Lifestylový obsah, který inspiruje, vzdělává i baví, najdeš na webu Refresher.
Články o módě, hudbě, sportu či jiných zajímavostech najdeš na webu Refresher. Čti rozhovory se zajímavými osobnostmi, otestuj se v kvízech, načerpej inspiraci, co sledovat, poslouchat nebo jaké trendy právě letí. Sleduj lifestylový obsah na webu Refresher.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Sdílet článek:Sdílet:
Odkaz byl zkopírovaný.
Klimatológ Jozef Pecho zo SHMÚ reaguje na hoaxy a konšpirácie, ktoré sa šíria počas aktuálneho sucha a obdobia, keď požiare ničia viaceré krajiny Európy.
„Keď si pustím vodu z vodovodu, tak tečie. Aká kríza? Voda je predsa všade a je jej stále také isté množstvo. Kam by asi tak mizla? Zbytočné strašenie, len aby ľudí držali pod tlakom a v strachu. Najskôr je to údajný vírus, potom údajná vojna a teraz údajné sucho,“ zamyslela sa Slovenka Iveta z považskobystrického sídliska pred pár týždňami, keď sa jej novinári pýtali na kritické sucho a nedostatok vody v potokoch, riekach a studniach. Krízu nevidela.
Slovensko však naozaj trápi kritické sucho, miznú potoky, ľudia nemajú vodu v studniach a obce zavádzajú obmedzenia na používanie vody. Horia nám lesy. Zažívame čoraz teplejšie letá, opakujú sa rekordné teploty a mizne fauna aj flóra tak, ako sme ich doteraz poznali.
Nás preto zaujímal názor expertov na to, čo medzi sebou šíria konšpirátori na sociálnych sieťach o tom, ako klimatická zmena údajne neexistuje alebo sa ňou netreba zaoberať. V jednom príspevku konšpirátori tvrdili, že hasiči schválne podpaľujú lesy, aby vyvolali paniku.
Zdroj: TASR/AP
Klimatológ Jozef Pecho nám odpovedal na to, či nám prestane tiecť voda z kohútikov, či naozaj štát môže presmerovať tok riek, aby vytváral strach, a či budeme o pár rokov sedieť uväznení doma v klimatických lockdownoch ako počas pandémie koronavírusu.
„My klimatológovia sa stretávame s reakciami, že spôsob, akým opisujeme klimatickú krízu, niektorým ľuďom pripadá ako strašenie. Nerobíme to zámerne ani to nie je strašenie, pretože takto drsne vyzerá alebo bude vyzerať naša realita,“ vysvetľuje Pecho.
Dodáva však, že mnohí Slováci vnímajú napríklad dostatok vody ako samozrejmosť, ktorá sa nemôže zmeniť, a neuvedomujú si, že „aj na Slovensku môžu vymiznúť zásoby kvalitnej pitnej vody“.
V Refresheri pravidelne píšeme články o závažnosti klimatickej krízy, rozprávame sa s expertmi, odhaľujeme súvislosti. Ak nás v tom chceš podporiť, pridaj sa do klubu Refresher+, získaš neobmedzený prístup ku všetkým článkom.
Zdroj: Christopher Furlong/Getty Images
Prídu letá, keď Slovensko nebude mať vodu?„Ľudia vnímajú prírodné bohatstvo nášho regiónu ako niečo, čo nemôžeme stratiť. Zrejme až situácia, keď by napríklad došla pitná voda na veľkej časti Slovenska a vodné zdroje by sa do týchto oblastí museli dovážať cisternami alebo novým potrubím, by bola momentom, keď by si bežní ľudia začali uvedomovať, že sa deje niečo vážne. Strata zásob vody by ich podľa mňa primäla k reflektovaniu reality,“ zamýšľa sa klimatológ.
Na argumenty o obrovských zásobách pitnej vody na Žitnom ostrove, ktorými sa ľudia snažia spochybňovať následky klimatických zmien, reaguje veľavravne. „Aj naďalej platí, že Žitný ostrov je pre Slovensko zábezpekou dostatku vody, no v budúcnosti to nemusí byť samozrejmosť,“ vysvetľuje.
