Zážitok z hotela, v ktorom som prespala, bol pre mňa naozaj nezabudnuteľný. Ako to celé dopadlo a prečo som chcela v strede noci odísť?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako som sa v hoteli cítila.
- Ako vyzerala moja izba, kde som našla špinu a pleseň.
- Filozofiu majiteľa, ktorý hotel vníma ako umelecký projekt a miesto pre „kvantový skok“.
- Prečo majiteľ verí, že nehygienické prostredie podporuje imunitu a ako obhajuje svoju víziu.
- Zistenie, že recenzie hostí nepreháňajú a nocľah v hoteli je skutočne nepríjemný.
Keď si hľadáš ubytovanie, väčšinou siahaš po tom najlepšie hodnotenom. Dôležitá je pre mnohých aj cena, no keď sa spojí výhodná cena a vynikajúce hodnotenie, cítiš sa, akoby si vyhrali v lotérii.
Väčšinou si my, ako klienti, dávame záležať na čistote, lokalite aj recenziách hostí, ktoré často rozhodnú o tom, či si ubytovanie rezervujeme. Ja som sa tentoraz rozhodla ísť úplne opačnou cestou. Chcela som nájsť najhoršie hodnotený hotel v Bratislave.
Po dlhom prezeraní stránok, ako Tripadvisor, či Booking, som stále nejakým spôsobom narazila na hotel Galéria, predtým nazvaný ako hotel Spirit, či Motýlí dom, ktorý sa nachádza na Vančurovej ulici nad železničnou stanicou. Na Tripadvisore má tento hotel hodnotenie 2,8/5, Booking je na tom veľmi podobne, a to s hodnotením 6,4/10. Google recenzie ukazujú 3,1*.
Síce sa ti toto hodnotenie môže zdať ako priemerné, na týchto stránkach som nenašla žiadny s horším hodnotením.
Vo viacerých recenziách sa ľudia zhodovali s tým, že je tento hotel úplná nočná mora. Špinavý, zanedbaný a bizarný hotel, ktorý by sa mal nazývať hostelom, aj napriek tomu, že má dve hviezdičky. Varovania, kde ľudia píšu, ako sa po ubytovaní radšej zdvihli a odišli spať inam, ma čím ďalej, tým viac presviedčali, že toto je ten hotel, ktorý som hľadala.
Šokovali ma aj niektoré fotky, ktoré pripomínali skôr neobývateľnú budovu, alebo príbytky niektorých neprispôsobivých občanov, či ľudí bez domova. Nespokojná recenzentka dokonca napísala, že skončila na pohotovosti kvôli plošticiam a alergickej reakcii na ne.
Na druhej strane, našla som aj recenzie hostí, ktorí si hotel nevedeli vynachváliť. Keď som si však porovnala fotky nespokojných recenzentov, nešlo mi do hlavy, ako niekto mohol byť s týmto ubytovaním spokojný.
Pustila som sa teda do rezervácie, za ktorú som zaplatila 51 eur a netrpezlivo som čakala na deň, keď sa do hotela Galéria pozriem.
Hotel Galéria je už len na pohľad veľmi zvláštna budova. Fasáda je rôznofarebná, asymetrická, s oknami umiestnenými hala-bala. Keď okolo nej ideš, je snáď nemožné si ju nevšimnúť. Vidieť ju aj z vlaku, keď prichádzaš, alebo odchádzaš z Bratislavy. Na YouTube som natrafila na vlogera, ktorý chcel prespať v Hoteli Galéria. Po tom, čo videl stav izby, sa však rozhodol odísť, pretože pobyt by bol pre neho nepríjemný.
Už z diaľky pôsobí skôr ako umelecké dielo než ako miesto, kde by si čakal hotelové služby. Pre mňa to však bola výzva. Chcela som vedieť, či je hotel naozaj taký zlý, alebo ľudia na internete preháňajú. Už som totiž narazila na ľudí, ktorí silou-mocou hľadajú negativitu a fotky, ktoré postli do recenzie, sú možno len z nejakej uzatvorenej časti hotela.
