niekto ‚nabúcha‘ 300 eur, pozerám na neho ako puk. Matematiku však neoklameš. Ak stavíš milión, vyhráš dva,“ zasníva sa.

Keby som mal dvakrát toľko peňazí, dvakrát toľko ich miniem

O matematike vie čosi aj jej bývalý učiteľ a dnes dôchodca Peter. „Je celý vo vytržení, skoro si tam zabudol tašku. Tipuje celý život a nikdy nič nevyhral,“ ústretovo sa usmeje jeho manželka Jarmila. „Strašne málo,“ súhlasí Peter.

V živote strávenom s číslami dnes Peter pokračuje výpočtom kurzov, permutácií a pravdepodobností. Hoci dokáže zanietene vysvetľovať stratégie a kombinácie stávok, ako tipérovi sa mu nedarí. Penzia 548 eur mu neumožňuje vyššie stávky. „Vreckové“ na tipovanie mu z nej vyčleňuje Jarmila. 

„Je to závislosť. Keby dostal dvakrát toľko, dvakrát toľko minie. Ja si však kupujem pre zmenu knihy. Chápem ho, každý máme to svoje,“ vysvetlí nám Jarmila, ktorej sa s manželom zdanlivo podarilo nájsť balans. Odchádzajúc v Jarmilinom objatí, na nás ešte Peter zakričí: „Držte mi palce!“