Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Mafiánsky klan sýkorovcov pokračoval aj po jeho smrti.
Mohol sa stať diplomatom či novinárom, no miesto toho sa dal na drahú zločinu. Začiatky mafie na Slovensku sa neraz spájali s ľuďmi z prostredia bojového umenia. Tí vedeli fyzické nadanie pretaviť do agresívneho prístupu, ktorým zastrašovali svoju konkurenciu.
Hlavne v tomto smere sa podľa dobových znalcov Miroslav Sýkora odlišoval od prvých mafiánskych šéfov slovenského podsvetia. Sýkora nebol žiadnym násilníkom či agresorom.
Vzhľadom na svoj pôvod, pochádzal z rodiny diplomata, a rozbehnuté štúdium v Moskve (Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov) mal slušný nábeh na to, aby sa ako riadny občan zaradil do akademicky vzdelanej vyššej vrstvy.
Paradoxne práve pri štúdiu v Rusku nadobudol kontakty na podsvetie. Na miestnej univerzite sa dal dokopy so spolužiakom Šaňom Belovičom a spoločne rozbehli prvé kšefty.
V tomto článku sa dozvieš:
Čo mali sýkorovci spoločné s vraždou Róberta Remiáša
Aké mal Miroslav Sýkora napojenie na SIS
Ako súvisela takzvaná „slovenská lúpež storočia“ s pádom Miroslava Sýkoru
Aké boli posledné chvíle života Miroslava Sýkoru
Kto stál podľa korunného svedka za jeho vraždou
Ako v kauze jeho zavraždenia vypovedal Mikuláš Černák
Ilustračná fotografia
Prechod od študenta diplomacie a žurnalistiky k zločincovi
Neskôr Šaňa Beloviča a Miroslava Sýkoru z vysokej školy vyhodili, a tak sa odsťahovali na Slovensko, kde Sýkora určitý čas študoval žurnalistiku. Jeho spolužiaci ho označovali za sčítaného človeka, s ktorým sa dalo rozprávať na skutočne rôzne spektrum tém. Sýkora rozhodne nebol žiaden hlupák.
V Bratislave začala operovať trojica mužov. Takáč, Belovič a Sýkora. Posledný menovaný bol názoru, že by bolo vhodné naďalej udržiavať vzťahy s ruským podsvetím. Belovič bol síce proti, ale jeho názor sa stal za krátku chvíľu nepodstatný, pretože infarkt za volantom privodil jeho skorú smrť. Takáč sa po Belovičovej smrti od Sýkoru odpojil.
Aj Sýkora, ako mnohí iní, začal svoju kariéru mafiána takzvaným výpalníctvom. Pred Sýkorom boli výraznými bratislavskými mafiánmi napríklad bratia Danišovci. Išlo o Vladimíra Daniša, prezývaného Tuti, a Jozefa Daniša, prezývaného Papas.
Ich kriminálna činnosť bola od Sýkorovej značne odlišná. Tam, kde Sýkora používal komunikáciu na úrovni, Danišovci volili násilie. Bez váhania by sa dalo povedať, že v ére slovenskej mafie patrili ich spôsoby medzi najmenej sofistikovanú formu zločinu. V lete roku 1995 ale nastal ich koniec.
39-ročný Vladimír alias Tuti a jeho 43-ročný brat Jozef/Papas 6. júla 1995 po prehýrenej noci vo vtedajšom bare Riccardo sedeli na Štefanovičovej ulici v Bratislave vo svojom aute. Umiestnená výbušnina sa ale postarala o to, že Danišovci skončili rozmetaní na kúsky. Auto Danišovcov explodovalo pred budovou ministerstva financií.
Následok explózie výbušniny
Miroslav Sýkora – bratislavský šéf podsvetia
Vražda násilných bratov Danišovcov sa stala prvým prípadom takzvanej verejnej mafiánskej popravy na Slovensku. Určite ale nešlo o poslednú. Útok mal údajne naplánovať Sýkorov kumpán Róbert Lališ, prezývaný Kýbel (táto prezývka mu mala prischnúť kvôli nízkemu vzrastu).
