Zuzana Petková: Verejné vypočutie by bolo fajn, problém je, ak sa o nominantoch rozhoduje niekde v Kollárovej vile (Rozhovor)

Ja osobne už nemám nervy na to, aby som pozerala tlačové konferencie pána Fica. Do veľkej miery je to strata času. 

Keď sa k moci dostala vláda Igora Matoviča, potrebovala pár mesiacov na zabývanie sa a potom začala dosadzovať na posty dôležité pre tzv. protikorupčný mandát svojich nominantov – SIS, GP, ŠP, policajný prezident. Čo nám napovedá to, akých ľudí si vybrali? 

Napríklad s pánom Kovaříkom sme spolupracovali a mali sme ho za veľkého odborníka, ale je prílišný diplomat. V čase, keď sa stal policajným prezidentom, v polícii už proti sebe bojovali viaceré skupiny. Vtedy som povedala, že pán Kovařík je síce v zásade fajn, ale nie je dostatočne rázny. Rakovina sa lieči chemoterapiou a nie acylpyrínom. 

V čom sa prejavilo, že je slabý? 

Dôkazom je, že sa za celý rok nepodarilo spraviť razantnejšie reformy v polícii. To, že v polícii zostalo veľa ľudí z predchádzajúcej éry, spôsobilo, že v polícii zúri vojna a NAKA bojuje s inšpekciou. Nemyslím si, že je to iba Kovaříkova vina. Bolo potrebné meniť zákon, čo je vec ministra vnútra Mikulca. Kovařík ustál svoje ročné pôsobenie lepšie, ako som od neho očakávala. 

„Teraz, keď už je pán Pčolinský vonku, predčasné voľby v dohľadnom čase neočakávam,“ hovorí Petková z Nadácie Zastavme korupciu.

V podstate všetci okrem Vladimíra Pčolinského sa dostali do funkcií cez verejné vypočutie. Je to efektívny nástroj? 

Výber cez verejné vypočutie by bol fajn, keby výsledkom bolo to, že sa vyberie najlepší kandidát. Problémom je, že konečná voľba nominantov sa odohráva niekde v Kollárovej vile. 

Aj v tomto prípade asi platí, že výber nominantov by bol rovnaký bez ohľadu na to, ako dopadne vypočutie. Nie je zbytočné? 

V zásade možno nie, verejné vypočutie odfiltruje aspoň najvážnejšie zaváhania. Koalícia by si pravdepodobne nedovolila nainštalovať kandidáta, ktorý úplne pohorí a urobí si hanbu. Ak mierime pána Žilinku, on na tom vypočutí pôsobil pomerne dobre. Neskôr sa ukázalo, že nehovoril pravdu a protirečí si s aktuálnymi vyjadreniami. 

Čo sa týka NAKA, dá sa povedať, že ju môžeme rozdeliť na dve obdobia – NAKA za Zuriana a NAKA po Zurianovi. Práve po jeho odchode prišli útoky od inšpekcie. Akú úlohu zohral v rámci vlády? 

Nemyslím si, že keď bol šéfom NAKA počas tejto vlády, mal veľké slovo u svojich podriadených. Aj minister vnútra Roman Mikulec nedávno v rozhovore povedal, že ho tam nechali preto, že sa za neho prihovoril Milan Lučanský. Zurian by inak nemal nárok na dôchodok, aký si predstavoval. Z Mikulcových vyjadrení sa zdá, že Zuriana vo funkcii šéfa NAKA len trpel. Ťažko povedať, akú rolu zohrával v rámci vzťahu inšpekcie a NAKA. Faktom je, že inšpekcia proti NAKA sa rozbehla, keď bol na odchode. 

Na prvý pohľad to vyzerá tak, že minister vnútra Roman Mikulec a jeho najbližší človek Jaroslav Spišiak zabudli na to, že tu vôbec nejaká inšpekcia plná ľudí z bývalej vlády je. 

Je to jedno zo systémových zlyhaní, za ktoré nemôže Kovařík, ale Mikulec a jeho poradca Spišiak. Ten to vysvetľuje tak, že nechce opakovať svoje chyby z minulosti. Keď bol Jaroslav Spišiak prvýkrát policajným prezidentom, v zbore boli veľké čistky. Odišli tisícky policajtov a medzi nimi aj Milan Lučanský. Keď sa vláda vymenila, títo ľudia sa začali vracať do zboru. Dnes to vyhodnocuje ako chybu. Zaviedli preto systém, z ktorého vyplýva, že odísť by mal len ten, kto zlyhá. To sa dá vyhodnotiť ako idealistické riešenie vhodné do dobrých časov, ale nie vtedy, keď polícia stíha najvyššie poschodie a potrebuje spoľahlivých a čestných ľudí. 

Vyzerá to tak, že Diana Santusová je toxický človek? 

Netrúfam si to o nej tvrdiť, lebo jej prácu podrobne nepoznám. Možno má naozaj snahu vyšetriť podozrenia z manipulácie. Ak však mala blízko k bývalému nadriadenému, ako sa spomína v kuloároch, mám isté pochybnosti o jej nezávislosti.

