Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Neplodnosť už dávno nie je len problémom žien. Lekár, výživový poradca a autor knihy o plodnosti Boris Bajer vysvetľuje, ako si mladí muži zhoršujú šance na potomstvo životným štýlom. Takmer určite sa to týka aj teba.
Plodnosť mladých ľudí je ohrozená. Vyplýva to z najnovších vedeckých poznatkov, ktoré poukazujú na rozsah faktorov, ktoré vstupujú do plodnosti a znižujú šancu na spontánne počatie detí. Zatiaľ čo o ženskej neplodnosti sa hovorí často, tá mužská býva v spoločenskej debate zanedbávaná.
Počet spermií na celom svete sa pritom za posledných päť desaťročí znížil na polovicu a tento pokles sa zdvojnásobuje. Niektorí experti odhadujú, že v bohatých krajinách bude nedostatok spermií už v roku 2045. Aby toho nebolo málo, medzinárodný vedecký tím nedávno varoval pred prichádzajúcou krízou plodnosti, ktorá môže ohroziť prežitie ľudstva.
Tím sa zameral na 223 štúdií založených na vzorkách spermií od viac ako 57 000 mužov z 53 krajín. Varuje, že priemer spermií teraz klesol k hranici, ktorá môže skomplikovať počatie. To znamená, že počať dieťa bez lekárskej pomoci – bez asistovanej reprodukcie – bude problém.
Vedecká komunita nemá jednoznačnú odpoveď, prečo sa to deje. Toxíny vo vode a v jedle, znečistenie životného prostredia a ďalšie rizikové faktory ovplyvňujú počet, pohyblivosť či kvalitu spermií. Dobrou správou je, že niektoré z faktorov spôsobujúcich neplodnosť môžu muži obmedziť. Prečítaj si, čo môžeš začať robiť už dnes, aby si v budúcnosti nemal problémy s počatím potomstva.
Sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu sa v Refresheri venujeme dlhodobo a podrobne, v tejto práci však môžeme pokračovať iba s podporou našich predplatiteľov. Pridaj sa do klubu Refresher+ aj ty.
Zdroj: Unsplash/Kelly Sikkema
Aj muži majú biologické hodiny, ani o nich nevedia
Počet a kvalita spermií sa celosvetovo mení tak veľmi, že vedci musia prepisovať aj normy. To, čo považujeme dnes za normálne, je oveľa nižší počet spermií v ejakuláte než pred 50 rokmi, vysvetľuje pre Refresher lekár, výživový špecialista a autor knihy o plodnosti Boris Bajer.
Mužom do karát nehrá ani vek: hoci je pravda, že muži produkujú spermie až do vysokého veku, ich kvalita a pohyblivosť sa po tridsaťpäťke mení. Pri otcoch vo veku nad 35 – 40 rokov navyše podľa niektorých štúdií stúpa riziko vrodených chýb či dokonca odumretia plodu.
S vyšším vekom otca rastie tiež riziko autizmu, schizofrénie alebo bipolárnej poruchy. Dá sa teda povedať, že aj muži majú biologické hodiny: o schopnosť splodiť dieťa vekom prísť nemusia, ale šanca je nižšia a riziko porúch u dieťaťa vyššie.
Přidej se do Refresher Clubu
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako ovplyvňuje fajčenie tabaku či marihuany mužskú plodnosť.
Či je mobil vo vrecku naozaj taký zabijak spermií.
Čo môžeš urobiť pre svoju plodnosť a aké ďalšie faktory zhoršujú kvalitu a iné ukazovatele pri spermiách.
🕑 Ak vieš, že dieťa chceš mať v staršom veku, alebo máš ochorenie, ktoré môže ovplyvniť tvoju plodnosť (napríklad ťa čaká chemoterapia), jednou z možností je aj mrazenie spermií. Refresher sa o tomto procese rozprával s Andrejom, ktorému vo veku 28 rokov diagnostikovali rakovinu. Prečítaj si o tom, ako prebieha mrazenie a koľko stojí.
Ruka hore, cigaretka na dva ťahy a deti v nedohľadne
Pretrváva mýtus, že za neplodnosť v páre nesie vinu predovšetkým žena. Avšak podľa dostupnýchštatistík je v 35 % prípadov problém s plodnosťou na strane ženy, v 35 % na strane muža, v ďalších 20 % prípadov majú problém obaja v páre a 10 % prípadov je zatiaľ neobjasnených.
Fajčenie je spájané s nižšou koncentráciou mužských spermií, horším tvarom a pohyblivosťou (v priemere sú parametre spermií u fajčiarov horšie až o 22 %). Boris Bajer vo svojej knihe zdôrazňuje, že klinické štúdie varujú aj pred účinkami marihuany: negatívne vplýva na pohyblivosť a tvar spermií a až tretina užívateľov mala menej spermií v ejakuláte a tiež zníženú hladinu testosterónu. „Trávu“ podobne ako pozeranie pornografie vedci spájajú aj s erektilnou dysfunkciou.
Zdroj: archív BB
Výhodou mužov je, že spermie produkujú celý život, pričom kompletne nové spermie sa v ich tele tvoria každé dva-tri mesiace. Už po štvrťroku s novou životosprávou môžu byť výsledky na spermiograme úplne iné. Takže ak ti záleží na zlepšení šance na spontánne otehotnenie, zahodiť (akékoľvek) cigarety by mohol byť tvoj prvý krok.