Po ich smrti sa stal Sýkora bratislavským mafiánom číslo jeden. Sýkorova skupina („sýkorky“) bola už v danom čase okrem výpalníctva význačná aj organizovanými krádežami, obchodovaním s drogami a samozrejme vraždami. V rokoch 1995 až 1997 Sýkora udržoval blízke vzťahy so Slovenskou informačnou službou.
Sýkorova skupina mala byť neskôr zapojená aj do sledovania Róberta Remiáša. Ten bol spojkou príslušníka SIS Oskara Fegyveresa a zároveň bývalého korunného svedka v kauze neslávne známeho únosu Michala Kováča mladšieho, a teda syna bývalého a dnes už zosnulého prezidenta Michala Kováča.
Zo sledovania Remiáša sa ale nakoniec stala vražda, ktorej páchatelia neboli nikdy potrestaní. Akcia mala byť podľa svedka Karola Szatmáryho vykonaná na príkaz Sýkoru. V súvislosti s vraždou Remiáša od nášho vtedajšieho politického predstaviteľa Vladimíra Mečiara zaznela hláška„skutok sa nestal“.
Do dnešných dní symbolizuje akýsi znak vrcholnej korupcie. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že za vraždou Remiáša stále mafia napojená na politické špičky, no ide bohužiaľ stále len o dohady.
Auto 25-ročného Róberta Remiáša explodovalo 29. apríla 1996 na križovatke ulíc Karloveská, Botanická a Devínska cesta. Na mieste Remiášovho úmrtia stojí spomienková tabuľa.
Niekoľko mesiacov pred Remiášovou vraždou, presnejšie 6. januára 1996, vtedy neznámi páchatelia vykradli nitriansku pobočku Všeobecnej úverovej banky (VÚB). Z miesta činu si odniesli 130 miliónov slovenských korún a valuty v hodnote 43,5 milióna. Išlo o takzvanú „slovenskú lúpež storočia“.
Keď sa o tom dozvedela Sýkorova skupina, na zisku zlodejov sa chcela samozrejme taktiež priživiť. Vďaka dobrým kontaktom na Slovenskú informačnú službu sa Sýkorovi podarilo zistiť miesto stretnutia zlodejov. Peniaze si mali lupiči rozdeliť v dedinke s názvom Krvavé Šenky. Rozdeleniu lupu bolo však prerušené nevítanou návštevou mafie.
Sýkora, znalý informácie o mieste stretnutia, do Krvavých Šenkov vyslal dvoch ľudí. Člen lúpežnej akcie, Gustáv Iker, sa neskôr vyjadril, že jeden z dvojice mužov, ktorí ich donútili odovzdať polovicu ukradnutých peňazí, mal byť Peter Križanovič alias Duran. Ten bol kedysi Sýkorovým blízkym priateľom, z ktorého sa však už krátko nato stal jeho úhlavný nepriateľ.
Od lupičov si Sýkorova partia podľa Ikera zobrala približne polovicu získaných peňazí, no pri delení sa Sýkora s Križanovičom nepohodol, pretože šéf partie sa rozhodol, že mu prináleží viac. Duran ale nebol spokojný a napätie medzi dvojicou zločincov rástlo.
Peter Križanovič
Pred smrťou vystrelil iba jedenkrát
Postupom času sa Križanovičova nevraživosť údajne pretavila do dvojice atentátov na Sýkoru (raz sa ho pokúsil zavraždiť výbušninou, raz streľbou). Sýkora dal pokyn na odvetu a následkom zranení museli Križanovičovi amputovať nohu.