V rámci reportáže som sa obrátila aj na majiteľa hotela, aby sa mohol vyjadriť k spomínaným nedostatkom a hodnoteniam hostí.
Presvedčila som kolegyňu, aby išla so mnou
Nestáva sa mi často, že sa niekam bojím ísť sama. Teraz som však mala veľmi nepríjemný pocit. Predsa len budem niekde spať a podľa recenzií to nemal byť päťhviezdičkový hotel, ale skôr hororový zážitok. Poprosila som preto kolegyňu, aby išla so mnou. Na moje prekvapenie súhlasila, aj keď by som na jej mieste do tohto dobrovoľne naozaj nešla.
Vybavili sme sa preto spacími čiapkami, aby nám hlavu nezožrali proštice, zobrali sme si len staré oblečenie, ktoré sme mali v pláne buď vyhodiť, alebo hodiť rovno do práčky na 90 stupňov. Rátali sme s tým najhorším scenárom. Ja som si pre istotu zobrala ešte deku, pretože podľa recenzií mali niektorí hostia špinavú posteľnú bielizeň.
S kolegyňou sme hotel navštívili približne týždeň od mojej rezervácie. Keďže bývame obidve v Bratislave, osprchovali sme sa doma, aby sme v prípade pravdivých zlých recenzií nemuseli používať ani kúpeľňu viac, ako je potrebné. Do hotela sme vyrazili okolo siedmej večer. Už pri príchode sme mali pred hotelom zvláštne pocity, ktoré sme nevedeli nejako bližšie špecifikovať.
Na oknách na dolnom poschodí boli ponalepované reklamné texty o doplnkoch výživy a kvantovej fyzike. Zaujal nás text: „Pobyty pre cestovanie k ideálom života." Pozreli sme sa na seba a obidve sme mysleli na to isté. Kam sme sa to dostali?
Rozhovor o kvantovej fyzike, ktorému sme vôbec nerozumeli
Prišli sme k vstupným dverám a zazvonili sme na zvonček. Onedlho k nám mieril starší šedivý pán, s dlhšími vlasmi vo farebnej košeli. Pôsobil veľmi pokojne. Po vyriešení ubytovania a checkinu sme sa ho začali pýtať na hotel. Ukázalo sa, že tento pán, Karol Beláň, je majiteľom a zakladateľom hotela, ktorý nazýva svojím projektom.
Vysvetlil nám, že sa venuje kvantovej fyzike a umeniu. Vo veľkej miestnosti, ktorá pripomínala recepciu, boli desiatky obrazov, ktoré sám namaľoval. Chodby pôsobili ako farebné bludisko a všade, kam sme sa pozreli, boli veľké farebné plátna.
Pán majiteľ Karol nám vysvetlil, že každý obraz dáva v kvantovej fyzike zmysel. Ako? To bohužiaľ vysvetliť neviem, pretože aj po takmer 20-minútovej konverzácii sme si z rozhovoru nič neodniesli. Ani jedna z nás nepochopila ani jednu vetu, ktorú nám hovoril. Keď sme sa niečo pýtali, od otázky úplne odbočil.
Jediné, čo vieme, je to, že sa sústredí na kvantovú fyziku a na spodnom, -1. poschodí má údajne laboratórium, kde spolupracuje so špičkovými vedcami a spolu vyvíjajú doplnky výživy. Jeden doplnok výživy sme od neho dostali ako darček k ubytovaniu.
V hoteli bolo veľmi teplo a vydýchaný vzduch. Už od prvého momentu sme registrovali, že je zanedbaný. Olúpané steny, starší nábytok, špinavé okná. Po vybavení checkinu a rozhovore s majiteľom hotela sme sa presunuli do našej izby.