Ďalším problémom je alkohol. Ten pritom ovplyvňuje nielen tvar a pohyblivosť, ale aj koncentráciu spermií a tiež funkciu nadsemenníkov, semenníkov a úroveň pohlavných hormónov nevyhnutných pre plodnosť.
Keď je reč o životnom štýle, stres, chronická nevyspatosť alebo aj nevhodná váha sa pod plodnosťou podpíšu tiež. Obezita a aj podvýživa zvyšujú riziko poškodenia DNA spermií, menia hormonálny profil muža, vedú aj k zvýšenému riziku srdcovo-cievnych problémov dieťaťa po narodení. Stres a únava sa zas podpisujú pod hormonálnou nerovnováhou a ovplyvňujú aj chuť do sexu, čo môže predstavovať ďalšiu prekážku v snahe o dieťa.
Každým rizikovým faktorom navyše šanca na spontánne oplodnenie klesá: podľa dát prezentovaných v knihe Protokol prirodzenej plodnosti a sexuálneho apetítu od Borisa Bajera má zdravý pár 83-percentnú šancu spontánne do roka otehotnieť. Každým pridaným rizikovým faktorom táto šanca klesá a už pri štyroch rizikových faktoroch klesá až na polovicu (38 %).
👀 Mnohé páry majú problém práve s kvalitou a množstvom spermií, pričom pod mužskou plodnosťou sa podpisuje veľa faktorov, ktoré môžeš ovplyvniť zmenou životného štýlu.
Ako súvisí mobil vo vrecku alebo sauna s kvalitou spermií?
Boris Bajer pre Refresher vysvetľuje, že mužské pohlavné orgány, ktoré sú na rozdiel od ženských mimo tela, sú veľmi citlivé na zmeny teploty. Prehrievanie vedie k zhoršeným výsledkom spermiogramu, teda k zhoršenej plodnosti. Zdrojom tepla pritom môžu byť vyhrievané sedadlá v aute, vírivky, sauny, termooblečenie alebo aj aktivity, pri ktorých sa semenníky príliš prehrievajú, ako bicyklovanie.
Vedci zistili, že mladí muži vo veku 18 až 22 rokov, ktorí používali mobil viac ako dvadsaťkrát denne, mali o 21 % vyššie riziko nízkeho počtu spermií. Okrem toho mali aj o 30 % vyššie riziko na zníženú koncentráciu spermií (teda množstvo spermií v ejakuláte). Technologický vývoj však ukazuje, že modernejšie mobily môžu mať zrejme menej negatívny vplyv na plodnosť: 5G sa ukazuje byť menej škodlivé ako 3G.
Podľa Borisa Bajera nemusí byť mobil vo vrecku alebo pár minút na vyhrievanej sedačke pre zdravého muža problém. Teplo sa však počas dňa nazbiera: pár minút na sedačke, pár minút v saune, pár minút v kompresnom oblečení na bajku a deň zakončíš s laptopom v lone. Podľa vedeckých štúdií stačí aj týždenne polhodina v jacuzzi v 37-stupňovej vode a po troch mesiacoch sa negatívny výsledok ukáže na spermiograme.
„Semenníky majú sval, ktorý sa stará o reguláciu teploty. V chlade ich pritiahne bližšie k telu a v teple ich zas spustí ďalej od tela. No ani tento sval nedokáže regulovať všetky zdroje tepla, ktorým telo vystavíme. V niektorých prípadoch tak už môže ísť o závažný vplyv na plodnosť,“ vysvetľuje.
🚴 Ak máš zlé výsledky spermiogramu, lekár odporúča začať od tých najväčších faktorov: strava, pohyb, fajčenie. Z jeho skúseností s klientmi však niekedy aj malé zmeny ako vynechanie sauny, zmena pohybu z bicyklovania na iný šport alebo lepší spánok dokážu pomôcť v splodení potomka.
Večné chemikálie a ich vplyv na spermie
Na neplodnosť vplývajú aj látky, ktoré nás obklopujú v každodennom živote. Ide najmä o ftaláty a bisfenoly či perfluoroalkylové látky (PFAs), ktoré chemici prezývajú aj večné chemikálie, pretože sa nedajú zo životného prostredia odfiltrovať.
Zdroj: Pexels
Látky PFAS vyvinuli v 40. rokoch minulého storočia tak, aby dokázali odolať teplu a vlhkosti. V súčasnosti sa používajú pri výrobe nelepivých panvíc, obalov potravín, rôznych textílií či protipožiarnych pien. Našli ich v školských uniformách, pršiplášťoch, dokonca v zubnej niti či niektorých menštruačných potrebách.
Čerstvejšie testovania ich odhalili aj v rybách, ktoré ľudia konzumujú, v kozmetike či dokonca v pitnej vode. Až polovica pitnej vody v Spojených štátoch je podľa geologických štúdií kontaminovaná a väčšina Američanov už má PFAS v krvi. Mikroplasty a iné produkty znečistenia životného prostredia pritom môžu mať tzv. endokrinný účinok. To znamená, že napodobňujú alebo nejako zasahujú do pohlavných hormónov ľudského tela, akými sú estrogén a testosterón.
Vzhľadom na ich výskyt všade okolo nás sa im úplne nevyhneš, ale Boris Bajer odporúča minimálne si filtrovať vodu a dbať na to, v akých obaloch skladuješ jedlo.
