Riaditeľ firmy Toi Toi: Na Pohodu vozíme 90 kamiónov, na jednom veľkom festivale bola hygiena ako na dedinskom jarmoku

Čo tam zlyhalo?

Očakávali tam 60-tisíc ľudí a dali tam záchody a hygienu v množstve, aké by som dal skôr na dedinský jarmok. 

Takže ste spoluprácu s nimi odmietli?

Áno, nedohodli sme sa. My sme sa nepohodli už v roku 2022, keď to robili na štadióne. Ten minulý ročník už bol extrém, ako to poddimenzovali. Pre mňa je nepochopiteľné, že idem robiť brutálny line-up a pitnú vodu so záchodmi nechám na poslednom mieste. 

Myslíte si, že to stroskotalo na snahe šetriť čo najviac alebo na nedostatočných skúsenostiach?

Neviem, nerozumiem tomu. Nemyslím si, že je to nedostatkom skúseností, lebo tí ľudia, ktorí to zastrešovali na mieste, sú šikovní a majú skúsenosti s organizáciou eventov. 

Kontaktovali vás na tento ročník?

Stretli sme sa, naceňovali sme to, ale bez odozvy, takže sme sa nedohodli. Asi sme v ich očiach boli príliš drahí.

Dá sa povedať, že festivaly a podobné eventy tvoria väčšinu vašich tržieb?

Ani nie. Tvorí to možno 30 % nášho obratu. 70 % je stavebníctvo, aj keď sa to tak nezdá, lebo široká verejnosť nás vníma práve z eventov. 

Oplatí sa to potom robiť? Obzvlášť také náročné udalosti, ako je Pohoda, ktoré si vyžadujú enormné množstvo príprav, logistiky a úplne iný pracovný výkon.

Keby sa to neoplatilo, nerobíme to. Stále platí, že každý robí preto, aby niečo zarobil. V obchodnom oddelení sa však každý rok dohodujeme, či robiť 2 takéto veľké festivaly alebo „1 000“ malých. Keby sme si to prerátali, možno by sme z menších zarobili rovnako a s menšou námahou.

Veľké eventy však robíme, lebo to predstavuje osvieženie našej pracovnej náplne. Navyše taká Pohoda či Grape má pre nás teambuildingový charakter, keďže sa tam stretneme s kolegami z celého Slovenska. 

Máte aj kontrakty na niekoľko rokov dopredu alebo sa to vždy rieši z roka na rok?

Zmluvy a dohody väčšinou otvárame každý rok. Naši klienti sú však s nami spokojní, čiže sa nemusíme báť nejakých veľkých prekvapení, ale podmienky sa menia. Väčšina z nich si už vyskúšala aj iné firmy a v zásade platí, že sa vracajú k nám. Veľké festivaly si radšej priplatia, aby mali tú službu naozaj na úrovni, na čo sa pri nás môžu spoľahnúť.

Jediným spôsobom, ako sa toho odpadu zbaviť, je poslať to do čističky odpadových vôd, že?

Áno, ide o jediný legálny, oficiálny a ekologický spôsob. Nemôžeme to vypustiť do kanála, na pole či do potoka. 

Aké drahé to je?

Čističky prevádzkujú vodárenské spoločnosti podľa regiónov, kde sa nachádzajú. Cenotvorbu si robia samy a napríklad na západnom Slovensku je to extrém. Za spracovanie jedného kubíka odpadu, teda 1 000 litrov, si pýtajú vyše 100 eur bez DPH. 

Takže na západe sú vaše služby drahšie ako na východe či v strede Slovenska?

Áno, náklady sa nám zvyšujú a malo by sa nám to odraziť aj v cenníku.

Nerobí to klientom problém?

Často sa stane, že keď spravíme cenovú ponuku pre nejaký event na západnom Slovensku, ukáže sa, že konkurencia to vie spraviť za úplne iné, oveľa nižšie ceny. Opakovane otvárame otázku, že kde a ako to likvidujú, pretože to vôbec finančne nevychádza. Táto otázka či téma však takmer nikoho na Slovensku nezaujíma. Bohužiaľ.

Nie je tam motivácia prenášať odpad z eventu zo západného Slovenska do čističky niekde v strede či na východe krajiny, aby ste ušetrili?Rozmýšľali sme nad tým, ale zvýšia sa tam iné náklady. Preplatili by sme na palive do áut a, samozrejme, to viaže aj zamestnanca, ktorý by v danom dni už nič iné nespravil. Relatívne finančne výhodnejšie by to bolo vyvážať do Česka. Tam tá likvidácia na čističkách stojí 5-krát menej. V konečnom dôsledku sa to však časovo neoplatí.

