Vyskúšal som si najlepšie tobogany naprieč Slovenskom: ktorý bol najdrsnejší? (Reportáž)

Tsunami a Mississippi

Keďže pri predstave, že by som sa hneď vrhol do lievika, sa mi rozbúcha srdce, uvážim, že ako prvý tobogan by som mohol vyskúšať šmykľavku Tsunami. Keďže okrem detí na nej zazriem aj dospelého návštevníka, bez slov vystúpam po betónových schodoch a spustím sa po detsky farebnej, ale zato prudko rýchlej atrakcii.

Na prekvapenie si to užívam a šmykľavku hodnotím ako zábavnú. Naopak, gigantický tobogan Mississippi, pred ktorým som mal rešpekt, ma unudí natoľko, že skoro na ňom zaspím, o čom svedčí aj moja reakcia na videu nižšie...

Green Speed a Blue Speed

Osmelený prvými skúsenosťami volím ako ďalší Green Speed a konečne mám možnosť zažiť, čo znamená rýchlosť a pravý adrenalín počas šmyku. Hoci „jazda“ trvá len pár sekúnd, vyvolá vo mne viac emócií než dve prechádzajúce atrakcie.

Modrý tobogan ma presvedčí, že to ide ešte rýchlejšie. V jednej časti mám dokonca pocit, že moje telo letí vo vzduchu. Hoci je veľmi podobný Green Speedu, vďaka väčšej strmosti je v akvaparku obľúbenejší. 

Space Hole

Jednoznačne najadrenalínovejší a najsilnejší zážitok v seneckom akvaparku vo mne vyvolal tzv. lievik. Keď som písal pri modrom tobogane o pocite, že letím vo vzduchu – tu to nebol len pocit.

Hneď ako sa spustím, naberám neskutočnú rýchlosť, ktorú spomalia len krúživé pohyby okolo diery vedúcej do hlbokej vody. Tobogan vyskúšam dvakrát, pričom vždy do nej padnem hlavou. Napriek tomu si adrenalín z jazdy neskutočne vychutnám. Space Hole však nie je pre každého – aby si ho pokoril, musíš byť plavcom, lebo kvôli bezpečnosti je voda v bazéne pod dierou natoľko hlboká, že nedočiahneš na dno.

Thermal Corvinus – akvapark Veľký Meder (piatok 15. 7.)

Mojej ďalšie kroky putujú do južnejšie položeného akvaparku vo Veľkom Mederi s veľkým výberom vysokých vonkajších toboganov. 

Okrem nich sa tu však nachádzajú aj ďalšie – detské tobogany, ktoré som si podobne ako iní dospelí návštevníci stihol vyskúšať tiež. Hoci išlo o pekný „šmyk“ obohatený o svetelné efekty, omnoho väčší zážitok na mňa čakal vonku.

Z gigantickej veže na ľavej strane kúpaliska vychádzalo hneď niekoľko toboganových slučiek a šmýkačiek. Dúhová vodná šmykľavka – veľmi podobná Tsunami v Senci – lievik, či váhadlo („účková“ rampa) , ktorá vo mne vzbudzovala obrovský rešpekt.

Dúhová šmykľavka

Hoci išlo len o šmykľavku, musím povedať, že bola o trochu adrenalínovejšia než Tsunami v Senci, pretože bola umiestnená vo väčšej výške. Pohodlnejší bol aj dopad, keďže som neskočil vo veľkom bazéne, ale len na malej „došmykovej“ ploche.

Lievik

To, že pri tomto tobogane išlo o skutočný adrenalín, ti najlepšie prezradí nasledujúce video. Ešte predtým než si ho pozrieš, však musím podotknúť, že tobogan je od seneckého lievika úplne rozdielny. Šmýkať sa zo strany na stranu nezačneš až na konci jazdy a nepadneš do vody – lievik totiž smeruje len do ďalšej úzkej tuby. Ak máš šťastie, vletíš do nej ako nič, ak nie, môže to dopadnúť aj takto...

Váhadlo

Najlepší a najadrenalínovejší tobogan zo všetkých toboganov vo Veľkom Mederi je podľa mňa, mojej kolegyne a aj ďalších návštevníkov, ktorých sme stretli, U-rampa. Tu sa však už nešmýkaš po vlastných, ale na požičanej nafukovačke.

