Erik Tomáš: Nie sme liberáli, sme sociálni demokrati. Zákon o partnerskom spolužití je bránou k registrovaným partnerstvám

Niekedy sa to stane, nepovažujem to za podstatnú vec. Keď spomeniete stokrát denne Hlas-SD a raz za tri mesiace sa prerieknete, nevidím to ako problém. 

Raz za tri mesiace je to ešte v poriadku?

Toto určite nie je zásadná vec, Sme tu dva roky pod značkou Hlas, podľa preferencií sme najsilnejšou politickou stranou a s pokorou túto dôveru ľudí prijímame. 

Poďme do parlamentu. Kto sú pre vás poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa? 

Sú to poslanci, ktorí práve zradili opozíciu. Môžu sa vyhovárať, koľko chcú, ale sú príčinou toho, že menšinová vláda ďalej funguje. Sú príčinou toho, že vláda má v parlamente opäť väčšinu, a mali by sa k tomu prihlásiť. S týmito tromi poslancami môže mať vládna koalícia minimálne 76 hlasov v parlamente až do konca volebného obdobia. Nerozumiem schizofrénii, že o sebe stále hovoria, že sú opoziční politici a nemajú problém posielať svojich zástupcov na protivládne protesty a potom v parlamente hlasujú s koalíciou. Ukázali to už viaceré hlasovania, nejde iba o odvolávanie Igora Matoviča. Dohoda medzi nimi a Matovičom jasne existuje. Len vďaka týmto trom poslancom prešlo viacero vládnych zákonov. Na druhej strane prešlo niekoľko ich opozičných zákonov, ktoré doteraz nemali šancu. Dokonca sa o týchto ich zákonoch rokovalo aj na koaličnej rade. 

Vidíte výmeny v pozadí?

Je to úplne zrejmé. Pán Taraba by už o sebe nemal hovoriť ako o opozičnom politikovi, ktorý si želá predčasné voľby. Mal by priznať farbu, bolo by to chlapské a čestné, najmä voči jeho voličom. 

Troch poslancov tarabovcov ste nazvali kolaborantmi. Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka platí, že kto kolaboruje, spolupracuje s nepriateľom, správa sa ako vlastizradca, zapredanec. To je ono? Napísal som, že „kolaborujú s Igorom Matovičom“, nenazval som ich „kolaborantmi“. Myslím si, že kolaborácia je širší pojem, ale keď sa pýtate na túto definíciu, tak áno. Stále opakujeme, že Igor Matovič je najväčšie zlo slovenskej politiky, a veľmi tvrdý a kritický postoj k nemu dlhodobo zaujímal aj Tomáš Taraba. Preto som to označil za kolaboráciu. Myslím si, že to ľudia pochopili.

Zapredanci?

To som nepovedal. 

Je to súčasť významu slova kolaborant. 

Teraz ma budete skúšať zo slova kolaborant. Myslím si, že každý pochopil, v akom kontexte som to myslel. Tomáš Taraba a Štefan a Filip Kuffovci sa jednoducho rozhodli podporovať túto vládu. Môže to znamenať, že pokiaľ ich podržia pri všetkých dôležitých zákonoch, najmä pri štátnom rozpočte, tak vďaka, resp. kvôli týmto hlasom môže táto okyptená koalícia fungovať do riadnych volieb. Môže sa tak prehlbovať veľký marazmus na Slovensku.

Budú to napriek tomu pre vás partneri na rokovania o predčasných voľbách?

Môžu sa ukázať na prípadných rokovaniach o predčasných voľbách. Situácia sa veľmi zmenila po tom, čo SaS vyhlásila po neúspešnom odvolávaní Igora Matoviča, že sa stáva tvrdou opozičnou stranou a je pripravená rokovať o predčasných voľbách. Ak je to tak a Tomáš Taraba nehrá falošné hry, nemal by byť problém nájsť 76 hlasov na vyslovenie nedôvery Eduardovi Hegerovi, a teda aj celej vlády. Následne by nemal byť problém nájsť 90 hlasov spolu s deklarovanými hlasmi Sme rodina na zmenu Ústavy SR, ktorá by umožnila predčasné voľby. 

