Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Ich krutosť sa vyrovnala krutosti nacistov v koncentračných táboroch.
Znásilnenia, zámerné roznášanie syfilisu, pitvanie zaživa, vstrekovanie zvieracej krvi a baktérií do ľudského tela či experimenty na malých deťoch. To je len malý výpočet ohavností, ktorých sa dopustila japonská jednotka 731.
Jej cieľom bolo vytvoriť účinné biologické zbrane, ktorými by vyhladili nepriateľa. V zariadeniach zajatci prišli o akékoľvek ľudské práva a stali sa objektom nepredstaviteľne zvrátených pokusov. Biologické zbrane následne namierili aj na civilné obyvateľstvo. Deti ráno vstávali z postelí s hrozivým zistením. Ich tváre a časti tiel sa rozpadávali na kúsky.
V tomto článku si prečítaš:
Čo spôsobil antrax v čínskej dedine Tangjia.
Čo vraví Japonsko na kruté činy jednotky 731.
Ako nechali zajatcov nakazených syfilisom znásilňovať ženy a mužov.
Aké mali väzni šance na prežitie.
Prečo ľudí pitvali zaživa bez anestézie.
Keď sa dieťa ocitne na prahu smrti
Caiqiu Tan z dediny Tangjia, ktorá mala počas druhej svetovej vojny len sedem rokov, sa začiatkom augusta 1942 prebudila so zakrvavenou hnijúcou tvárou, s rozpadávajúcou sa čeľusťou a čiastočne vypadnutými zubmi. Jej rodičia boli z tohto výjavu zhrození, no otec neváhal, vzal dcéru na chrbát a utekal s ňou do miestnej nemocnice. The Guardian píše, že lekári videli iba jednu možnosť. Buď dievčaťu odrežú polovicu tváre, alebo onedlho zomrie.
Sedemročná Caiqiu Tan na vlastnej koži pocítila skazu, ktorú spôsobila jednotka 731 vypustením antraxu na civilné obyvateľstvo. Následky si síce niesla celý život, no na rozdiel od ostatných miestnych detí, ktoré zomreli do zhruba 48 hodín, aspoň prežila.
Na šírenie antraxu v dedine však doplatil otec dievčatka, ktorému onedlho nato začala hniť noha. Netrvalo dlho a podobne ako zhruba tretina dedinčanov zomrel. Xiemei Lin, ktorý pracoval na farme obete, povedal, že tomu začali hovoriť „choroba hnijúcej nohy“.
„Nazvali sme to tak, pretože sme cez hnijúce mäso videli kosť,“ cituje jeho slová The Guardian. Tangjia a mnohé ďalšie dediny sa zmenili na nepoznanie: obyvatelia sa snažili skrývať v bezpečí svojich domovov, vonku bolo ľudoprázdno. „Neviem to opísať. Ľudia zatvorili dvere a prestali vychádzať. Celá provincia stíchla. Polia zostali bez robotníkov, úrodu nechali zhniť,“ opisoval hrozivú situáciu lekár Jinpin Wu.
Zdroj: Zukunftsmusik
Deti znásilnených žien ako súčasť experimentu
Vojny nevyhrávajú iba ľudia, ale aj technológie určené na elimináciu nepriateľa. Aby malo Japonsko nad Čínou počas druhej čínsko-japonskej vojny (1937 – 1945) navrch, postavilo základňu, kde testovalo biologické zbrane. Tie postupne rozšírilo po širšom území Číny.
Oddelenie japonskej armády známe ako jednotka 731 sa spočiatku nazývalo jednotka pre prevenciu epidémií a čistenie vody, píše The Guardian. Pravdou však je, že o žiadnu prevenciu nešlo, práve naopak.
Riaditeľom jednotky 731, ktorá fungovala na území vtedy okupovaného Mandžuska, bol Širó Išii, známy aj ako japonský Josef Mengele. Širó Išii chcel podobne ako nacistický lekár pomocou nehumánnych experimentov dosiahnuť, aby jeho vlasť urobila v oblasti vedy enormný pokrok. Na zdolanie nepriateľa plánoval využívať biologické zbrane.
