Čo urobil, keď sa mu vyhrážali zastrelením?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Koľko zarobí za jeden predaj a prečo nedostáva žiaden paušálny plat.
- Akú stratégiu má na ľudí a ako im napokon predá knihy za tisíce dolárov.
- Ako si získava dôveru domácich.
- Koľko najviac zarobil za týždeň.
- Čo robil, keď sa mu vyhrážali zastrelením.
- Ako prežil streľbu v dome, v ktorom býval.
Slováci chodia počas štúdia na vysokej škole na rôzne brigády, pričom obľúbenou destináciou sú, samozrejme, Spojené štáty americké. Program work and travel pritiahne za veľkú mláku každý rok množstvo mladých ľudí. Chodia robiť spravidla plavčíkov, čašňíkov či chyžné.
Počul si však o tom, že v USA si môžeš zarábať aj ako podomový predajca kníh? Práve tomu sa už siedme leto venuje Michal Plochan (25), ktorý jazdí cez malé americké mestečká ďaleko od pobrežia a ponúka edukačnú literatúru.
Koľko si dokáže zarobiť, akým spôsobom je vlastne platený a aké mrazivé či príjemné momenty počas tejto práce zažil? Michal porozprával dokonca o tom, ako zažil streľbu a aký má pocit z toho, že sú v USA zbrane na každom kroku.
Mišo je počas tohto leta v Ohiu, pričom hneď v úvode spomenul, že túto prácu door to door sales robia väčšinou ľudia, ktorí majú vyhliadnutú kúpu investičných bytov, ktorých on vlastní už šesť.
Ako si sa dostal do USA?
Po strednej som robil čašníka v Škótsku, naučil som sa jazyk a vedel som, že chcem ísť do USA, ale nechcem tam robiť plavčíka. Hľadal som teda info o iných prácach, pričom som narazil práve na tento podomový door to door predaj, že sa tým dá dobre zarobiť. Chcel som si kúpiť nehnuteľnosť a vedel som, že na to potrebujem peniaze, ktoré v tom veku na Slovensku nezarobím. A tak som tu už siedmy rok od mája do septembra.
Čiže si stále študent a toto je taký work and travel program? Presne tak, na papieri som stále študent, mám bakalára z hospodárskej informatiky a chýbajú mi štátnice z poistnej matematiky, ale som stále študent a môžem tým pádom chodiť na tieto študentsko-pracovné víza.
Je to výhodné takto umelo naťahovať? Určite. Stojí ma to aktuálne asi 400 eur na rok a môžeš to robiť dlhodobo. Navyše, ja sa neváľam, podnikám a mám toho celkom dosť.
Čo teda robíš mimo tohto amerického obdobia? Podnikám s bytmi aj s kuriérskou spoločnosťou, tomu sa venujem teraz tak čerstvejšie. Mám aktuálne 6 investičných bytov a postupne si budujem portfólio. Predtým som ešte v Česku robil v korporáte za slušný plat, ale nebavilo ma to.
Okej, máš 6 bytov, "chce sa ti" stále chodiť makať do USA?
Určite, vieš, chcem ich ešte viac. Ale toto je pravdepodobne moje posledné leto tu. Chcel by som rozšíriť podnikanie, venovať sa contentu a vytvoriť aj poradenskú skupinu o investíciách pre mladých Slovákov.
Ako sa mladý človek dostane k šiestim bytom?
Úplne normálne, prvú hypotéku si vybavíš celkom bez problémov, kúpil som si prvý, mal som nájomníkov a ja by som býval na intráku. Samozrejme, že neskôr je to náročnejšie vybavovať si ďalšie hypotéky, ale veľa som o tom študoval a bral si príklad zo zahraničných investorov. Hej, ľudia sa trošku smiali, že chodím "otročiť" do USA a tu mám byty, ale ja som to videl inak. Som z 9 detí, vedel som, že ak chcem mať peniaze, musím si ich proste zarobiť.
Pomedzi to si robil aj v Prahe v korporáte, však?
