Jano praží na bardejovskom jarmoku legendárne langoše: Za hodinu ich pripravím aj 100, robím to s láskou (Reportáž)

Pre niekoho je to možno bežný jav, no v rámci najväčšieho a najstaršieho jarmoku na celom Slovensku ide doslova o ikonu a legendu.

Bardejovský jarmok hostil v roku 2025 na ploche 4 800 m² vyše 300 stánkov, pričom ako každodenný účastník môžem garantovať, že žiaden z nich nemal konštantne toľko zákazníkov ako práve pán Ján a jeho langoše.

Zobrazit galerii

(20)

Na každoročnom jarmoku, ktorý ovládne celé mesto aj priľahlé okolie, je minimálne 15 ďalších stánkov s langošmi, ktoré nemusia mať ani čakaciu dobu, no väčšina ľudí si aj tak s radosťou vystojí rad na ten jeden legendárny langoš. Podľa slov ľudí v rade, ktorých som oslovil, sa to určite oplatí a stojí to za to. 

„Mladý pán, ja by som tu stála kľudne aj ďalšiu hodinu, len aby som prišla na rad, tieto langoše sú najlepšie a pán vedúci je skvelý,“ dozvedám sa od jednej z dám v rade.

Hoci som verným jarmočníkom, langoš som mal v živote len raz, aj to niekedy dávno a vôbec si nepamätám ako chutil. Zároveň som chcel zistiť, v čom tkvie úspech tohto malého stánku, ktorý vyrobí cez 100 langošov za hodinu. 

Budem sledovať, či sa povery skutočne zakladajú na pravde

Jarmok sa začal vo štvrtok a dal som si úlohu pozorne sledovať stánok párkrát za deň, či sú správy o nekonečných radoch pravdivé. Tri dni som chodil okolo, sledoval zatočený rad, občas som pristúpil k ľuďom na jeho konci a pýtal sa, prečo sú ochotní čakať na langoš aj viac ako hodinu. 

Odpovede boli väčšinou identické, a síce, že sa to určite oplatí a tento langoš je najlepší na jarmoku. „Teraz som sa dostal na rad, stáli sme tu asi 40 minút, ale tak pohodička vieš, máme debatu, máme pivko takže to ubehne,“ povedal mi Robo, ktorého som s langošom v ruke odchytil v piatok okolo desiatej večer. 

V nedeľu ráno vyrážam s cieľom zistiť, čo je na langošoch pána Vilčeka iné a ako sa udržiava v kondícii, keďže má pred 70. narodeninami a dokáže štyri dni stáť a makať od rána do večera, a zároveň ponúkať jedlo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou jarmoku. 

Keď otvorím, už sa do polnoci nezastavím

Keďže na stánok mám výhľad aj z bytu, raz za desať minút odskočím na balkón a číham, či je nápis ešte stále zvislo v znamení „zatvorené“. Zatiaľ, čo sú už takmer všetky stánky v plnej prevádzke od deviatej rána, tento si dáva načas. 

„Prečo otvárame až takto neskôr? Veď odkedy dám dvierka stánku hore, tak sa nezastavím aj do polnoci,“ smial sa neskôr Ján na otázke, či nie je neskoršie otvorenie kontraproduktívne pre biznis. 

Obchádzam stánok a všímam si, že okrem mňa sa v tesnej blízkosti začína koncentrovať čoraz viac ľudí, ktorí mierne udivene a smutne obchádzajú stánok, v ktorom sa chceli najesť. 

Hneď za stánkom je rozložených niekoľko drevených stolov s lavicami a pri jednej z nich z diaľky spoznávam aj tvár pána langošiara, za ktorým mám namierené. 

Spoločne s rodinou a synom sedia pri stole, pijú turka v skle a ranné menu dopĺňajú cigaretkou. Predtým som nemal s pánom z bieleho stánku interakciu, preto som nevedel, ako sa zachová a či bude vôbec ochotný sa v dňoch stresu a práce rozprávať o svojej kariére. 

Už máte otvorené, prosím?

Pracovníci stánku ešte posedávajú na lavičke, počas piatich minút k nim prišlo asi 10 ľudí s otázkou, kedy otvárajú, či sa už môžu postaviť do radu. Že tak 20, možno 15 minút a bude otvorené. Ľudia sú nedočkaví a vedľa stále zatvoreného stánku sa začína tvoriť solídny rad  z ľudí. 

Hlavný majster langošov ešte ide preparkovať auto, pričom práve teraz je moja chvíľa osloviť ho. Predstavujem sa ako novinár pracujúci na reportáži o jeho biznise. 

„No dobrý deň sa praje, nech sa páči, čo vás zaujíma? Ak ste tu, poďme rovno teraz podebatovať a potom ešte ochutnáte náš langoš, robota neutečie“ hovorí Ján Vilček s radosťou v očiach a pokojom v hlase, a o pár sekúnd už sedíme na rovnakej lavici, na ktorej si užíval rannú rutinu.