Chodby hotela na nás pôsobili veľmi tmavo, svetlá boli tmavé, v niektorých fungovala už len jedna žiarovka. Potom nám pán Beláň ukázal izbu, v ktorej strávime celú noc.
Od plesne nás štípal nos a oči
Izba pozostávala zo vstupnej chodby, izby s dvoma oddelenými lôžkami a kúpeľne. Už vstupná chodba nás trošku vystrašila, keď sa v nej zaplo jemné stropné svietidlo, ktoré vyzeralo tak, že každú chvíľu vypovedá službu. Dvere boli staré a špinavé, vrátane vypínačov. Podlaha bola na oko čistá, avšak, keď sme sa pozreli do kútov, zistili sme, že máme spolubývajúcich – pavúkov.
Keď sme nazreli do kúpeľne, zdala sa byť na prvý pohľad tiež čistá, okrem podlahy, na ktorej bolo vidno šmuhy. Najviac nás však prekvapila izba, ktorá, bohužiaľ, splnila všetky naše nepríjemné očakávania. K dispozícii sme mali dve postele – váľandy, ktoré mali to najlepšie už za sebou.
Látka na nich bola viditeľne dotrhaná. Ďalej bola v izbe malá skriňa, stôl so stoličkou, na ktorej bol položený televízor a vedľa stola čierne kožené kreslo. V izbe nebola klimatizácia, našťastie koncom tohto augusta už v noci nebolo také teplo a mohli sme otvoriť okno dokorán.
Záclony na oknách pripomínali skôr handru, no aspoň, že splnili účel. Keď pán majiteľ odišiel, sadli sme si na posteľ a premýšľali sme, čo urobíme. Rozprávali sme sa dokonca aj o tom, že radšej odídeme. Nakoniec sme sa rozhodli, že to vydržíme a skúsime si večer nejako spríjemniť.
V nose ma však nepríjemne štípalo a trošku mi slzili oči, takže som sa popozerala po izbe a premýšľala som, či tam niekde nie je pleseň. Keď som sa pozrela za čierne kreslo, nemohla som veriť vlastným očiam. Zo zadnej strany bolo kreslo doslova posiate bielou plesňou. Stena za kreslom bola od plesne čierna.
Za posteľami bola extrémna špina. Lišty poškodené vlhkosťou, špinavé steny, vlasy, pavučiny. Posteľná plachta na jednej posteli mala na sebe niekoľko dlhých vlasov, hoci sme ešte na posteli ani nesedeli.
Pod plachtou boli na matracoch staré škvrny. Izby mali len jedno jemné stropné svetlo. Vedľa postelí nebol stolík na odloženie vecí. Do elektrickej zásuvky sme sa neodvážili nič zapojiť, pretože vyzerala, že každú chvíľu skratuje. Predlžovačka visela cez garnížu.
Kúpeľňa po detailnom prezretí nebola oveľa čistejšia. Rohy stien obývali pavúky, wc bolo špinavé, priestor za toaletou bol doslova ohyzdný. Odpadová rúra bola celá zanesená od špiny, záchodovú kefu sme radšej ani nepozerali.
Kohútik na umývadle mi zostal v ruke, keď som sa snažila pustiť vodu a umyť si ruky. Keď som si umyla ruky, radšej som si ich nechala vysušiť na vzduchu a bola som naozaj rada, že som sa osprchovala doma.
Majiteľ nám odporučil, aby sme sa išli pozrieť strešnú terasu, z ktorej je pekný výhľad na panorámu mesta. Tá bola nakoniec asi to najkrajšie, čo sme v hoteli videli, aj napriek tomu, že "terasa" bola skôr špinavý fajčiarsky kútik s dvomi plastovými stoličkami.