Miroslav Sýkora so sebou začal nosiť ochranku a nepriateľov začal vidieť v každom kúte. Bol opatrný, ale 6. februára 1997 spravil osudovú chybu.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako prebiehalo zavraždenie Miroslava Sýkoru
Ako bola do veci údajne zapojená Slovenská informačná služba
Čo mohol mať s jeho vraždou spoločné údajný nitriansky boss Ľuboš Ferus
Ako reagovali na jeho úmrtie ostatné mafiánske rodiny
Toho rána sa v známom bratislavskom hoteli Danube stretol s jeho neskorším nástupcom Róbertom Lališom (Kýbel), Petrom Čongrádym (Čongy) a Ladislavom Bališom (Dlhý Laco).
Sýkorovi po istom čase zazvonil telefón a partii oznámil, že musí odísť na stretnutie v bratislavskom hoteli Holiday Inn (Bajkalská ulica v Ružinove). So sebou vzal len svojho vodiča a údajného ochrankára Petra Radiča.
Pôvodne s ním mal ísť Čongrády, ale ten mal už iné povinnosti. Tým si o 7 rokov predĺžil život. Nakoniec ale bola mafiánska kariéra Čongrádyho ukončená v roku 2004.
Petržalka, zavraždenie Čongrádyho
Lališ alias Kýbel neskôr poprel, že by bol Radič jeho ochrankou. „Miro Sýkora nemal ochrankára, keby mal k dispozícii auto, šoféroval by si sám. Ten chlapec Radič bol len v nesprávny čas na nesprávnom mieste,“ cituje jeho vyjadrenie portál Aktuality.sk
Tak či onak už ale na parkovisku Sýkoru a Radiča čakala dodávka s ozbrojenými mužmi. Podľa portálu Aktuality.sk sa o útek pokúsil len Sýkora, pretože Radičovi pri zamykaní auta streľba zo samopalu zasiahla pľúca i srdce. Sýkora mal ešte krátku chvíľu bojovať, pričom sa mu podarilo zo svojej zbrane, revolveru Smith & Wesson jedenkrát vystreliť.
Následná streľba zo samopalu ho ale behom momentu poslala na druhý svet. 33-ročný mafián za sebou zanechal dve deti. Mafiánska skupina Miroslava Sýkoru však prežívala aj naďalej. Jej vodcom sa po jeho smrti stal Róbert Lališ alias Kýbel. Ten si aktuálne odpykáva doživotie.
Zastrelený Miroslav Sýkora
Za jeho vraždou mohol stáť Križanovič, ale aj SIS
Prečo prišiel dovtedy veľmi obozretný Sýkora na parkovisko s minimálnou ochranou? Podľa určitých výpovedí ho mal totiž na mieste stretnutia čakať vtedajší námestník riaditeľa SIS Jaroslav Svěchota. Ten mal zabezpečiť ochranu, a keďže mu mafiánsky pohlavár dôveroval, na parkovisko prišiel absolútne nepripravený.
V Bratislave sa následne objavili mnohí významní členovia vtedajšieho podsvetia, ako ľudia od Tibora Pápaya (Dunajská Streda), Černákova skupina (Banská Bystrica) či Holubovci na čele s Róbertom Holubom (Košice).
Pohreb sa konal v Sýkorovom obľúbenom hoteli Danube. Dôvodov na jeho zavraždenie by sme našli neúrekom. V danej dobe sa pohrávalo s teóriou možného zapojenia SIS, ale taktiež s možnosťou plánovanej akcie Petra Križanoviča alias Durana, ktorý kvôli Sýkorovi prišiel o nohu.
Do prípadu po dlhých rokoch priniesol závan nových informácií z miesta činu Robert Tóth alias Čučo. Robert Tóth bol do vraždy Sýkoru zapojený ako vodič a spojka. Za svoj život bol viackrát stíhaný za násilne trestné činy a vo väzení dokopy strávil 9 rokov.
Robert Tóth na súde
Svedok obvinil Durana, SIS, ale aj údajného nitrianskeho bossa Ferusa
Tóth v roku 2013 prokuratúre potvrdil, že za celou vraždou mal v skutočnosti naozaj stáť Peter „Duran“ Križanovič. Prstom ďalej ale ukázal aj na nitrianskeho šéfa podsvetia Ľuboša Ferusa.