To v podstate znamenalo, že si v rámci jednotky 731 z väznených ľudí spravili „pokusné králiky“, pričom nešetrili ani ženy. Tie vojaci v mnohých prípadoch znásilnili a deti, ktoré sa ženám narodili, sa stali súčasťou testov. Podľa China Daily viacerých zajatcov v dokumentoch označili za „nenapraviteľných“, „protijaponsky zmýšľajúcich ľudí“, ktorí „nemajú žiadnu hodnotu a využitie“.
Jednotka 731 však podľa oficiálnych vyjadrení japonskej vlády nikdy neexistovala. Tokijské súdy síce neskôr potvrdili, že Japonsko počas vojny experimentovalo s ľuďmi s cieľom vytvoriť biologické zbrane, no neprikázali vláde, aby sa za tieto činy ospravedlnila. V rámci jednotky 731 pracovali jedni z najlepších japonských lekárov tej doby a experimentálne základne neraz obývali spoločne s rodinami.
Zdroj: Wikimedia/松岡明芳
Ľudí pitvali zaživa a sledovali ich výkriky v agónii
Jednou z najdôležitejších súčastí projektu bolo testovanie chorôb a baktérií. Ľuďom nakazeným pohlavnou chorobou syfilisom kázali, aby súložili so zdravými ženami či s mužmi, a následne pozorovali, čo s nimi choroba robí. Ak sa zdravý jedinec nenakazil, dali ho znásilniť viackrát.
Väzňom zároveň vstrekovali do krvi rôznorodé baktérie alebo ich nútili konzumovať antrax či piť tekutiny infikované cholerou. Cieľom bolo vytvoriť smrteľne nebezpečný variant. Ľudí, u ktorých sa symptómy prejavili najrýchlejšie a najvýraznejšie, nechali vykrvácať a ich krvou nakazili ďalších.
Přidej se do klubu Refresher+ již od 25 Kč
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako jeden z lekárov opísal pitvanie zaživa.
Čo chceli docieliť tým, že na zajatcoch testovali omrzliny.
Ako chceli vypustiť mor v USA.
Prečo dostal vodca projektu imunitu od USA.
Či mohli biologickými zbraňami vyhladiť celú ľudskú populáciu.
Avšak ani tí, ktorí nákazu náhodou prekonali, nezostali žiť príliš dlho. Lekári si pre nich našli ďalšie zvrátené využitie. „Ak ste prežili jeden experiment, použili vás znova,“ odkazuje Los Angeles Times na slová profesora histórie Sheldona Harrisa.
Nakazených ľudí zväčša pitvali zaživa. Nešlo však o to, že by ich chceli sadistickým spôsobom trápiť, ale na stále žijúcom človeku lepšie pozorovali, ako sa postupne ničia jeho vnútorné orgány. Väzňom pri krutých zákrokoch dokonca ani nepodali anestetikum, pretože sa obávali, že by to mohlo ovplyvniť výsledky pokusov. Na tieto brutálne praktiky poukazujú aj výpovede niektorých zúčastnených.
„Keď som zdvihol skalpel, začal hučať. Rozrezal som ho od hrudníka po brucho a strašne kričal, jeho tvár bola úplne skrútená v agónii,“ opisoval pitvanie zaživa jeden z príslušníkov jednotky 731 podľa The New York Times.
Priznal tiež, že neváhali experimentovať ani na deťoch, podľa neho to však boli zrejme deti špiónov, čím odôvodnil, prečo k nim mohli pristupovať, ako keby to neboli ľudské bytosti. Plody svojich experimentov v podobe biologických zbraní rozptýlili na obyvateľstvo prostredníctvom vtáctva, bĺch či hromadne chovaných potkanov. Následky šírenia chorôb na väzňoch a civiloch natáčali členovia jednotky 731 na film, ktorý Širó Išii ukazoval pred vrchným japonským veliteľstvom ako dôkaz pokroku svojho projektu.
Zdroj: Wikimedia/Jilin Provincial Archives
Čo s omrzlinami?
Jednotka 731 na zajatcoch okrem iného testovala, ako sa čo najefektívnejšie zbaviť omrzlín. Niektorých väzňov preto vyhnali do mrazu, kde ich na celú noc priviazali a končatiny im oblievali vodou. Vonku pritom bolo zhruba –20 stupňov Celzia, píše The Independent.