Bolo už naozaj neskoro a keďže sme išli na druhý deň do práce, pobrali sme sa spať. Na hlavu sme si nasadili čiapky a obliekli sme sa tak, aby sa naša pokožka príliš nedotýkala posteľnej bielizne. Vankúše sme si vlastné nepriniesli a preto sme zaimprovizovali a navliekli sme si na ne tričká. Našťastie som mala svoju deku a zakryla som sa s ňou.
Majiteľ hotela spal na masážnom stole
Zaspávalo sa nám ťažko, ešte stále sme uvažovali nad tým, že sa zbalíme a pôjdeme domov. Bolo to veľmi náročné zaspávanie a mne sa to podarilo až o pol druhej v noci. Okrem toho sme mali susedov, ktorí vedľa nás fajčili a všetok smrad išiel k nám do izby. Do toho sa dosť nahlas rozprávali a zobudili ma vždy, keď išli fajčiť.
Posteľ bola nepohodlná. Matrac opotrebovaný a veľmi tvrdý. Snažila som sa príliš nedotýkať stien, ani posteľnej plachty a preto som sa celú noc budila.
Ráno sme si dali budík na 6:30, pretože sme sa ráno chceli ešte porozprávať s majiteľom. Na recepcii nikto nebol, majiteľ spal vo vedľajšej izbe na masážnom stole.
Nechceli sme ho zobudiť a preto sme sa pobrali domov s tým, že sa mu ozvem. Doma sme si dali 20-minútovú horúcu sprchu, vydrhli sme sa od hlavy až po päty.
Myslela som si, že recenzie hostí tohto hotela preháňajú. Teraz mám úplne iný pohľad. Keby som mala v tomto hoteli spať ako ozajstný hosť, určite by som reagovala rovnako. Niektorí v recenziách písali, že by v tomto hoteli nespali ani zadarmo. Bohužiaľ, prikláňam sa k nim a určite ho budem aj s kolegyňou už len obchádzať.
Keď som si spätne premietala noc v hoteli, prekvapilo ma, že napriek svojmu stavu stále funguje. Ako je možné, že podobné miesto prejde kontrolami hygieny?
Aby som zistila, či je stav hotela v súlade s predpismi a čo môžu hostia v podobných prípadoch robiť, oslovila som aj Asociáciu hotelov a reštaurácií Slovenska.
V rámci reportáže som sa obrátila aj na majiteľa hotela, Karola Beláňa, aby sa mohol vyjadriť k spomínaným nedostatkom a hodnoteniam hostí. Na otázku, či si je vedomý nedostatkov, ako je pleseň na stenách, majiteľ hotela reagoval prekvapivo: „Keď je tam na stene čierne, treba to okamžite nahlásiť. My to riešime okamžite.“
Zároveň však dodal, že hotel je postavený na odlišnej filozofii. Namiesto sterilného prostredia, aké ponúkajú bežné hotely, sa zameriavajú na prírodné a „menej sterilné“ prostredie, ktoré podľa neho podporuje rozvoj imunity.
Majiteľ prirovnáva svoj prístup k situácii, keď sa dieťa hrá na pieskovisku – aj keď prostredie nie je dokonale čisté, prispieva to k jeho rozvoju. Tvrdí, že klimatizácia v iných hoteloch môže spôsobiť závažnejšie problémy, keďže sa v nej tvoria plesne.
Hotel pre rozvoj vedomia nie pre bežných turistov
Majiteľ Karol Beláň otvorene priznal, že cieľom jeho hotela nie je poskytovať luxus za nízku cenu. Podľa neho je projekt zameraný na rozvoj osobnosti, vedomia a umenia. Hotel je domovom umenia a poznatkov o kvantovej fyzike, ktoré zbiera už 40 rokov.
Vysvetlil, že slúži ako kulisa pre ľudí, ktorí chcú urobiť „kvantový skok do novej kvality života“. Hostia, ktorí sem prichádzajú, by podľa neho mali hľadať viac ako len ubytovanie. Cieľom projektu je ponúknuť priestor pre „sebapoznávaciu turistiku“, kde sa ľudia môžu stretnúť a zdieľať poznatky o tom, ako využiť svoj potenciál.
