Kubo má stolársku firmu v Anglicku. K zákazkám sa tu dostaneš len cez odporúčanie, ak makáš, zarobíš aj 5-tisíc (Rozhovor)

Kubo v rozhovore pre Refresher porozprával o začiatkoch v zahraničí, o tom, čomu všetkému sa tam venoval a ako sa postupne vypracoval na živnostníka, ktorý má vlastnú firmu neďaleko Manchestru a svojimi stolárskymi výrobkami zásobuje primárne okolie Londýna.  

Refresher ti pravidelne prináša rozhovory s inšpiratívnymi Slovákmi, ktorí v zahraničí pracujú či podnikajú v rôznych odvetviach. Prečítaj si napríklad o Peťovi, ktorí chodí sezónne do Nórska, Jánovi, ktorý pracuje ako šofér MHD v Osle či Adamovi, ktorý predáva nehnuteľnosti v Gruzínsku.  

Ak ťa baví náš obsah a chceš nás podporiť, staň sa členom Refresher+ a užívaj si okrem prémiového obsahu aj početné benefity. Ďakujeme za tvoju podporu.

V Anglicku začínal pred desiatimi rokmi ako pomocník na stavbe bez znalosti jazyka. Dnes má vlastný dom, podniká v stolárskom odvetví a pracuje aj na objednávkach za desiatky tisíc eur.  

Prečo práve Anglicko? 

Po strednej som išiel na výšku, študoval som architektúru, tam ma to však nebavilo, chcel som vyskúšať niečo nové, iné a zdokonaliť sa v jazyku. Mal som kamaráta, ktorý pracoval v Anglicku, tak som išiel za ním. 

Zobrazit galerii

(24)

Architektúra je náročná škola, nie je ľahké sa tam dostať. Neľutoval si niekedy svoje rozhodnutie? 

Haha, no v Anglicku som nezačínal ako stolár, robil som rôzne práce, takže určite prišli dni, keď som ľutoval, že som zo školy nemusel odchádzať. Ale časom som sa nastavil tak, že je škoda sa vracať do minulosti. Svoje rozhodnutie teraz vôbec neľutujem. 

Aké práce si robil? 

Po príchode som pomáhal na stavbe, takže si asi vieš predstaviť, čo to znamená. (smiech) Neskôr som robil maliara pod jednou firmou, následne som mal už aj vlastné zákazky. Na stavbe ma však zaujala stolárska práca. 

Čo ťa na tom zaujalo? 

Som perfekcionista a detailista, veľmi ma uchvátilo, ako presné musia byť ich práce a čo všetko to obnáša. Postupne som začal chodiť do dielní a učiť sa toto remeslo, čo však bolo časovo extrémne náročné popri inej práci. 

Ako si sa k tomu teda dostal?  

Prvé dva roky som pôsobil v Bristole, no môj strýko mal malú stolársku dielňu v Londýne. Dohodli sme sa, že prejdem k nemu a začnem ako pomocník. Postupne som naberal prax a dnes sa tomu venujem už 6 rokov. 

Dnes máš vlastnú firmu, je to náročné na vybavovačky?  

No, nemám ju sám, otvorili sme ju s kamarátom z Poľska. Otvoriť firmu je v Anglicku veľmi jednoduché, žiadne behanie po úradoch, všetko vyriešiš online. A po otvorení firmy je to už na tebe, že ako funguješ, ako sa staráš o stroje a podobne. 

Je o toto remeslo v Anglicku záujem?  

Určite je, dopyt je pomerne veľký. 90 % našej práce putuje do Londýna, kde si to objednávajú väčšinou ľudia, ktorí žijú v takom vyššom životnom štandarde. Samozrejme, že robíme veľa pre ľudí z menších miest, no tam je už rozdiel v cene či kvalite materiálov. 

Čoho vyrábate najviac?  

Kuchynské linky, skrine, obývačkové steny a podobne. Robíme aj stoly. 

Ako si si zháňal klientelu, keď ste otvorili firmu?  

Dostaneš sa k tomu postupne. Začneš ako subdodávka pre niekoho, potom máš referencie a 90 percent práce dostaneš cez odporúčania. Reklama môže pomôcť, ale priama skúsenosť je najviac. 

Cítil si niekedy predsudky voči tomu, že nie si domáci? Alebo je to v súčasnosti už irelevantné?  

Predsudky necítim vôbec, veď v Londýne dnes žije až 50 percent ľudí, ktorí sa tam nenarodili a sú cudzinci. Možno v menších mestách sa s tým človek stretne, ale nemám takéto skúsenosti. Navyše, ľudia v Anglicku sú veľmi milí a aj keď si niečo myslia, nepovedia ti to do tváre. Možno na prstoch jednej ruky narátam menej príjemné skúsenosti za tie všetky roky. 