Áno, bol som poistný matematik a mal som plat cez 3 000 eur v hrubom. Nebolo to vôbec zlé, ale nedával som to, vydržal som 8 mesiacov a musel som ísť znova do USA. (smiech)
Poďme späť k tomu podomovému predaju. Ako si spomínaš na začiatky v tejto netradičnej práci?
Najväčší problém bol na začiatku v tom, že som si nevedel predstaviť, ako ľudí presvedčím, že nech kúpia set kníh za 800 dolárov. Mal som 18 rokov a sám si nevedel predstaviť, že mám výplatu 800 dolárov mesačne.
Aké knihy vlastne predávaš?
Sú to rôzne balíčky. Knihy pre deti, je to také učenie hrou. Pre staršie od 6 a viac rokov je to také edukačné napríklad na lepšie učenie matematiky, aby ju ľahšie pochopili aj rodičia, ktorí to musia dieťaťu vysvetliť. Tretí balík sú knihy pre tých, ktorí idú na univerzitu a chcú dobre zvládnuť maturitu, nazbierať dobré skóre a mať tak potenciál na štipendium.
To koľko kníh je v balíku, keď stojí od 800 dolárov vyššie?
Vysvetlím ti to inak. Tie knihy sú dizajnované tak, že balík pre deti vydrží počas celej základnej školy, je to dlhodobá investícia. Knihy pre tých, čo sú na výške, stoja bežne 300 - 400 dolárov jedna, čiže ak si to prerátaš, nie je to zas toľko veľa.
Knihy nosíš stále so sebou, alebo ako sa presúvaš?
Keďže robím veľa na countryside a farmách, platím si mesačne 700 dolárov za prenájom auta. Veď za tie roky som najazdil možno aj 250-tisíc kilometrov.
Na videách som videl, že väčšinou jazdíš práve po vnútrozemí, farmách a podobných odľahlejších častiach štátov. Je to stratégia?
Presne tak, moja stratégia. (smiech) Mám kamošov, ktorí to robia v San Antoniu, čo je veľké mesto. Dom na dome, ulica na ulici, ale ľudia sú tam z toho otrávení, nemajú to radi. Ja však idem do odľahlejších komunít, ktoré sú menšie. V dedine ma odpromujú učitelia, policajti, susedia si odovzdajú info a mám teda viac otvorených dverí. Vieš, v trojtisícovej dedine pozná každý starostu, šerifa a riaditeľa školy, v stotisícovom je to už inak.
Koľko to vlastne všetko stojí?
Začíname na 800 dolároch, maximum je asi 2 900 dolárov.
Ako si si nastavoval hlavu na to, že nie každý možno niečo kúpi a že ťa budú odmietať?
Predstav si, keď som začal prvý rok, prvé tri týždne, 270 odpracovaných hodín, 0 zákazníkov. (smiech) Keby som mal v tom momente peniaze na letenku, išiel by som domov. Zaklopal som na približne 1 000 dverí a nekúpil nikto. To bol zlom, keď išla väčšina domov, z dvadsiatich sme ostali štyria.
Ako ťa platia?
Nemám žiaden paušál, je to len o tom, že ak niečo predáš, máš z toho 40% podiel. Čiže si to môže každý vyrátať.
Okej, keď si vo firme, ktorej za tri týždne nezarobíš ani dolár, ako dlho ťa tam nechajú?
Sú to presne tie dva-tri týždne. (smiech) Potom ti navrhnú, či nechceš ísť robiť plavčíka alebo čašníka.
Kedy sa to potom zlomilo?
Prišiel som do menších komunít, ale bol to záhul. Nemal som na žiadne auto, robil som to na bajku a v Illinois bolo milión stupňov. Následne som získal prvého zákazníka, potom ďalšieho a napokon som leto skončil ako 20. najlepší asi z 500 predajcov.
Takže je tam v tom riadna konkurencia?
Extrémna. (smiech) Táto firma funguje 160 rokov, začínali s bibliami, keď niekam prídem, tak mi povedia, že ešte máme z tejto firmy niečo, čo sme kúpili pred 35 rokmi. Regionálni manažéri sa dosť bijú o konkrétne miesta, to je pravda. Nechceš ísť na miesto, kde ľudia nemajú žiadne, alebo zas až príliš veľa peňazí.