Prečo sú tie rozdiely také priepastné?Nemám poňatia. Pred dva a pol rokom sme mali cenu okolo 26 eur. Potom sa to z ničoho nič vyšvihlo na 85 a hneď nato na 102. Doteraz nám ten skok nijako nevysvetlili a neodôvodnili. Odkázali nás na to, že vraj aj v Nemecku sa toľko platí. Rozmýšľam, že čo iné je u nás ešte ako v Nemecku. Nič mi však nenapadá, tak asi len hovná. Škoda, že sa skôr neinšpirovali Viedňou, kde to čističky robia zadarmo. 

V rozhovore pre Forbes ste povedali, že Toi Toi má na Slovensku najnižšie ceny zo všetkých 22 krajín, v ktorých pôsobí. Ako je možné, že v Česku stoja až o 30 % viac?

Nie je tam taká hlúpa konkurencia ako u nás. Nerobia tam firmy, ktoré podhodnocujú a dehonestujú služby, ktoré poskytujeme, a zjavne aj zákazníkom tam viac záleží na úrovni hygieny.

Zase sa vraciame k tomu, že podľa vás konkurenčné firmy likvidujú odpad ilegálne a neekologicky?

Som presvedčený o tom, že to tak robia. Logicky ani matematicky sa k inému záveru prísť nedá.

Neuvažovali ste, že pošlete podnet na ministerstvo životného prostredia či na iný úrad, ktorý by to mal prešetriť? O nejakej malichernosti reč nemôže byť, keďže v prípade porušovania tohto zákona reálne ohrozujú ľudí a znečisťujú životné prostredie. 

Pred nejakým časom sme sa obrátili na ČOV-ku (čistiareň odpadových vôd, pozn. red.), či jej nie je divné, že na území Bratislavy podniká viacero firiem s mobilnými toaletami, avšak fekálie tam nevylieva nikto. Odpoveď bola, že to nie je jej úloha skúmať, kde kto čo vylieva. Takže áno, podnet pripravujeme.

V minulosti ste sa už vyjadrili, že sa snažíte byť ekologickí. Čo presne pre to robíte?

Tak napríklad na západnom Slovensku sme prestali používať pitnú vodu na umývanie a obsluhu našich toaliet a nahradili ju úžitkovou zo studní. V rámci holdingu Toi Toi & Dixi Group sme prijali záväzok, že do roku 2028 bude polovica našich servisných áut na alternatívny pohon. Okrem toho sú naše kabínky takmer výhradne z recyklovaných materiálov. Najnovšie sme kvôli ich zhotovovaniu začali kupovať rybárske siete vytiahnuté z mora.

Vylepšujeme aj technológie a produkty súvisiace s našou činnosťou. Naši chemici vyvinuli novú ekologickejšiu chémiu (pestujeme vlastné baktérie), ktorá sa používajú na rozpúšťanie fekálií v toaletách. Na aktiváciu tejto chémie v toaletách bolo kedysi potrebných 20 litrov vody, dnes však už len 10. Máme v ponuke najmodernejšie a najekologickejšie technológie, ako napríklad vákuové toalety. Tie na spláchnutie potrebujú necelý liter vody, čo je v porovnaní s klasickými splachovaním, ktoré vyžaduje aj 10 a viac litrov, brutálne šetrnejšie.

Využíva to dosť klientov?

Na Slovensku bohužiaľ nie. Je to síce oveľa ekologickejšie, komfortnejšie, ale aj o 20-30 % drahšie.

Zdá sa, že aj na Slovensku bojujeme za ekológiu len dovtedy, kým nezistíme, že to bude drahšie. 

Je to tak. Pochopil by som, keby tie ekologickejšie veci boli drahšie o tisícky eur, ale niekedy sa rozprávame o pár desiatkach eur a ľudia to nechcú. Podobne to bolo aj s našimi toaletami s umývadlom. Počas covidu ich začali všetci využívať, a keď sa pandémia „skončila“, vracali nám ich a pýtali si lacnejšie záchody bez umývadiel. Akoby už znovu ľudia hygienu nepotrebovali, čo je absurdné.

Aké zmeny v podnikaní vám ešte spôsobil covid?

V podstate skončili všetky eventy. Športové, kultúrne, hudobné, letné festivaly... Síce sme prišli o tržby z tohto segmentu, ale na druhej strane sme mali oveľa viac práce v stavbárskom priemysle. Stúpla potreba hygieny, ľudia sa viac umývali, používali viac dezinfekcie, potrebovali viac záchodov a umývadiel. Avšak po skončení covidu sa akoby švihom čarovného prútika všetko vrátilo do úplne základného najnižšieho levelu. Škoda. Naša.

Zobrazit galerii

(4)