Slováci začali konšpirovať už aj o suchu a požiaroch. S expertom vyvraciame hoaxy o klimatických zmenách

„Keď si pustím vodu z vodovodu, tak tečie. Aká kríza? Voda je predsa všade a je jej stále také isté množstvo. Kam by asi tak mizla? Zbytočné strašenie, len aby ľudí držali pod tlakom a v strachu. Najskôr je to údajný vírus, potom údajná vojna a teraz údajné sucho,“ zamyslela sa Slovenka Iveta z považskobystrického sídliska pred pár týždňami, keď sa jej novinári pýtali na kritické sucho a nedostatok vody v potokoch, riekach a studniach. Krízu nevidela.

Slovensko však naozaj trápi kritické sucho, miznú potoky, ľudia nemajú vodu v studniach a obce zavádzajú obmedzenia na používanie vody. Horia nám lesy. Zažívame čoraz teplejšie letá, opakujú sa rekordné teploty a mizne fauna aj flóra tak, ako sme ich doteraz poznali.

Nás preto zaujímal názor expertov na to, čo medzi sebou šíria konšpirátori na sociálnych sieťach o tom, ako klimatická zmena údajne neexistuje alebo sa ňou netreba zaoberať. V jednom príspevku konšpirátori tvrdili, že hasiči schválne podpaľujú lesy, aby vyvolali paniku.

Klimatológ Jozef Pecho nám odpovedal na to, či nám prestane tiecť voda z kohútikov, či naozaj štát môže presmerovať tok riek, aby vytváral strach, a či budeme o pár rokov sedieť uväznení doma v klimatických lockdownoch ako počas pandémie koronavírusu.

„My klimatológovia sa stretávame s reakciami, že spôsob, akým opisujeme klimatickú krízu, niektorým ľuďom pripadá ako strašenie. Nerobíme to zámerne ani to nie je strašenie, pretože takto drsne vyzerá alebo bude vyzerať naša realita,“ vysvetľuje Pecho.

Dodáva však, že mnohí Slováci vnímajú napríklad dostatok vody ako samozrejmosť, ktorá sa nemôže zmeniť, a neuvedomujú si, že „aj na Slovensku môžu vymiznúť zásoby kvalitnej pitnej vody“.

V Refresheri pravidelne píšeme články o závažnosti klimatickej krízy, rozprávame sa s expertmi, odhaľujeme súvislosti. Ak nás v tom chceš podporiť, pridaj sa do klubu Refresher+, získaš neobmedzený prístup ku všetkým článkom.

Prídu letá, keď Slovensko nebude mať vodu?„Ľudia vnímajú prírodné bohatstvo nášho regiónu ako niečo, čo nemôžeme stratiť. Zrejme až situácia, keď by napríklad došla pitná voda na veľkej časti Slovenska a vodné zdroje by sa do týchto oblastí museli dovážať cisternami alebo novým potrubím, by bola momentom, keď by si bežní ľudia začali uvedomovať, že sa deje niečo vážne. Strata zásob vody by ich podľa mňa primäla k reflektovaniu reality,“ zamýšľa sa klimatológ.

Na argumenty o obrovských zásobách pitnej vody na Žitnom ostrove, ktorými sa ľudia snažia spochybňovať následky klimatických zmien, reaguje veľavravne. „Aj naďalej platí, že Žitný ostrov je pre Slovensko zábezpekou dostatku vody, no v budúcnosti to nemusí byť samozrejmosť,“ vysvetľuje.

Keď sa zmení to, ako často prší v oblasti, kde Dunaj pramení, a v druhej polovici tohto storočia sa roztopia ľadovce, zmení sa aj režim prietoku na Dunaji. „Môžeme očakávať, že v budúcnosti prídu letá, keď budeme mať pomerne málo vody,“ konštatuje Pecho so slovami, že tento vývoj by mohol zredukovať množstvo vody v podzemných rezervoároch Žitného ostrova.