Odvolanie Eduarda Hegera a pád jeho vlády ešte neznamená predčasné voľby, v druhom čítaní síce máte zákon o zmene ústavy, ale potrebujete naň 90 hlasov. SaS už avizuje zásadný pozmeňovací návrh, lebo chce z novely vyňať možnosť vyvolať predčasné voľby referendom. 

Podmienka SaS, aby ústava neobsahovala možnosť skrátiť volebné obdobie referendom o predčasných voľbách, je pre nás absolútne neakceptovateľná, ľudia musia mať túto možnosť. Náš boj za referendum by potom nemal význam. Situácia sa však teraz rapídne zmenila vyhlásením SaS, že je pripravená rokovať o predčasných voľbách. Uvidíme teda, ako sa postavia k novele ústavy.

Aká bude schéma, ktorú pri ceste za predčasnými voľbami zvolíte? 

Ak je SaS naozaj tvrdou opozičnou stranou a ak Tomáš Taraba a jeho dvaja kolegovia Kuffovci naozaj nehrajú falošné hry, potom by nemal byť problém nájsť v parlamente väčšinu 76 na vyslovenie nedôvery Eduardovi Hegerovi. To by bol prvý krok. Na októbrovú schôdzu do druhého čítania prešli obe novely ústavy o skrátení volebného obdobia. Predpokladáme, že by nemal byť problém nájsť 90 hlasov na schválenie aspoň jednej z nich.

Ešte ani to by neznamenalo predčasné voľby. 

Ale vytvoril by sa legislatívny rámec na to, aby sa predčasné voľby mohli konať buď tak, že si sami poslanci skrátia volebné obdobie, alebo tak, že vyvoláme referendum. Je tu ešte jedna dôležitá skutočnosť. Veľmi dôležité bude aj hlasovanie o štátnom rozpočte na budúci rok. Ak by neprešiel, Boris Kollár sa už vyjadril, že v takom prípade by už aj on bol za predčasné voľby. 

Boris Kollár sa už príliš veľakrát vyjadril ultimatívne a vyhrážal sa odchodom. 

Je pravda, že už asi desaťkrát povedal niečo iné, ako urobil. Uvidíme, ako by sa zachoval teraz. Je však prirodzeným a legitímnym záujmom skutočnej opozície hľadať cestu k predčasným voľbám.

Vaším ďalším krokom teda bude, že budete zbierať 30 podpisov na mimoriadnu schôdzu? 

Tomáš Taraba po hlasovaní o odvolávaní Igora Matoviča povedal, že bude iniciovať zber podpisov. Čakáme, čo sa bude diať. Ak to nepríde, mala by to byť dohoda naprieč celou skutočnou opozíciou, aby k takémuto kroku došlo. Samozrejme, dôležitý bude postoj strany SaS. 

Technicky by bolo najschodnejšie, aby ste hlasy vyzbierali vy, v opačnom prípade môže mať SaS problém hlasovať za návrh poslancov z kandidátky ĽSNS.

Vyvoláme rokovania so stranou SaS. Na konci dňa by mal byť návrh podaný tak, aby bola zhoda v opozícii a aby sa našlo minimálne 76 poslancov na odvolanie Eduarda Hegera. V opačnom prípade nemá zmysel takýto návrh podávať. Buď vláda padne, alebo sa ukáže, kto je a kto nie je skutočný opozičný politik. 

Súhlasíte s výrokmi premiéra, že Slovensko by malo zadržať elektrinu, ktorú si od nás kúpilo napríklad Nemecko? 

Ak by všetky iné riešenia zlyhali, tak áno, ale spôsobilo by to obrovské problémy a súdne spory. Ja sa však pýtam, čo doteraz robila vláda, aby k takémuto kroku nemuselo dôjsť, aby sme sa nemuseli hádať s okolitými krajinami a energetickými spoločnosťami. Vláda neurobila nič na zmiernenie alebo kompenzáciu rastu cien energií pre domácnosti a firmy. Zatiaľ prijali len plán B, ktorého súčasťou má byť aj tzv. znárodnenie energií. Stále sa tvária, že ide o krajnú možnosť. 