Ako vyzerá tvoj pracovný režim?
Na začiatku som makal aj 90 hodín týždenne, neskôr som zas pracoval aj nedele. Teraz je to už tretie leto tak, že pracujem tých 60 hodín týždenne, 6 dní v týždni. Počet navštívených rodín záleží od toho, či je komunita viac na sebe, alebo je nutné viac cestovať.
Aké má táto práca riziká?
Táto práca je veľmi náročná. Nemáš garantovaný príjem, ak nepredáš za týždeň-dva nič, nemáš za čo zaplatiť benzín, auto, ubytovanie, jedlo. Je to náročné na psychiku, poznám baby, ktoré to robili a následne sa dva roky liečili, pretože ich to mentálne zožralo.
Čo ťa na tom láka, keď je to také náročné? Pretože už to viem robiť, naučil som sa to, trvalo to stovky hodín, nebolo to nič ľahké. Teraz som tu aj z dôvodu, že som mladý a nemal som veľmi čo robiť a zároveň si chcem kúpiť ďalší byt, čiže potrebujem peniaze. Ale toto bude už asi posledné leto. (smiech)
Ako si sa to naučil?
Tak, ako sa bavíme teraz my, tak som sa rozprával a hodiny počúval ľudí, ktorí boli vo firme na vrchole v predajoch. Učil som sa jednotlivé situácie, jedna zabrala hodinu a učil som sa ich vyše 50. Musíš sa naučiť reagovať. Možno to hovoríš rodine a akurát príde otec z práce, pričom chceš predať produkt za 1 500 dolárov, čiže mi to musíš vysvetliť a dostať ho do deja.
Nemali ľudia námietky, že nie si z USA ale z Európy?
Námietok je veľa, no ak ideš za riaditeľom miestnej školy a on ti dá papierik, kde odporúča tieto produkty, tak ľudia tomu hneď uveria a neriešia, že by to mala byť nejaká búda.
Ako prebieha taká konverzácia, keď zaklopeš na dvere?
Väčšinou presne viem, kam idem, keďže chodím na základe odporúčaní od iných ľudí v komunite/dedine. Začnem tým, že sa predstavím, milo dodám, že snáď neotravujem a potom pridám nejakú úsmevnú vetu, väčšinou tú, že ako iste počujete, nie som z USA. Ukážem im mapu, že som zo Slovenska. Následne sa opýtam, či ma videli na Facebooku na fotke so šerifom. Dodám, že ma sem poslala nejaká iná milá rodina z okolia, to majú radi. Ukážem fotky s inými zákazníkmi, potom je to už viac uvoľnené. Ukážem im produkty a začnem hovoriť o tom, čo vlastne predávam.
Na čo sa sústredíš, ak náhodou nejavia záujem?
Stratégia je jasná. Mám ťahy na to, ako udržať ich pozornosť, ako im vyjadriť rešpekt a vzbudiť v nich pocit, že naozaj neotravujem, a následne mi chcú venovať čas. Ak napríklad muž povie, že všetky tieto školské veci rieši manželka, ktorá nie je doma, tak idem automaticky s tým, že kedy sa môžem vrátiť znova, ako sa volá, aké auto mám hľadať pred domom či kde pracuje. Ak je napríklad sestrička v nemocnici, viem, že keď sa vrátim, budem jej menovať hneď ostatné sestričky, ktorým som to predal.
Spomenieš si na svoje nejaké najúspešnejšie obdobie v tejto brandži?
Presne si pamätám, chodil som po takej roztrúsenej komunite, oslovil som asi 15 rodín a bol som úspešný v minimálne piatich. Bol to týždeň, keď som zarobil takmer 10-tisíc dolárov.
Čo najdivnejšie si počas týchto návštev rodín zažil?
Pred pár dňami som zaklopal, vošiel dnu a hneď pri vchode na práčke mal pán položenú veľkú pušku.
To je vec, na ktorú sa chcem opýtať. Ako je to s tými zbraňami?