Do tepla vzali väzňa až potom, keď vraj úder palicou na jeho zmrznutú končatinu sprevádzal rovnaký zvuk ako úder na drevenú dosku. Niektorým väzňom lekári končatiny včas amputovali, no pri iných počkali, kým dostanú otravu krvi či gangrénu, a overovali si, ako dlho budú žiť.
V prípade tohto zvráteného experimentu boli vedci úspešní. Zistili, že na omrzliny pomôže ponorenie zamrznutej končatiny do vody zohriatej na viac ako 38 stupňov Celzia. Teplota však nemôže vystúpiť na viac ako 50 stupňov Celzia, informoval The New York Times. Aby teda pomohli japonským vojakom s omrzlinami, museli na následky omrzlín zomrieť mnohí zajatci.
Japonci pri experimentoch jednotky 731 v neposlednom rade testovali nielen biologické zbrane, ale aj strelné. Do živých väzňov strieľali z rôznych vzdialeností či uhlov so zameraním na odlišné časti tela. Na zajatcoch testovali aj granáty, plameňomety (na oblečených aj nahých) či bodné zbrane.
Skúmali tiež, ako bude ľudské telo reagovať na pretlakovú komoru, v ktorej sa človeku z tela vytlačili vnútornosti či očné buľvy. Dôkladne pozorovali napríklad usmrtenie matky s dcérou v plynovej komore.
Tá sa svoje dieťa v bezútešnej situácii márne pokúšala zachrániť, píše The New York Times. Iných ľudí vešali hore nohami, vystavovali ich zvýšenej radiácii alebo im do krvi vstrekovali zvieraciu krv, prípadne ich nechali umierať bez jedla a vody, pričom im zámerne ponúkali iba morskú vodu.
S koncom druhej svetovej vojny jednotka 731 vypracovala zúfalý plán s názvom Cherry Blossoms at Night. Jeho cieľom bolo využiť samovražedných letcov (v počte 20 až 500 nováčikov), ktorí by na území Kalifornie rozšírili blchy infikované morom. Tento plán však stroskotal ešte vo svojom počiatku.
Zdroj: Grand Essex Enterprises
Dajte nám dokumenty a dostanete imunitu
Keď si vysokopostavení činitelia japonskej armády uvedomili, že druhá svetová vojna sa pre nich neskončí dobre, začali ničiť dôkazy a popravovať väzňov, aby o experimentoch nemohli nikomu nič povedať. Hal Gold, autor knihy Unit 731: Testimony, napísal, že sa nikomu nepodarilo prežiť.
Profesor Sheldon H. Harris vo svojej knihe Factories of Death dokonca tvrdí, že jednotka 731 ešte na konci druhej svetovej vojny vypustila morom nakazené zvieratá, čo si vyžiadalo asi 30-tisíc ďalších úmrtí.
Lídri projektu 731 si dobre uvedomovali svoju trestnoprávnu zodpovednosť. Riaditeľ jednotky Širó Išii preto najprv v roku 1945 predstieral svoj pohreb, no neskôr sa mu podarilo uzavrieť s USA dohodu. Odovzdal im informácie z výskumov, dostal imunitu a začal prednášať v Amerike ako uznávaný elitný vedec.
Ministerstvo obrany dohodu odôvodnilo tým, že nemohli dovoliť, aby sa informácie tohto druhu dostali do rúk Sovietov. Samotný Širó Išii zomrel až v roku 1959 na rakovinu hrtanu. Okrem neho však Američania prijali ďalších odborníkov z jednotky 731. Podobným spôsobom po druhej svetovej vojne prichýlili aj niektoré nacistické mozgy.
Zdroj: Wikimediea/Aising (Creative Commons)
China Daily píše, že podľa niektorých historikov mohla jednotka 731 v prípade udržania plnej produkcie biologických zbraní v priebehu jedného roka vyhladiť celé ľudstvo. To sa jej, našťastie, nepodarilo, no napriek tomu má na svojich rukách krv množstva obetí.
Podľa informácií BBC iba v zariadeniach jednotky 731 zomrelo vyše 10-tisíc čínskych, ruských či kórejských zajatcov (The Guardian píše o zhruba 14-tisíc ľuďoch). Nepriamych obetí experimentov s biologickými zbraňami však má byť mnohonásobne viac. Počty sa odhadujú okolo 200-tisíc.