Čo mali urobiť?

O tom, že ceny energií porastú vysoko, vieme už dlho. Len dve krajiny, Slovensko a Malta, neurobili zatiaľ žiadne kompenzačné opatrenia na národnej úrovni. Naša vláda celý čas čakala na európske riešenie, ktoré sa ukázalo ako nepoužiteľné v navrhovanej forme. Keď sa teraz schválilo, Eduard Heger a minister hospodárstva Karel Hirman začali vykrikovať, že pre Slovensko toto riešenie vhodné nie je. 

Ak sa nemýlim, nič zásadné sa ešte neschválilo.

Ale schválilo, na úrovni ministrov energetiky EÚ. Ide o zastropovanie cien elektrickej energie firmám, ktoré ju vyrábajú z neplynových zdrojov, na úrovni 180 eur za megawatthodinu. Po návrate Eduarda Hegera a Karla Hirmana z Bruselu bolo z ich postojov evidentné, že sú veľmi nešťastní z toho, akým smerom sa diskusia vyvíja. Tieto návrhy boli totiž niekoľko týždňov známe a vedeli sme, že ani jeden z nich nevyhovoval Slovensku. 

Vláda tvrdí, že momentálne tento problém nemusíme riešiť urgentne, lebo máme ceny zastropované do prvého januára. 

Igor Matovič a Richard Sulík pri podpise memoranda so Slovenskými elektrárňami sľubovali, že slovenské domácnosti budú mať ceny elektrickej energie zastropované ešte na ďalšie dva roky. Je úplne evidentné, že už to neplatí, pretože minister financií Igor Matovič 3. septembra po rokovaní vlády povedal, že nechápe, čo Richard Sulík celý čas robil. Hovoril, že sa ukázalo, že cena elektrickej energie pre domácnosti sa zvýši v priemere o 100 %. Ak by sa zastropovanie cien dodržalo, bol by to spôsob, ktorý by sme akceptovali aj my. Igor Matovič sa teraz začal vyhovárať, že vtedy myslel len silovú časť elektrickej energie, ale našli sme jeho staršie vyjadrenia, kde hovoril aj o poplatkoch. Regulačný úrad a ministerstvo hospodárstva sa mali postarať, aby poplatky nerástli. 

Čo sa týka plynu, Richard Sulík najprv povedal, že nechal na striebornom podnose prípravu pre nového ministra Hirmana. Ten to rovno zmietol zo stola a Boris Kollár to komentoval slovami, že to bola skôr omastená tácka. Je to tragikomické, keďže Boris Kollár je súčasťou vládnej koalície. Vládni politici sa zobudili neskoro, keď až teraz tlačia na EÚ, aby prijala riešenie vhodné aj pre Slovensko. 

Ceny energií na aktuálny rok sú stále výrazne vyššie v zahraničí, napríklad aj v Česku a Rakúsku. Minister hospodárstva Karel Hirman zároveň tvrdí, že zatiaľ nepoznáme všetky premenné, aby sme vedeli efektívne nastaviť všetky schémy pomoci, vraj sa to dozvieme na prelome novembra a decembra. 

Tak povedzte Slovákom, že ceny energií máme stále lepšie ako okolité krajiny, ale zároveň priznajte, že na budúci rok budú platiť o 100 % viac ako doteraz. Som zvedavý, čo vám povedia.

Na to sú tu, samozrejme, politici. 

S cenami energií niečo treba urobiť a sú len dve možnosti. Buď ich zastropujete, alebo zadotujete. Nič iné do úvahy neprichádza. 

Myslím si, že sú to jediné dve alternatívy, s ktorými primárne pracuje vláda. 

Ale zatiaľ neurobili nič. Naše vlády v roku 2009 urobili opatrenie na národnej úrovni, napríklad vratky za plyn pre domácnosti alebo príkaz ministerstva hospodárstva materskej spoločnosti SPP, aby dodávala plyn len za náklady. Opatrenia a nástroje vláda má, bohužiaľ ich neurobila. 