Keď sa zmení to, ako často prší v oblasti, kde Dunaj pramení, a v druhej polovici tohto storočia sa roztopia ľadovce, zmení sa aj režim prietoku na Dunaji. „Môžeme očakávať, že v budúcnosti prídu letá, keď budeme mať pomerne málo vody,“ konštatuje Pecho so slovami, že tento vývoj by mohol zredukovať množstvo vody v podzemných rezervoároch Žitného ostrova.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Či podľa experta budeme onedlho uväznení v klimatických lockdownoch.
Či v roku 2023 či 2024 podľa klimatológa budú energia a voda na prídel.
Čo sa musí stať, aby sa naše zásoby vody vytratili a v lete sme zostali bez vody.
Či naozaj vláda dokáže presmerovať tok riek, aby vyschli a vystrašila tým ľudí.
Ako hasiči reagujú na video, v ktorom vrtuľník zdanlivo naschvál zapaľuje lesy.
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
nebo 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
Straší naschvál vláda ľudí?Pani Ivetu z považskobystrického sídliska nerozhodil ani vysychajúci potok v jej meste. Zvyšky vody okomentovala slovami, že potok iba niekto schválne presmeroval. „To je zasa len nafingované, kdesi to presmerovali, aby nás strašili,“ vyhlásila presvedčivo. Podľa nej sa vláda snaží vyvolať v ľuďoch paniku tým, že umelo vytvára dojem nedostatku vody.
Klimatológ Jozef Pecho prízvukuje, že to, samozrejme, nie je pravda, ale ide podľa neho našťastie len o „nepodložený názor konkrétnej osoby“. „Treba si uvedomiť, že ľudia majú často tendenciu rozmýšľať veľmi jednoducho a nevnímať fakty, ak sú príliš drsné. Realita so suchom na Slovensku je žiaľbohu taká, aká je. Najmä v juhovýchodných regiónoch je dnes vody málo a situácia sa bude v budúcnosti iba zhoršovať,“ objasňuje.
„Jeden zo spôsobov, ako takéto nepríjemné fakty spracovať, je zareagovať okamžitým odmietnutím, hnevom alebo sarkazmom. Ľudia s menším prehľadom sa môžu k faktom dostávať až teraz, keď nám už vyslovene horí pod zadkom, a tak majú v reakcii tendenciu rozširovať takéto bludy a nepodložené fakty,“ pokračuje Pecho. Expert tento názor nepovažuje za systémový hoax, pretože sa hromadne nešíri na sociálnych sieťach.
Zdroj: TASR/František Iván
Vrtuľník podpaľuje lesy. Klimatická zmena odhalená?
Vrtuľník lieta nad lesným porastom v horách a veselo ho podpaľuje. Tisíce Slovákov si na prelome júla a augusta na sociálnych sieťach pozreli video, v ktorom hasičská helikoptéra špeciálnym nástrojom zapaľuje lesný porast, čo autorka konšpiračného príspevku Ivanka Šaminka okomentovala slovami „klimatická zmena odhalená“.
Hasičský vrtuľník v skutočnosti naozaj lesný porast podpaľoval. Nie však z dôvodu, aby mohla vláda šíriť strach z rozsiahlych lesných požiarov, s ktorými v posledných týždňoch hasiči bojovali nielen v Českom Švajčiarsku, ale aj u nás v Slovenskom raji. Videá, naopak, zachytávajú techniku „protipožiaru“, ktorým sa prirodzené šírenie požiaru spomaľuje.
Agentúra AFP, ktorá vyvracia hoaxy a konšpiračné teórie na sociálnych sieťach, vysvetľuje, že hasiči na videách používajú zariadenie s názvom „helitorch“, ktorým odstraňujú vegetáciu predstavujúcu potenciálne palivo na prípadný požiar.
„Riadené požiare majú napodobniť prirodzenú frekvenciu a intenzitu požiarov a znížia množstvo paliva, takže prirodzené požiare budú menej ničivé a zlepšia podmienky na krmivo pre voľne žijúce zvieratá a hospodárske zvieratá,“ uvádza sa v príspevku arizonského Úradu pre správu pôdy.