Zbraň má doma skoro každý, väčšina aj rovno za opaskom. Neraz mi povedia, že hej, máš šťastie, že som ťa videl na sociálnych sieťach so šerifom, inak by som sa správal odlišne. To vzbudí rešpekt, čo ti poviem. (smiech)
Je ešte niečo také, čo ťa tam prekvapuje?
Taká klasika, nevyzúvanie sa v dome. Tam chodia všetci obutí, no ja sa stále vyzujem. Najprv tomu nechápu, ale aj to je skvelý psychologický ťah, keď ukážeš, že si niekto iný, cudzinec, ktorý prejavuje rešpekt.
Zmenila sa metodika predaja za posledné roky?
Už sa deje aj to, že mi ľudia volajú, že hej, príď k nám, videli sme ťa na internete a máme záujem. Vždy po predaji pridám fotku, označím tých, čo kúpili, a oni to zdieľajú ďalej.
Zažil si niečo nebezpečné, z čoho si mal strach?
Býval som u jednej rodiny, izba bola v pivnici. Jeden večer sa začali brutálne hádať, vybehli z domu a kričali po sebe. Odrazu padli tri výstrely a nastalo ticho. Bol som z toho úplne hotový, nevedel som dýchať, musel som sa dať dokopy. Ráno som zistil, že týpek od nervov počas hádky zastrelil psa, ktorého mala rodina veľmi dlho. Na isté obdobie ma to poznačilo.
Inokedy som zas bol predávať v indiánskej rezervácii, kde je vyššia crime rate. Išiel som do jednej z nich, predal som niekoľko kníh, odišiel som odtiaľ a pár dní na to čítam, že tam bola päťnásobná vražda. V Minnesote sa mi zasa stalo, že som ešte ako 20-ročný predával knihy, zaklopal som na dvere vo vidieckej časti a vybehol na mňa týpek, že prečo sa pozerám na jeho dcéru pri sprchovaní a nech vypadnem, lebo ma zastrelí. Človek si rýchlo uvedomí svoju smrteľnosť.
V niektorých častiach USA, kam chodíš, sú aj nebezpečné zvieratá, či?
No, v Oklahome som si každý deň musel ráno pred obutím vytrepať topánky, či v nich nie je čierna vdova. Všetci tam majú mačky, ktoré odháňajú štrkáče. Našťastie som nemal incident, ale raz som predával v dome, kde na druhý deň pridala ženská fotku, ako zabila na dvore dvoch štrkáčov. Extrém. (smiech)
Koľko sa touto prácou dá zarobiť?
Ako si zistil teraz sám, je veľmi ťažké určiť, koľko človek zarobí, pretože to záleží na predajoch a úspechoch. Hovorí sa, že ak prežiješ leto, zarobíš približne 10-tisíc dolárov. Mal som letá, keď to bolo niekoľkonásobne viac. A čo viem, tak nejakí rekordéri z firmy mali leto, keď zarobili 200-tisíc dolárov.
Fungovalo by niečo podobné podľa teba na Slovensku? Tu to má veľmi silnú kultúru. Najviac idú strechy, solárne panely, deratizácia a potom teda knihy a podobné veci. Na Slovensku by podľa mňa nič podobné nešlo, ak by to šlo, niekto by to už určite robil.
Veľa sa venuješ investíciám, máš 6 investičných bytov, točíš o tom content. Aký je rozdiel v kultúre a téme nehnuteľností v USA a na Slovensku?
V Amerike sú priepastné rozdiely. V malej komunite máš dom s jazerom za 2 mega a o 500 metrov ďalej je starý dom za 160-tisíc hej. Ale ľudia tu veľmi makajú, ak niečo chcú. Minule ma prekvapil týpek, ktorý podnikal s kravami, hovorí mi, že jednu vie predať za dvetisíc a on ich vlastní sto. Dejú sa tu rôzne bláznovstvá, ktoré by mi ani nenapadli. (smiech)
Akú radu by si dal ľuďom, ktorí chcú investovať a premýšľajú o investičných bytoch?
Začať čím skôr. (smiech)