Teraz už nežiješ v Londýne, však?  

Presne tak, kúpil som si dom pri Manchestri v meste Wigan. Je to v podstate medzi Manchestrom a Liverpoolom, veľmi sa mi tu páči. Žije tu skôr working class, podarilo sa mi kúpiť nehnuteľnosť, to ma presvedčilo.  

Koľko ťa stál dom v Anglicku?  

Kúpil som dom za 114-tisíc eur. Ale je to starý dom, kde veľa vecí prerábam a ešte stále som neskončil. Záleží na tom, kde dom kúpiš. Keby som išiel do Manchestru, musím si pripraviť tak trikrát vyšší rozpočet. 

Žil si na hraniciach s Walesom, v Londýne a teraz medzi Manchestrom a Liverpoolom. Vnímaš nejaké rozdiely v mentalite ľudí naprieč krajinou?  

Sú to veľké rozdiely, najmä v cenách. V Londýne dosť zarobíš, ale je to asi najdrahšie mesto na život v Európe. (smiech) Určite je citeľná premávka, vo veľkom meste stráviš hodinu v zápche, ani nevieš ako. Ale je to asi klasické porovnanie vo väčšom meste a v menších mestách. 

Koľko stál život v Londýne?  

Už tam nie som asi tri roky, ceny sa určite pomenili. Poznám ľudí, ktorí tam roky žijú v izbe v zdieľanom byte/dome. Záleží od oblasti, no ak si niekde na okraji, kde je aj kriminalita vyššia, platíš za izbu 570 eur mesačne, potom bližšie k centru je to už pokojne aj 1 100 eur za izbu. 

Aké najpamätnejšie či najzaujímavejšie zákazky si robil?  

Robili sme na jednom projekte, nebolo to však len o mojej práci, bolo nás tam viac. Ale bolo to zaujímavé, keďže sme pre šejka z Kuvajtu robili nábytok do celého domu v štvrti Notting Hill. Išlo o štvorposchodový dom s bazénom, fitkom a tak no, iný svet. (smiech) Bolo to veľmi drahé, ale nechcem kecať, lebo som nebol pri cenotvorbe. (smiech)

A čo si pamätáš ako najdrahšie?  

To sme paradoxne nevyrábali, ale chodili sme niekedy montovať kuchyne s kolegom. Dostali sme sa k zákazke, keď sme vo Wimbledone montovali do luxusného domu kuchyňu za 100-tisíc eur. 

Spomenieš si aj na niečo, čo ste robili vy? 

Bolo toho veľa, tie projekty sa mi zlievajú. (smiech) Ale viem, že sme robili taký bar, ktorý mal rôzne ornamenty a detaily, ten stál asi 20-tisíc, ale nepredstavuj si, že to je náš profit. (smiech)

Aký je pomer nákladov a ziskov?

Musíš rátať s nájmom za priestor, splátky za drahšie stroje, materiál, peniaze na údržbu dodávky atď. Keď tu chceš vôbec začať robiť serióznu robotu v stolárstve, musíš mať dosť veľký kapitál.  

Koľko hodín denne stráviš prácou? 

To záleží od toho, koľko tej práce je. Ak sa nakopí, je to aj 12-14 hodín denne, ale v priemere je to tých 10 hodín denne + teda nákup materiálu a iné menšie povinnosti okolo firmy. V minulosti sme chodili aj na montáže, ale teraz nie je čas, ale niekedy ešte ideme. 

Koľko si dokážeš v priemere zarobiť?  

Záleží na tom, kde presne človek pracuje a čo konkrétne robí. Je nutné pozrieť sa na to, koľko si ochotný robiť. Ale ak si živnostník a robíš subdodávku, čo robí väčšina remeselníkov tuto, tak je to v priemere medzi 3 400 až 5 700 eur mesačne. 

Snažil sa ťa niekto niekedy presvedčiť o nižšej cene, prípadne nejak podplatiť?  

Mal som rôzne situácie, kedy mi človek chodil počas montáže poza chrbát, aby našiel chybu a mohol niečo ušetriť. Koniec koncov každý chce nejako ušetriť. Tam nastáva moment, kedy musíš byť diplomat a vykomunikovať to s klientom tak, aby bolo dobre. 

Cítil si zmenu v podnikaní po Brexite?  

Prvý rok to bolo dosť citeľné, čakalo sa dlhšie na materiál a veľa vecí zdraželo. Ale posledné dva-tri roky je to už ustálené. Teraz je to okej. 

Si skúsený remeselník vo vyhľadávanej profesii, premýšľaš o tom, že by si prišiel domov na Slovensko?  

Samozrejme, je to aj z časti môj cieľ, no aktuálne sa mi nepozdáva politická situácia a stav Slovenska. Možno o takých 10 rokov to bude iné, ale bude to záležať podľa toho, aká situácia tam bude.