Pre optimálnu rýchlosť ti odporúčam šmyknúť sa vo dvojici, lebo s váhou na nafukovačke sa zvyšuje aj dávka adrenalínu. A hoci šmyk trval len pár sekúnd, nafukovačky som sa držal tak pevne, až sa divím, že som ju neroztrhol... 

Vadaš Thermal Resort Štúrovo (piatok 15. 7.)

Moja ďalšia zastávka sa nachádza tesne pri hraniciach s Maďarskom na termálnom kúpalisku v Štúrove. Vadaš ma hneď uchváti svojou obrovskou rozlohou a podobne veľkými toboganmi, na akých som šantil len pred chvíľou vo Veľkom Mederi. 

Na jednom pľaci sa nachádza až šesť toboganov „vyrážajúcich“ z jednej výškovej vežičky, pomenovaných zväčša po zvieratách. Keďže je pokročilá popoludňajšia hodina tesne pred víkendom, počas našej návštevy kúpaliska čakajú ľudia na Krokodíla, Žraloka, Ťavu, Anakondu, Hrocha či Vodopád v nekonečných radoch. 

Pre časovú tieseň sa rozhodnem otestovať len dva najdlhšie tobogany – Žraloka a Anakondu – merajúce až osemdesiat metrov. Podobne ako na prechádzajúcom kúpalisku, po šmyknutí neskončím v bazéne, ale len na „dojazdovej plošine“.

Oba tobogany hodnotím „na jednotku“, keďže boli rýchle aj adrenalínové, bohužiaľ, pre technické problémy sa mi však nepodarí svoje „jazdy“ natočiť. Napriek tomu považujem za potrebné zaradiť kúpalisko Vadaš medzi miesta s najlepšími vodnými atrakciami na Slovensku a spomenúť ho.

Vodný park Bešeňová (sobota 23. 7.)

Len čo odstavím auto pred akvaparkom v Bešeňovej, už z parkoviska zazriem gigantickú toboganovú vežu v podobe majáka s výškou viac ako tridsať metrov. Ide o najvyššie tobogany, aké som kedy videl, som si teda istý, že toto miesto sa mi o zážitky postará.

Hoci z veže vytŕča šesť „hrozivo dobre“ vyzerajúcich toboganov, rozdelených podľa farieb, keď riaditeľ kúpaliska Peter Kolenčík zistil, že hľadám adrenalínový zážitok, objednal ma na novú atrakciu fungujúcu len prvú sezónu – kurz potápania. 

Kurz potápania (bonus)

Škola potápania je ukrytá v budove maskujúcej sa za drevenú loď. Keď dorazím dnu, inštruktor ma bez čakania vystrojí kyslíkovou bombou, plutvami a dá mi rýchlokurz potápania. „Toto len bude adrenalín,“ zasmeje sa na mojom zmätenom výraze reagujúcom na masu informácií.

Okrem posunkovej reči, ktorú potápači využívajú pod hladinou, je podľa jeho slov dôležité, aby som vo vode dýchal pomaly, z plných pľúc. „Výdych – nádych. Nesmieš vo vode dýchať prudko, inak môžeš dostať hypertenziu,“ upozorní ma a vystrojeného ma pomaly sotí do vody.

Po viacerých nesprávnych pokusoch, pri ktorých sa zadýcham – keďže mám tendenciu pred ponorením sa zadržiavať dych –, pochopím jednoduchú techniku. Strach z nepoznaného sa zrazu mení na neskutočný zážitok, a hoci nejde o tobogan, bola by obrovská škoda atrakciu nespomenúť.

Zelený tobogan

Po potápaní sa plný endorfínov konečne dostávam k vytúženej veži s toboganmi. Ako prvý vyskúšam zelený. Na to, že schody k vstupom do túb s vodou sa mi zdajú nekonečné, som si už zvykol, vyše tridsaťmetrová výška veže ma presvedčí, že nekonečný môže byť aj zošmyk. A hoci mal byť zelený tobogan úplne pohodový, bol omnoho rýchlejší a strmší, než som čakal. Ako dôkaz prikladám video:

Oranžový tobogan

Druhý v poradí sa rozhodnem pokoriť oranžový tobogan označený tabuľkou POZOR, VEĽKÁ RÝCHLOSŤ! V momente, keď sa ním šmýkam dolu, zistím, čo znamená nastriekaná voda v očiach a voľný pád. Rýchlosť, ktorú som na tomto tobogane zažil, som predýchaval ešte päť minút po vylezení z dojazdovej plošiny.