Aktuálna situácia má svoje špecifiká, za hranicami máme vojnu. 

Len hovorím, že vláda nástroje má a z minulosti sú príklady, keď boli použité. Nechápem, na čo vláda čaká. Zatiaľ sa spoliehali na európske riešenie, ktoré pre Slovensko vlastne nič nerieši. Dôležité je, aby niečo konečne začali robiť.  

Igor Matovič a Eduard Heger ešte pracujú na alternatíve, aby sme mohli využiť 3 až 4 miliardy z nevyčerpaných eurofondov. Ministerka Veronika Remišová však už avizuje, že toto nie je také jednoduché. Čo si o tom myslíte?

Presne to. Igor Matovič sa na Facebooku pochválil, že v podstate vybavil miliardy z nevyčerpaných eurofondov, a potom príde ministerka Remišová, ktorá za čerpanie eurofondov zodpovedá, a povie, že je to na dlhé lakte. Čo sa slovenská verejnosť dozvedela? Nič. Je to zložitá procedúra. Ide o veľmi teoretický prísľub a ľudia sa z toho nenajedia ani ich to neupokojí. Stále platí, že ľudia netušia, aké vysoké ceny za faktúry energií budú platiť. Je to veľmi smiešne, do konca roka chýbajú už len necelé tri mesiace. 

Minister hospodárstva Karel Hirman tvrdí, že to nevieme zistiť v októbri, vždy to bolo tesne pred koncom roka. 

Žijeme bezprecedentnú dobu, vláda by mala oznámiť, ako to bude.  

Vysoké školstvo si pýta niekoľko desiatok miliónov na dofinancovanie, inak zatvorí svoje brány 17. novembra a nebude učiť ani dištančne. Ako to vnímate? 

Vnímam symbolicky, že sa chcú vysoké školy zatvoriť práve 17. novembra. Čo majú  vedenia fakúlt robiť iné ako poslať takýto odkaz vláde? Školy naozaj nebudú schopné zabezpečiť prevádzku počas zimných mesiacov. Bol by to vážny úder vysokému školstvu a vzdelávaniu ako takému. Vieme, čo sa tu dialo počas dvoch rokov pandémie, a nešlo len o vysoké školy, ale aj regionálne školstvo, keď žiaci a študenti museli byť dlhodobo doma. Skúsenosti sú známe, aktívna a priama výučba v školách je oveľa lepšia ako online.

Je správne neučiť ani dištančne?

Na vládu treba vytvoriť tlak. Vláda má peniaze, nemôže sa vyhovárať, že nemá. Pre vysoké zdražovanie je vyšší výber objemu daní. Už teraz sú to asi dve miliardy navyše oproti odhadom. Šéf finančného výboru parlamentu Marián Viskupič odhadol, že na konci roka to môže byť až 2,5 miliardy eur navyše. O tieto peniaze sa má vláda podeliť s tými, ktorí to potrebujú. Samozrejme, nie je to len školstvo, vidíme, ako je na tom zdravotníctvo. Druhý zdroj peňazí je z pôžičiek. Vyšší dlh v tejto krízovej dobe nespochybňujeme, ale prekáža nám, že sa o tieto peniaze nepodelili. Okrem učiteľov a zdravotníkov ide aj o dôchodcov, pracujúcich a rodiny. Aj za cenu vyššieho dlhu treba ľuďom pri dnešnej inflácii pomôcť. Prakticky sa neudialo nič, ak ide aj o zdražovanie vo všeobecnosti. Vláda vyplatila len 100 eur vybraným skupinám obyvateľstva, čo nie je žiadna pomoc. 

Rektori nechcú len peniaze na energie, ale aj na dofinancovanie vysokých škôl vo všeobecnosti a taktiež väčšie zdroje na výskum. Ak by im vláda ponúkla len peniaze na energie, mali by to ako kompromis zobrať, alebo by mali trvať na všetkých podmienkach?