Máme vojnu v polícii? Vy ste to už naznačili, politici sa priamej odpovedi na túto otázku vyhýbajú. 

Vnímam to ako súboj viacerých skupín. Aj viacerých skupín, na ktoré majú vplyv politické alebo ekonomické špičky. Vnímam, že sa to prenáša aj na prokuratúru, čo je omnoho nebezpečnejšie. Vidíme, že má dnes silu aj zastaviť trestné stíhania. 

Je to synchronizovaný boj týchto zložiek? ÚŠP na čele s Danielom Lipšicom a NAKA proti inšpekcii a Žilinkovej generálnej prokuratúre? 

Vyzerá to takto jednoducho a čierno-bielo, ale pravdepodobne to tak nie je. Rolu zohrávajú aj osobné ambície a animozity. Vidieť to v prípade sporu medzi Žilinkom a Lipšicom. 

Maroš Žilinka ako dôkaz svojej nezávislosti použil argument, že politikom nemusí slúžiť, lebo ho zvolili hlasmi koalície aj opozície. Neznie však logicky bránenie sa tým, že ma volil okrem Kollára aj Fico. 

Nevnímam to ako argument. V minulom volebnom období sme boli svedkami, ako Smer a jeho nominanti krivili právo a spravodlivosť. Keby som bola na jeho mieste, skôr by som sa hanbila, že ma volili aj poslanci Smeru. 

Inšpekcia kontroluje vyšetrovateľov NAKA, prokurátorov ÚŠP kontroluje Žilinkov úrad. Ale kto kontroluje inšpekciu a Žilinku? 

Nikto, lebo máme monokratický systém. Aj v správe o prokuratúre sme generálneho prokurátora pomenovali ako najmocnejšieho muža v štáte. Kým minister spravodlivosti má pod sebou sudcov, generálny prokurátor má pod sebou celé trestné konanie a jedným rozhodnutím ho môže zmiesť zo stola. 

Ak je niekto policajt, prokurátor alebo sudca, mal by byť osobnosťou, ktorá sa nedá ovplyvniť článkom. (Zuzana Petková)

Pomáha Robert Fico svojou aktivitou k tomu, aby komplikoval vyšetrovateľom NAKA prácu? 

Nepochybne áno. Šíri do prostredia informácie, ktoré sú pravdivé aj nepravdivé. Spôsob, akým ich podáva, podrýva dôveru v políciu aj prokuratúru. Z pohľadu kampane a PR sú veľmi úspešné videá Erika Kaliňáka, ktorý to robí šikovne. Vytvárajú zmätok a chaos, ktorý im vyhovuje. 

Robert Kaliňák, Robert Fico aj Peter Kažimír už boli na NAKA vypovedať ako svedkovia. Pri pohľade na súčet dôkazov proti tejto trojici, o ktorých minimálne novinári vedia z uznesení, sa zdá, že vyšetrovatelia NAKA čakajú na viac dôkazov ako v prípade Františka Imreczeho. 

Nemalo by to tak byť, pred zákonom by sme si mali byť všetci rovní. Vyšetrovateľom by mali stačiť rovnaké dôkazy na mňa, na vás alebo na Petra Pellegriniho. Ale áno, vyzerá to tak, že sú opatrnejší. Vidíme to napríklad v tomto prípade, keď Suchoba aj Imrecze vypovedajú o možnej korupcii v súvislosti s Petrom Pellegrinim a digitalizáciou finančnej správy. Pellegrini však stále nie je obvinený. Samozrejme, predseda Hlasu akýkoľvek úplatok odmieta. Aj tak sa mi zdá, že voči iným ľuďom postupuje NAKA razantnejšie. 

Novinári majú v každej vláde špecifické postavenie. Aké ho majú v tejto vláde?

Do istej miery je to jednoduchšie ako v minulosti, ale ani dnes nemajú na ružiach ustlané. Po vražde Jána Kuciaka aj teraz sa už spomínalo, že vláda prijme nový zákon, vďaka ktorému budú mať viac ochrany. 

Zákon pripravovali na ministerstve kultúry. 

Bol dokonca ústavný. Mali sme možnosť ho aj pripomienkovať, ale niekde sa zasekol. Viacerým ministrom a pravdepodobne aj samému Matovičovi prekáža, že novinári sú k vláde kritickí. 

Nedávno sme boli svedkami situácie, ktorá bude asi definovať toto obdobie. Adam Valček zverejnil text na svojom blogu, ktorým spochybnil výpovede Imreczeho a Suchobu. Médiá ho nezmonitorovali, namiesto toho napísali, v čom sa môže mýliť. NAKA na základe textov opätovne navštívila priestory, ktorých sa týkali sporné časti výpovedí, a Suchoba s Imreczem vypovedali znovu. Neškodí toto subjektívne informovanie o vyšetrovaniach? 