Aj slovenskí hasiči vedia bojovať ohňom proti ohňu
Techniku zapaľovania protipožiarov v praxi využívajú aj slovenskí hasiči. „Nejde o podpaľovanie lesov hasičmi, ale o protipožiar, ktorý sa využíva na zamedzenie šírenia požiaru v prírodnom prostredí. Je to proces úmyselného zapálenia požiaru na vnútornej strane obvodu požiaru alebo v blízkosti prekážky zabraňujúcej jeho ďalšiemu šíreniu, a to v smere proti jeho čelu,“ vysvetľujú v reakcii slovenskí hasiči.
Protipožiar sa podľa hasičov zvyčajne zapaľuje oproti čelu požiaru. „Dôležité pri tom je, aby ho bolo možné kontrolovať a aby akékoľvek lokálne ohniská, ktoré vzniknú ako jeho dôsledok, bolo možné čo najrýchlejšie uhasiť. Z tohto dôvodu sa neodporúča používať techniku protipožiaru pri malých a bežných požiaroch,“ uvádzajú.
Zapáliť protipožiar si však vyžaduje poriadnu dávku skúseností z terénu. Ak by bol protipožiar zapálený nesprávnym spôsobom a na nevhodnom mieste, mohlo by to viesť ku katastrofe.
„Osoba zodpovedná za plánovanie a nasadenie techniky protipožiaru by mala mať dostatok skúseností s hasením požiaru v prírodnom prostredí. Aplikácia techník protipožiaru si vyžaduje nasadenie skúsených hasičov, dostatok síl a prostriedkov, ale najmä skúseného veliteľa, ktorý vzhľadom na svoje poznatky a skúsenosti dokáže určiť správne miesto na jeho zapálenie,“ uzatvárajú hasiči.
Zdroj: Facebook/AFP
Hrozí klimatický lockdown?
Odkedy v roku 2020 vypukla pandémia koronavírusu, ktorá prinútila vlády po celom svete zavádzať opatrenia proti šíreniu vírusu, lockdowny sa stali obľúbenou témou konšpirátorov.
Najmä v zahraničí sa v posledných mesiacoch špekuluje o tom, či jedného dňa štáty nezačnú zavádzať klimatické lockdowny, aby prinútili ľudí zostať doma a neprodukovať nadbytočné emisie vedúce k zhoršovaniu klimatických zmien. Podľa klimatológa Jozefa Pecha však takto ďaleko nie sme.
„Momentálne sa rýchlo posúvame do fázy energetickej a potravinovej krízy. Uvidíme, ako sa energetická situácia v Európe vyvinie v budúcnosti. Možno v roku 2023 či 2024 bude mať Európa také výrazné problémy s energiami, že by sa vlády mohli uchýliť k výraznému limitovaniu práce. Ak nebude dostatok energií, ale ani vody, tak nebude možné pracovať tak ako doteraz,“ zamýšľa sa Pecho nad situáciou, ktorá nastane v najbližších rokoch.
Ku klimatickým lockdownom sa podľa Pecha tak rýchlo nedopracujeme, no obmedzenia využívania energií či vody sú podľa neho v nasledujúcich rokoch reálne. „Viem si predstaviť, že v pesimistickom scenári budú energie a voda na prídel. Nechcem maľovať čerta na stenu, pretože klimatické lockdowny si zatiaľ predstaviť neviem a nemyslím si, že k nim v najbližšom čase dôjde,“ hovorí.
Dodáva, že politici sú na niečo takéto príliš nerozhodní a málo tvrdí. „Napríklad hrozba koronavírusu bola citeľná, zomierali tisíce ľudí a lockdowny boli zrejme jediným efektívnym riešením, napriek tomu, že si to ľudia neuvedomovali. Riešenie klimatickej krízy si preto neviem predstaviť týmto spôsobom, to by sme museli byť naozaj vo veľkých problémoch,“ prognózuje klimatológ.