Teraz treba hlavne prežiť ťažkú dobu a zabezpečiť základnú prevádzku škôl. Za týchto okolností by som ako východisko videl, že by školy mali prijať kompromis, aby študenti chodili do školy. Čo sa týka investícií a financovania ďalších vecí ako výskumu, rekonštrukcií a podobne, to by sme mali odložiť na lepšie časy. 

Z nemocníc odchádza asi štvrtina lekárov. Máme sa už báť ochorieť?

Je to ešte vážnejšia situácia ako v školstve. Ide o život a zdravie ľudí. Neviem si predstaviť, že by to vláda nevyriešila. Nejde len o platy, ale aj o splnenie ďalších požiadaviek zdravotníkov. Vláda musí využiť najbližšie dva mesiace, aby stabilizovala tento stav, neviem si predstaviť, že by odišlo 2 100 lekárov, ktorí zatiaľ podali výpovede. Počul som, že výpovede už začali podávať aj sestry. Podstav máme už teraz, ak by odišli ďalší, bolo by to značné ochromenie a kolaps zdravotníctva. Pevne verím, že všetci kompetentní sa napokon zobudia. Podobná situácia bola v roku 2011, ale napokon sa našiel kompromis. 

K tomu smerujem, či aj v tomto prípade hľadať kompromis, alebo splniť všetky podmienky. 

Je psou povinnosťou vlády nájsť kompromis, aj keď sa hovorí, že naň treba dve strany. Pacientov nemôžeme nechať bez zdravotnej starostlivosti. Bol by to posledný klinec. 

Viackrát vás už mnohí označili za liberálnejšie orientovanú stranu, asi najmä v porovnaní so Smerom-SD, aj Robert Fico vás takto nazýva. V parlamente sú momentálne dva zákony o partnerskom spolužití, jeden od Tomáša Valáška a druhý od pána Dostála. Pozdáva sa vám aspoň jeden? 

Nepodporíme ani jeden.

Prečo? 

Spoločnosť má teraz vážnejšie problémy ako riešiť tento typ otázok. 

Je to jedno jednoduché hlasovanie. 

Nepodporíme ho. Teraz nie je doba na otváranie takýchto tém.

Poslanci Valášek alebo Dostál majú legislatívnu právomoc a toto je ich agenda, iné problémy v spoločnosti zrejme nezdržiava, keď sa venujú týmto témam. 

Sme sociálnodemokratická strana a venujeme sa sociálnym otázkam. Ak si páni poslanci myslia, že toto sú teraz témy, ktoré trápia spoločnosť, tak ja si to nemyslím.

Nie sú sociálnymi otázkami aj zdravotná dokumentácia partnera alebo dedičstvo? Samozrejme, bavíme sa aj o heterosexuálnych partneroch – mužovi a žene, ktorí spolu žijú desať alebo pätnásť rokov. 

Tieto otázky, ako napríklad dedenie, sa dajú vyriešiť prostredníctvom rôznych zmlúv a podobne. V právnej rovine má táto otázka riešenie už dnes.

Legislatíva je tu asi primárne na to, aby ľuďom životné situácie zjednodušovala. 

Základný postoj Hlasu-SD je taký, že sa týmto témam nevenujeme, lebo ľudí trápi niečo iné. Môj osobný postoj je, že by som napríklad registrované partnerstvá nepodporil. Som konzervatívny politik. 

Zákon pána Dostála z SaS nie je zďaleka to, čo sa dá prirovnať k registrovanému partnerstvu. 

Nespochybňujem, že niektoré praktické témy, ako právo na informácie o zdravotnom stave blízkeho, treba vyriešiť. Ale nalejme si čistého vína, či ide skutočne len o hľadanie praktických riešení alebo o vytváranie cesty k registrovaným partnerstvám. Súčasná ústava hovorí jasne, že manželstvo je zväzok muža a ženy. Berte to ako môj osobný legitímny postoj. Ale ja rešpektujem aj iné názory. Mimochodom, ak ide o nálepky a označovanie Hlasu-SD ako liberálov, Robert Fico a Igor Matovič používajú rovnakú rétoriku. Je to zaujímavé, pretože naša strana neurobila žiadny krok v parlamente ani mimo neho, aby si takéto označenie vyslúžila. Ako sociálnodemokratická strana sa venujeme vyslovene sociálnej politike, stačí sa pozrieť na zákony, ktoré predkladáme. 

