Dnes sme tu s ďalším pokračovaním seriálu o slovenských umelcoch, ktorí nás uchvátili svojou tvorbou. Tentokrát sme vyspovedali Daniela.
Pravidelný seriál o domácich nadaných umelcoch sa nám už rozbehol natoľko, že nevieme ponúknuť možnosť objaviť sa u nás všetkým z nich hádam ani do konca roka. Aj preto sme si pre vás vytvorili facebookovú stránku, kde nám môžete posielať všetky svoje výtvory. Oceníme konkrétne diela a popis, aby nedošlo k nedorozumeniam. Taktiež dávame priestor najmä netradičnému, nevídanému a ťažko napodobiteľnému umeniu, pretože si myslíme, že práve týmto ľuďom je potrebné pomôcť pri prezentovaní sa.
Rovnakou cestou sa k nám dostal aj náš dnešný objav, po dlhšej dobe muž. Tvorí pod pseudonymom Daniel Point a venuje sa technike, ktorá sa nazýva Pointlinizmus. O tom, ako sa k bodkám dostal, čo ho pri tvorbe inšpiruje aj ako vznikajú jeho projekty sa dozviete v krátkom rozhovore, ktorý sme si pre vás s Danielom pripravili.
Mohol by si nám na začiatok prezradiť niečo viac o sebe?
Zdravím, som Daniel Point, mám 26 rokov a pochádzam z Nitry. Venujem sa Pointilizmu (presnejšie povedané Pen Pointilizmu). Pointilizmus je veľké množstvo bodiek, ktoré svojou hustotou vytvárajú na papieri ilúziu svetla a tieňa.
Kedy a akou cestou si sa k Pointlinizmu dostal?
K Pointilizmu som sa dostal počas vysokej školy. Nadchlo ma bodkované dieťa na hojdačke, ktoré bolo na jednom malom obrázku. Skúšal som si bodkovať do poznámok z prednášok a príležitostne sa mi začalo dostávať dopamínu. V tej dobe bolo virálnym video “Hero” od Miguela Endara, v ktorom bodkoval svojho otca. Spravil na papier vyše troch miliónov bodiek. Keď som videl také skills, tak som si povedal, že o čo sa tu snažím a na nejaký čas som bodkovanie nechal tak. Na konci roku 2012 som sa však rozhodol, že je na čase so sebou niečo spraviť a pustil som sa do bodkovania autoportrétu v živej veľkosti. Pokračovalo to dvanástimi portrétmi “Fanatikov” a odvtedy ma Pointilizmus pohlcuje stále viac.
Dopamín? Môžeš nám to trochu viac priblížiť?
Dopamín je hormón šťastia, takže laicky je to pocit spokojnosti, ktorý je niečo ako hnací motor do tvorby, bez neho by to šlo veľmi ťažko.
Čím sa najčastejšie zvykneš inšpirovať?
Kto má oči otvorené vidí, že inšpirácia je všade. Baví ma vkladať metafory do svojej práce, odkaz ľudom, ktorí sa pozerajú na obraz. Tvorím predsa pre nich. V spomínanom autoportréte som si spravil prierez hlavou, v ktorej sa nachádza “myšlienkový palác”. V jednej z miestností je rozsvietené - to je moje vedomie, z ktorého postava ide prebádať zvyšok palácu - moje podvedomie. Za hlavou je v kruhu súhvezdie Herkulesa, to preto, že ak tá malá osoba z vedomia dokáže palác obsadiť, stane sa polobohom nad svojim životom. Obrázok “Sky s the limit” je zas o tom, ako sa dostať z komfortnej zóny. Strom je vytrhnutý zo zeme a lieta v oblakoch. Začal som bodkovať v piatok o polnoci a skončil som v sobotu o polnoci. Trojdňovú prácu som stihol v priebehu 24 hodín. Popri bodkovaní som si priebeh fotil a blogoval o ňom, takže ráno po ožieračke, keď niektorí ľudia vstávajú, zistili, že nejaký psychopat bodkuje už desať hodín na papier. Mojou veľkou inšpiráciou je aj prekonávanie seba samého.
Mohol by si nám v krátkosti popísať ako výtvor touto technikou vzniká a čo všetko je k tomu potrebné?
Ako raz Moe povedal “Je to o chuti, nám chutí a chceme pridať...” - bez chuti nie je motivácia. K tvorbe bodkovaného obrázku treba okrem času, veľa trpezlivosti, odhodlanie a sústredenie. To sú vlastnosti, ktoré som na začiatku nemal. Aj pre ich získanie ma Pointilizmus lákal.
Ako vzniká výtvor?
Dlho - Rád si púšťam hudbu, alebo prednášky rôznych lektorov, mám to ako mentálny energetický nápoj. Priebeh bodkovania závisí odo dňa, alebo od toho, ako som sa vyspal. Omyl a bodky na zlom mieste prípustné nie sú, inak musím začať odznova. Po dvadsiatich hodinách bodkovania je na facku, ak mi náhodou pero spadne na papier a spraví čiarku. Samotný priebeh vyzerá ako keď si skopírujete slovo “bodka”, vložíte si ho do textového editoru milión krát a rozhodnete sa to ísť prečítať celé. Je treba mať vzťah k priebehu. Výsledky snahy ma však tešia ako málo čo.
Čomu by si sa chcel venovať v budúcnosti?
V budúcnosti chcem pokračovať v tvorení. Tento rok sú naplánované výstavy na Slovensku, u našich bratov v Česku. Baví ma baviť ľudí, tak svoju tvorbu prezentujem z rôznych uhlov pohľadu ako to bolo napr. tým blogom. Je ešte predčasné hovoriť o konkrétnych udalostiach, ale ak máte záujem, tak na mojej fb fanpage sa všetko v pravý čas dozviete.
Ďakujeme za rozhovor a držíme palce!
Aj ja veľmi pekne ďakujem za príležitosť prezentovať svoju tvorbu práve na takej stránke, akou je REFRESHER.sk. Tiež by som chcel pozdraviť všetkých čitateľov a pripomenúť, aby išli za svojimi snami. Ak by ste mali záujem podporiť moju tvorbu, pokojne tak môžete urobiť na mojej facebookovej stránke, kde pravidelne pridávam svoje práce.