Majiteľ zdôrazňuje, že hostia by mali chápať tento špecifický koncept. Ak sa im izba nepáči, majú to povedať hneď, a hotel im bez problémov buď vráti peniaze, alebo im ponúkne iné riešenie. Uviedol aj príklady hostí, ktorí sa správajú ako „vydierači“, či už si prinesú škodcov sami, alebo píšu nepravdivé recenzie. „Mali sme jedného hosťa, ktorý zámerne priniesol do izby ploštice a potom sa na ne sťažoval," opisuje.
Renovácie s filozofickým podtónom
V reakcii na opadávajúcu omietku na stenách majiteľ pripustil, že hotel potrebuje renováciu. Taktiež dodal, že prebiehajú postupné úpravy izieb, ale chystá sa aj kompletná renovácia fasády.
Namiesto bežnej maľovky plánuje majiteľ použiť špeciálne koláže zo svojich obrazov, ktoré majú pracovať na princípoch kvantovej previazanosti. Vysvetlil, že tieto umelecké diela budú prenášať do priestoru pozitívnu energiu, múdrosť, slobodu a lásku, čo má ovplyvniť vedomie hostí a pomôcť im na ich životnej ceste.
Zmätení hostia a nejasná komunikácia
Majiteľovi som zdôraznila, že práve nejasná komunikácia o takto špecifickom koncepte môže byť dôvodom negatívnych recenzií. Mnohí hostia nečakajú, že ich ubytovanie bude vyzerať ako miesto pre „sebapoznávaciu turistiku“, a sú prekvapení.
Majiteľ súhlasil, že na lepšej komunikácii pracujú. Pripravujú napríklad letáky s QR kódmi, ktoré majú hosťom poskytnúť viac informácií o kvantovej fyzike, sebapoznávaní a celkovej filozofii hotela, aby sa v budúcnosti predišlo nedorozumeniam.
Dobrý úmysel, zlá údržba
Po dlhom rozhovore s majiteľom hotela som konečne aspoň trošku pochopila jeho úmysel, ktorý je postavený na tom, aby svojím hosťom pomáhal nielen poskytnutím ubytovania, ale aj prostredím, ktoré má podporovať vnútorné vnímanie a reflektovanie reality. Navrhla som mu, aby svoje zámery vysvetľoval jednoduchšie, tak, aby ich dokázali pochopiť aj ľudia, ktorí sa v kvantovej fyzike nevyznajú.
Pána Karola Beláňa veľmi mrzí stav, v akom sa hotel momentálne nachádza. Projekt tvorí už takmer 50 rokov a on sám doň investoval obrovské množstvo hodín práce a energie. Napriek tomu, že sa snaží, pochopenie zo strany hostí je stále len minimálne. „Ľudia často očakávajú luxus a sterilitu, a keď to nedostanú, nevidia zmysel toho, čo robíme,“ priznáva.
Vysvetlila som mu aj to, že hygiena a čistota nie sú len estetickou záležitosťou, ale aj faktorom, ktorý môže výrazne ovplyvniť pocit hostí. „Kvantovú fyziku určite možno prepájať aj s čistejším prostredím,“ navrhla som mu, a on súhlasil s tým, že by mohol nájsť rovnováhu medzi filozofiou hotela a komfortom hostí.
Ako hovorí, nejde mu o zisk, ale o skúsenosť, ktorú hosť získa. „Chcem, aby ľudia nielen prespali, ale aj pocítili niečo, čo im otvorí oči,“ povedal. Hotelierstvo a služby na Slovensku si však vyžadujú oveľa viac, ako len hlbší zmysel na princípe kvantovej fyziky. Ľuďom ide najmä o základnú hygienu a ja verím, že to tento hotel časom zlepší a bude môcť využívať svoj potenciál naplno.