Zaujíma ma, ako a kedy ste začali s podnikaním. „Bolo to tak 35 rokov dozadu, som z Osikova a v Raslaviciach som mal obchod so zeleninou. Následne som chodil so zeleninou aj na trhovisko, potom som začal podnikať s klobásami, mäsom či dokonca s limonádami,“ hovorí Ján. 

Je cítiť, že s podnikaním na Slovensku už zažil kadečo. Na bardejovský jarmok však chodí s langošmi už takmer 30 rokov. Čomu sa venoval mimo sezóny? „Makali sme celý rok, v jari, lete a jeseni jarmoky, festivaly, kultúrne akcie a podobne, v zime psie záprahy, lyžiarske svahy a tak ďalej," hovorí Ján. 

Ako je možné, že máte stále plno? 

Ja vám ani neviem povedať. Myslím si, že možno to, že to robím s láskou. Ak hocičo v živote robíte na silu, podpíše sa to pod výsledok a je to potom cítiť. Radosťou je, keď vidím, ako to ľuďom chutí. Možno to znie ako klišé, ale netreba hľadieť v prvom rade ani na peniaze.

Ako je možné, že za hodinu spravíte aj 100 langošov? 

Sú to roky praxe a súhra. Na prvej brigáde v živote som bol v Mladej Boleslavi v automobilke, kde tiež museli dôkladne pripraviť koncept toho, aby mohlo z linky vychádzať stále nové auto. Podobný princíp platí aj tu v stánku, ide o proces, ktorý sa tvoril dlho a dnes teda chvalabohu funguje. 

Koľko hodín tu denne trávite? 

Prichádzame ráno, vykladáme tovar, pripravujeme stánok, samozrejme, dáme si kávu, pripravíme sa na dlhý deň. A potom okolo tej 11:00 otvoríme a sme tu do polnoci, prídem domov, dám si sprchu a idem spať. 

Hovorí sa, že toto je váš posledný rok na bardejovskom jarmoku, je to pravda? 

Och, presne tak, stále to hovorím, že ide o posledný rok, ale ani neviem, koľko rokov to už hovorím. Predsa len, čoskoro budem mať 70, nevládzem ako niekedy. (smiech) 

Ako sa stále držíte v kondícii? 

Tak, že pravdepodobne čerpám energiu z ľudí, prídu takí ako vy, pochvália, sú usmiati a tým pádom mám radosť aj ja, je to jednoduché.

Váš stánok je dlhé roky na jednom stabilnom mieste, boli ste tu od začiatku? 

Nie, začínali sme na námestí a ešte sme niekde boli, ale áno, teraz sme niekoľko rokov tu, pretože tu si na nás ľudia zvykli. 

Čo hovoríte na rastúce ceny tovaru a energií? 

Ceny za prenájom stánkov a energie na jarmoku idú každým rokom hore, toto neovplyvním. My sme však ceny nedvíhali asi 5 rokov ani po tom, čo išla hore múka a ostatné suroviny. 

Už máme rozrobené, poď!

S Jánom by sme podľa mňa kecali ešte aj dve hodiny, no zo stánku naň už zakukujú spolupracovníci, že cesto je hotové a môžu ísť na to. Ján je šoumen, berie ma pred stánok cez radu ľudí, každému milo so smiechom hovorí: „Aha, pozrite sa, budem v novinách.“ 

Prežehná stánok, otvorí príklop a môže sa pustiť do obsluhovania čakajúcich. So zákazníkmi všetkých vekových kategórií žartuje, chváli outfity a pritom nakladá na langoše to, čo si objednajú.

Čistý langoš stojí 3 eurá a všetky doplnky ako kečup, tatárska, cesnak či syr stoja 50 centov. 

Koľko to zarobí?

Ak si zdatnejší a zaujíma ťa, koľko si môže Ján denne na bardejovskom jarmoku zarobiť, vyrátaj premenné ako 100 langošov za hodinu, cca 4 – 5 eur za langoš a takých 12 hodín denne počas štyroch dní. Mne vyšlo približne 6 000 eur denne. Treba však odrátať náklady na nájom stánku, energie a suroviny, pričom nájmy stánkarov mesto každoročne zvyšuje.

Pomedzi objednávky si kupujem langoš aj ja, Jánovi nechávam na pulte tringelt a on vzápätí berie do ruky malý zvonček, ktorým dá na známosť, že mu niekto nechal prepitné. 

Už viem, prečo tu čakajú aj hodinu

Langoš od Jana Vilčeka chutil nenormálne. Nadýchané, vláčne cesto, celkom bohatá obloha, žiadne sucháriny. Už chápem, prečo pred jeho stánkom stoja ľudia počas jarmokov pokojne aj hodinu. 

S pánom Vilčekom sa lúčim, prajem mu všetko dobré, on už len z diaľky odmáva, keďže ruky a hlavu má plne koncentrované na prípravu ďalších langošov.

Odchádzam domov s langošom v ruke a myšlienkou, ktorá mi pri gastrotestoch z východu napadá dosť často. Ak to človek robí poctivo a s láskou, je to hneď cítiť.