V obci Chocholná-Velčice zakázal starosta obyvateľom čerpať vodu z potoka. Bývalej žene poradil, aby ju radšej čerpala v noci

Starosta sa s predstaviteľmi rybárskeho zväzu dohodol na kompromise: okamžite a až do odvolania na základe požiadavky rybárov zakázal čerpanie vody z potoka. 

Formulácia textu, ktorú dotvára obrázok mŕtvej ryby, vyznieva autoritatívne. Chcel, aby ho občania počúvali a brali vážne aj napriek tomu, že na ich postihovanie údajne nemá žiadne páky. V poste sa dočítame: 

Keď sa na nariadenie pýtame Stanislava Bilčíka, riaditeľa Správy povodia stredného Váhu, ktorý spadá pod SVP, povie, že podobný zákaz nevydali, keďže to nie je v ich právomoci. Čerpanie vody z vysychajúcej Chocholnice však skutočne ležalo na srdci miestnemu rybárskemu zväzu až natoľko, že dal podnet na okresný úrad.

Tajomník zväzu Ivan Remenec tvrdí, že ekosystém je v Chocholnici v dôsledku čerpania čerpadlami ohrozený, a dodáva: „Ak chce niekto odoberať vodu z potoka, musí mať zmluvu. Tam je však všetko načierno.“

Riaditeľka odboru životného prostredia OÚ Trenčín Jana Hurajová Refresheru potvrdila, že podnet rybárov preveria fyzickou kontrolou už o pár dní priamo pri potoku. O zvýšenom množstve nelegálne nainštalovaných vodných čerpadiel vie a ich majiteľom odporúča pripraviť sa na dôsledné upozornenie aj prípadné pokuty od obce či okresného úradu.

Nariadenie či zákaz

Sám starosta Ľubomír Škriečka býva pri potoku a jeho exmanželka z neho čerpá vodu elektrickým čerpadlom, ktoré spolu vybudovali pred vyše štyridsiatimi rokmi. Stavbu napájacej rúry vedúcej do potoka nikdy nelegalizovali.

„Aj manželke som povedal, že je v záhradke zakázané čerpať vodu z potoka. Keď sa pýtala, čo robiť, odporučil som jej, že na jej mieste by som napustil zásobník v noci, keď snáď nebude mať čerpadlo zapnuté nikto iný.“

Starosta hovorí, že dúfa v striedmosť nárokov občanov. Uvedomuje si vraj, že ak všetci zapnú čerpadlá naraz, v potoku Chocholnica môže skutočne prísť ku kritickému úbytku vody. Nič ako harmonogram odberu si však zatiaľ predstaviť nevie. Jeho cieľom je medzi úradmi a občanmi dosiahnuť „pokoj zbraní“. 

Predstava, že by sa mali obyvatelia povodia rozlúčiť s čerpadlami, ho zjavne vyrušuje. „To, že čerpadlo nie je povolené, nedáva nikomu právo odrezať ho a dať preč. Je na cudzom pozemku, ale je to súkromný majetok. Ako by ste sa tvárili, keby som vám dal odtiahnuť auto, ktoré parkuje pred mojím domom?“

Čo na to občania?

Pri prechádzke povodím Chocholnice si v nej nemožno nevšimnúť prítomnosť asi dvadsiatich vodovodných rúr. Veľká časť z nich je aj desať dní po nariadení stále napojená na elektrické čerpadlá v záhradách.

Manželský pár bývajúci na ulici pri potoku svoje čerpadlo odpojil a pri absencii dažďa svoje zásobníky zatiaľ napĺňa vedrami, keďže dosť vody nemajú už ani v studni. „O zákaze sme sa dozvedeli z rozhlasu. Je to na zaplakanie. Vodu nepoužívame do bazéna ani na umývanie auta, ale výhradne na obživu. Od jari sa staráme o úrodu a zrazu nám zakážu polievať ju. Takýto zákaz je tu prvýkrát!“

O pár domov nižšie svoje čerpadlo odpojila aj pani, ktorá nostalgicky spomína na kedysi široké a hlboké vody Chocholnice. Jej „čerpadielko“ predtým polievalo len rajčiny a zopár paliem. „Nariadenie dáva zmysel, ale nemali by ísť len po malých ľuďoch. Prečo pokutovať len nás a nie ľudí s golfovými ihriskami a luxusnými bazénmi? Ja som nariadenie pochopila, akceptujem ho a mám odmontované, hotovo.“

Iní nariadenie evidujú a v súvislosti s intenzívnym obdobím sucha aj chápu, no svoje čerpadlá zatiaľ odpojiť neplánujú. Pani s členitou zeleninovou záhradou tvrdí, že svoje plodiny skrátka polievať musí a nariadenie odpojenia od vody z potoka považuje za nefér.

„Čerpadlo tu majú takmer všetci, no toto opatrenie je tu prvýkrát. Nedostatok vody je problém a musíme s ňou narábať rozumne. Prečo by sme však nepoužili tú, čo máme za plotom?“ Ak raz skutočne príde kontrola z Trenčína, čerpadlo vraj odpojí a bude sa spoliehať výhradne na dažďovú vodu.

Zákazy za šťastné riešenie nepovažuje ani miestny chovateľ koní, aj keď konštatuje, že počet vody v potoku sa za desať rokov znížil asi o tri štvrtiny. Nariadenie nerešpektuje. „Keď raz zbehne voda do rieky a neskôr do mora, nič z nej nie je. Dôležité je neničiť životné prostredie. Nadnárodné záujmy nemôžu byť nadradené hospodáreniu ľudí.“ Tak ako všetci opýtaní však súhlasí s obmedzením používania pitnej vody.

Správca miestneho tenisového areálu dnes použije na polievanie ihrísk maximálne pol kubíka vody z potoka denne. Považuje to za prirodzené, aj keď už zvažuje aj alternatívy – dočasné používanie ponorného čerpadla či zber dažďovej vody.

Zdanie klame

Obyvatelia obce Chocholná-Velčice si ako čoraz viac Slovákov musia zvykať aj na obmedzenie používania pitnej vody. Ľubomír Škriečka nariadenie Trenčianskych vodární a kanalizácií (TVK) akceptuje a považuje za štandardné, aj keď o jeho oprávnenosti pochybuje. Predpokladá, že v obecných zásobníkoch je dostatok vody.

„Nemám pocit, že je nedostatok pitnej vody. Ale som za to, aby sa vodou šetrilo. TVK nemôže nechať situáciu zájsť priďaleko. Keď zakážu občanom polievať záhrady, znižujú svoj zisk, ale ak to neurobia, ohrozujú svoju hlavnú funkciu: zásobovať ľudí pitnou vodou.“

Od vedúceho prevádzky vodovodov TVK Františka Repu, ktorý nariadenie pre obec vydal, sa neskôr dozvieme, že situácia s vodou je skutočne kritická, keďže komory vodojemu v Chocholnej slúžia zároveň obci Kostolnej-Záriečiu a časti Drietomej, kde už vodný zdroj „nestíha“.

„V zásobníkoch z dôvodu klimatických podmienok skutočne prišlo k výraznému poklesu výdatnosti a dodávka pitnej vody je ohrozená. Obmedzenia zatiaľ neplánujeme najmä v obciach napojených z diaľkovodu z veľkých zdrojov.“

TVK postupujú podľa pravidelných meraní a chcú sa vyhnúť tomu, aby nemuseli zásobníky dopĺňať cisternami. Stav vody v obciach kontrolujú každý týždeň, avšak pri kontrole dodržiavania nariadení sa spoliehajú výlučne na samosprávy.