Ferus síce nebol prítomný pri vražde, ale údajne zaobstaral autá a zbrane, no taktiež odmenu pre Sýkorovho nepriateľa Petra Križanoviča. Križanovič ale medzi živými príliš dlho nepobudol a svojho bývalého priateľa a neskoršieho soka Sýkoru prežil len o zhruba 2 mesiace.
17. apríla 1997 sa v Petržalke na Lietavskej ulici vracal od priateľky k svojmu autu a vedľa umiestnená výbušnina spečatila jeho krátky a riskantný život.
Križanovič sa z víťazstva neradoval veľmi dlho
Z akého dôvodu sa rozhodol Tóth konečne vypovedať? „Neviem vám na to odpovedať. Chcem na túto vec zabudnúť, verte mi. Dnes mi bolo proti srsti vypovedať. Neviem, či ste to cítili, fyzicky mi je zle z toho, že ja musím vypovedať, že musím niečo dokazovať,“ vyjadril sa po súdnom pojednávaní pre TV Markíza.
Kto teda stál za smrťou obávaného Miroslava Sýkoru? Mafia alebo SIS? Podľa korunného svedka Róberta Tótha v tom mali prsty obidve skupiny. SIS samotná síce vraždu nevykonala, ale údajne vražedné komando informovala o Sýkorovej polohe. Danú informáciu mal Tóthovi zveriť samotný Ľuboš Ferus.
Ten ale na kamerupovedal, že Sýkora patril medzi jeho priateľov a o žiadnej organizovanej mafii vôbec nevedel. Odlišný názor na vec má ale Mikuláš Černák, ktorý je azda najznámejším bývalým bossom mafiánskeho podsvetia na Slovensku.
„Duran mi prišiel oznámiť, že si to s Mirom vybavil osobne, že ho teda zlikvidovali s chalanmi. Čo sa týka pána Ferusa, patril v 90. rokoch k popredným členom organizovaného zločinu,“ citoval Černákovu súdnu výpoveď Nový Čas.
Mikuláš Černák v sprievode polície smeruje
na súdne pojednávanie týkajúce sa smrti Miroslava Sýkoru (1. február 2017)
Z vraždy je aktuálne obžalovaný Marek Lupták alias Tlstý Marek, Richard Benčič alias Kofola, Milan Majtan alias Starý alebo Otarený (poslední dvaja mali podľa Tótha strieľať) a Ľuboš Ferus. Všetci samozrejme vinu odmietajúaniektorí dokonca prehlásili, že svedka (ich vodiča Tótha) vidia prvýkrát v živote. Podobne sa niektorí stavali aj k Černákovi.
Ferus mal podľa Černáka páchať skôr ekonomickú trestnú činnosť a údajné zapojenie do Sýkorovej vraždy je preto vraj výnimkou. Duranova motivácia ale bola podľa Černáka jasná.
„Miro sa nezachoval fér k chalanom, z lúpeže im dal smiešne sumy a zvyšok chcel preprať cez banku. Sám si pritom kupoval luxusné autá,"objasňoval Duranov motív vraždy Černák. Nenávisť voči Sýkorovi sa mala v Duranovi po amputácii nohy už len vystupňovať.
Ferusovu vinu sa pokúsil neskôr vyvrátiť Sýkorov nástupca Lališ alias Kýbel, ktorý na súde vzťah obžalovaného a zavraždeného popísal ako bratský. Smrťou Sýkoru by Ferus podľa Kýbla nič nezískal, naopak iba stratil. Podľa slov Ferusa sa Sýkora nikdy nebál chodiť k nemu do Nitry a s vraždou nemá nič spoločné.
Pokračovanie procesu z 13. novembra 2018 –
na fotke Ľuboš Ferus, údajný nitriansky šéf podsvetia