Robert Fico a Igor Matovič používajú rovnakú rétoriku aj v prípade novinárov. Môžete tieto výroky odsúdiť?

Ako bývalý novinár musím povedať, že expresívne výrazy na adresu novinárov boli absolútne za hranou. O tom sa ani nemusíme baviť. Prirovnávať novinárov k novinárom za Hitlera je absolútne za čiarou. Aj my sme si všeličo vypočuli, bolo to na podobnú tému. Na druhej strane, nemôžeme paušalizovať všetkých novinárov ako zlých, ale ani všetkých ako dobrých. 

V takom prípade treba konkrétne menovať tých „zlých“, lebo inak je to automaticky zovšeobecňovanie. 

Je to téma Igora Matoviča, vybavte si to s ním. Len hovorím, že sú aj novinári, o ktorých si nemyslíme, že pravdu hľadajú, ale ju skôr vytvárajú. O to viac si vážim novinárov, ktorí vyhodnocujú témy na základe faktov. 

Prezidentka Zuzana Čaputová nedávno udelila milosť Robovi Džunkovi z Košíc, ktorý dostal za marihuanu najprv 12, potom 5 rokov, odsedel si približne 3 roky. Je to správne? 

Vo všeobecnosti poviem, že pokiaľ ide o malé množstvá marihuany, tresty pôsobia dosť drakonicky. Za malú chybu netreba zničiť mladému človeku život. Zároveň treba byť opatrný pri zjemnení trestov, aby sme nevydláždili cestu do pekla a aby to nebolo ešte horšie. Ak ide o malé prešľapy, myslím si, že legislatíva je príliš prísna. 

Keď vláda hľadala ministra školstva, dala si podmienku, že musí byť konzervatívec. „Vymenovaním za ministra však prestávate byť manažér jednej siete škôl s jasne vyhraneným svetonázorom,“ povedala potom Zuzana Čaputová, keď pána Horeckého vymenovala. Súhlasíte s takým napomenutím?Určite. Minister školstva by mal byť ministrom všetkých. Zvlášť v školstve by sa mal dávať pozor na to, aby sa nepretláčal len jeden názor. Tak ako to platí o konzervativizme, platí to aj o liberalizme. Nemal by sa klásť dôraz na konkrétny prúd, vzdelávanie nemá slúžiť na pretláčanie konkrétnej ideológie. 

Ešte stále ste sa ako strana nedohodli, či pred voľbami vylúčite Republiku? 

Predsedníctvo o tomto ešte nerokovalo. Platí to, čo sme doteraz povedali. Jasne sme vylúčili spoluprácu s OĽaNO a ĽSNS. Čo sa týka Republiky, keď sa dohodneme, oznámime to. Vo všeobecnosti platí, že stojíme na troch pilieroch – protifašistickom, proeurópskom a sociálnom. Pokiaľ to bude nevyhnutné, zaujmeme postoj. Politika je niekedy aj vecou stratégie, treba to takto vnímať. Keď príde čas, vyjadríme sa.

Chcete predčasné voľby, už je čas.

Ale ešte nie sú, aj keby boli vyhlásené predčasné voľby, trvalo by to ešte 110 dní. Na zaujatie tohto postoja máme čas. Musím povedať, že mne osobne trochu prekáža, keď sa vytvárajú akékoľvek koalície ešte pred voľbami. Je to neúcta voči voličom.

Toto nie je o vytváraní, ale o jasnom vymedzení sa. 

V poriadku. Už tú tému posúvam ďalej. Je to neúcta voči voličovi. Nech si najprv vyberie a potom sa načrtne mapa strán s mandátmi. Koalície sa môžu vytvoriť prirodzene.