Súhlasím, že to, čo novinári publikujú, keď majú k dispozícii uznesenia, je subjektívne. V istom zmysle je to boom, ktorý spustilo ešte vyšetrovanie Kočnera po vražde Kuciaka. Prokuratúra a policajti, ale hlavne novinári boli motivovaní, aby sa kauzy nezametali pod koberec. Novinári spolu viac komunikovali a zverejňovali aj čiastkové informácie. Mala by prebehnúť diskusia, čo je vo verejnom záujme zverejniť a čo nie. Bolo by korektné reportovať o tých veciach najmä vtedy, keď sú pred súdom.

Nezasahujú novinári do vyšetrovaní až príliš? 

Ak je niekto policajt, prokurátor alebo sudca, mal by byť osobnosťou, ktorá sa nedá ovplyvniť článkom. 

Je to asi skôr o prispievaní do politického boja. Napríklad tento Adamov článok využíva na obranu Peter Pellegrini. 

Tomu sa novinár nevyhne. Mal by reportovať o všetkom, čo sa dozvie a uzná, že je vo verejnom záujme napísať to. Ak mal Adam Valček takúto sumu informácií a skonštatoval, že je dôležité, aby tento jeho pohľad vo verejnej diskusii zaznel, tak článok napísal. 

Z toho, čo médiá publikujú posledný rok – treba ubrať alebo je to ešte v norme? 

Závisí to od prípadu k prípadu. Nepôsobí dobre, keď uznesenia z prokuratúry a polície unikajú skôr, ako sú doručené procesným stranám. To by sa diať nemalo. Na druhej strane redakcie bojujú o exkluzivitu a chcú informácie prinášať ako prví. Je na vnútorných pravidlách redakcie, aby zvážila, čo publikuje a od ktorého zdroja informácie preberie. Treba sa zamyslieť nad tým, či zdroje nemajú vedľajšie úmysly. 

Zmenila sa v niečom práca vás ako Nadácie Zastavme korupciu po príchode vlády Igora Matoviča? 

Áno, aj za Fica a Pellegriniho nás pozývali do pracovných skupín, dokonca aj na úrade vlády. Dnes je to omnoho intenzívnejšie, oslovujú nás mnohé ministerstvá. Vidieť snahu, aby zamestnanci rezortov mali etické kódexy, aby sa predišlo korupčnému správaniu, aby výberové konania boli transparentnejšie a aby boli lepšie nastavené zákony. Stretávame sa zároveň s tým, že na rôznych ministerstvách je úroveň odbornosti rôzna, a musím povedať, že na mnohých je veľmi nízka. 

Ako sa zatiaľ vláde darí plniť programové vyhlásenie vlády v rámci agendy, na ktorú sa zameriavate? 

Je škoda, že do toho prišiel koronavírus. Je pochopiteľné, že Matovičova protikorupčná agenda ustúpila pandémii. V zásade sa podarilo presadiť viaceré dôležité zmeny. Veľkým úspechom je nový zákon o zaisťovaní majetku, čo sa ukázalo ako problém napríklad v prípade Ladislava Bašternáka. Aktuálne sa pracuje na zákonoch o nových majetkových priznaniach, konfliktoch záujmu, lobingu a ďalších. Otázkou je, ako to dopadne so všetkými stíhaniami v praxi, lebo keď to dopadne rovnako ako v prípade Vladimíra Pčolinského, dosahy na spoločnosť v tejto oblasti môžu byť veľmi zlé. Prehĺbi sa nedôvera v právny štát. 

Boris Kollár povedal, že keď je v PPV formulka o prediskutovaní alebo prehodnotení nejakých vecí, v skutočnosti nikdy nebolo v pláne konať, len vyhovieť koaličnému partnerovi. Je to aj prípad paragrafu 363. 

My sme to tam tiež aktívne presadzovali, oslovovali sme pred voľbami viaceré politické strany s tým, že to vnímame ako problém. Upozorňovali sme na to ešte skôr, ako generálna prokuratúra zastavila stíhania Haščáka alebo Pčolinského. Všetky strany okrem Sme rodina boli za to, že paragraf treba upraviť. Bohužiaľ, pán Kollár má asi pravdu, v koalícii hrá prvé husle a nie je v jeho záujme, aby tento paragraf oslabil. 

Čo vidíte momentálne ako vašu osobnú výzvu, resp. výzvu nadácie? 

V prvom rade je to zmena majetkových priznaní, na ktorej momentálne pracujeme. Zároveň chceme čoraz viac pracovať na prevencii korupčného správania. Korupcia sa svojím spôsobom začína už na školách. Ak sa tam toleruje, že žiaci podvádzajú pri písomkách alebo že získavajú tituly vďaka opísaným diplomovkám, mladých ľudí pripravujeme na to, že budú v budúcnosti tolerovať prešľapy a korupčné správanie. Preto pracujeme v Štátnom pedagogickom ústave na zmene hodnotového vzdelávania na základných a stredných školách. S ministerstvom školstva spolupracujeme na nových pravidlách, ktoré by mali obmedziť alebo znemožniť podnikanie s ukradnutými diplomovkami.

Očakávate predčasné voľby? 

Teraz, keď už je pán Pčolinský vonku, ich v dohľadnom čase neočakávam.