Modrý a čierny (magický) tobogan

O niečo menej strmý, ale veľmi podobne rýchly bol ďalší z nekonečných toboganov majáka – modrý. Keď som si však už ako-tak zvykol padať a nechať sa unášať vodou, zaskočil ma čierny tobogan.

V ňom nebolo až na pár úsekov so svetelnými efektmi – práve preto sa volá aj magický – vidieť nič. A poviem ti, padať veľkou rýchlosťou nevedno kam bolo už aj na mňa dosť. Keďže v tme môj výraz nedokázala zachytiť ani akčná kamera, prinášam ti aspoň video z modrého toboganu, ktorý bol magickému veľmi podobný.

Tatralandia (sobota 23. 7.)

Tatralandia je povestne známa množstvom atrakcií a nekonečnom možností rekreácie. Len samotných toboganov tu nájdeš až dvadsaťdva, samozrejme, v rôznych variantoch, či už ide o šmykľavky, U-rampy, alebo klasické „hadíky“.

Počas prechádzky areálom mi do očí udreli najmä dva nové tobogany 4Family a Delphin, z ktorých sa dalo spustiť na štvormiestnych raftoch. Obrovskou výhodou daného toboganového komplexu (jedného z niekoľkých v Tatralandii) je, že je plne zautomatizovaný. Ťažkú nafukovačku si tak nemusíš po schodoch hore trepať v rukách, ale k nebesiam ju vyvezie posuvný pás.

4Family

Najväčšie prekvapenie po vyšliapaní schodov na tobogan ma čaká, keď nastupujem do raftu. Keď na toboganovom semafore preskočí farba z červenej na zelenú, do vody našu posádku nesotí plavčík, ale automaticky sa zdvihne zautomatizovaná plošina, po ktorej skĺzneme. A hoci nejde o najrýchlejší tobogan, šmýkanie sa na pohodlnom rafte by som si kedykoľvek zopakoval.

Delphin

Obrovská účková rampa, na ktorej som zažil voľný pád veľmi podobný tomu vo Veľkom Mederi, ale dvakrát taký rýchly. Zaujímavosťou bolo, že na to, aby nás na tento tobogan pustili, sme sa museli postaviť na váhu. Ak by si nespĺňal minimálnu hmotnosť 170 kg – plavčíci by ťa otočili naspäť.

Presne to sa stalo dvom zahraničným turistkám, ktoré nás poprosili, či by sme sa s nimi zviezli. Jazda, ktorá nasledovala, bola plná kriku, výskotu a strachu. Keď sa mi nohy opäť dotkli pevnej zeme, jednoznačne som ju ohodnotil ako najlepšiu zo všetkých jázd. Jediné, čo ma dodnes mrzí, je, že pre nepriaznivé počasie sme v Tatralandii nestihli vyskúšať všetky tobogany, ktoré sme mali v pláne.

Termálne kúpalisko Podhájska (nedeľa 24. 7.)

Na záver svojej toboganovej výpravy som nemohol vynechať ani vychýrené termálne kúpalisko v obci Podhájska.

Okrem liečivej vody sa tu nachádza množstvo adrenalínových atrakcií, ktorým dominujú štyri tobogany: Wide Slide, Windigo, Space Hole a Black Hole + Turbulence. Ako skúsený „profík“ som sa rozhodol, že si vyskúšam len dva najstrmšie.

Space Hole

Aj v Podhájskej ma čakal lievik podobný tomu v Senci, avšak tentoraz ma tobogan nevyhodil priamo do vody, ale len do ďalšej tuby – tesne pred koncom šmyku. Hoci na prvý pohľad pôsobil tobogan pomerne strašidelne, bol prekvapivo pomalý.

Black Hole + Turbulence

Zlatý klinec nakoniec. U-rampu spojenú s pádom do neznáma na nafukovačke vo dvojici môžem pokojne označiť za najadrenalínovejší zážitok z celej mojej výpravy. Hoci rámp som už vyskúšal niekoľko, v tomto prípade som nabral rýchlosť omnoho brutálnejšie než kedykoľvek predtým a v dôsledku tmy som ani nevedel, kedy príde vrchol.